Padal z Dvojičiek hlavou nadol. Fotograf zachytil posledné sekundy jeho života

Je 11. september 2001, krátko po pol desiatej ráno. Nad dolným Manhattanom horia obe veže Svetového obchodného centra. Richard Drew, fotograf agentúry Associated Press, stojí na ulici a objektívom mieri vysoko nad seba.  

Ešte ráno mal úplne inú prácu. Bol vyslaný fotografovať módnu šou počas newyorského Fashion Weeku. Keď sa dozvedel, že do jednej z veží World Trade Center narazilo lietadlo, zbalil techniku a metrom sa vybral na juh Manhattanu. Keď vyšiel na Chambers Street, pred sebou už videl horiace mrakodrapy. Potom ho jeden zo záchranárov upozornil, aby sa pozrel hore. Z budovy padali ľudia.

Drew zdvihol fotoaparát a začal fotografovať. Sledoval ich dlhým objektívom a pri jednotlivých pádoch stláčal spúšť v sériách. Neskôr povedal niečo, čo pri pohľade na tieto fotografie rezonuje aj po 25 rokoch: „Neviem, či skákali, alebo ich von vytlačil oheň.“

Let American Airlines 11 narazil o 8.46 h do Severnej veže medzi 93. a 99. poschodím. Federálny úrad NIST pri vyšetrovaní katastrofy dospel k záveru, že náraz zničil v tejto časti budovy všetky únikové schodiská. Nad miestom nárazu zostalo uväznených približne 1 355 ľudí. Nikto z nich sa z veže nedostal.

Oheň, dym a horúčava sa šírili priestormi nad miestom nárazu. Niektorí ľudia sa postupne objavovali pri rozbitých oknách. A potom padali.

Zlomok sekundy o 9:41

Drew počas dopoludnia fotografoval viac takýchto ľudí. Pri jednom mužovi vznikla séria záberov. Jeden z nich, urobený podľa neskoršieho pátrania pätnásť sekúnd po 9.41 h, bol iný ako ostatné.

Muž je na ňom hlavou dolu. Jednu nohu má pokrčenú, druhú vystretú. Svetlý odev sa mu vo vzduchu dvíha okolo tela. Za ním sa tiahnu dokonale rovné zvislé línie fasády Svetového obchodného centra. V jedinom okamihu sa ľudské telo takmer presne zarovnalo s geometriou budovy.

Práve táto nepravdepodobná symetria urobila fotografiu takou silnou. Z ďalších záberov série je zrejmé, že muž takto pokojne nepôsobil počas celého pádu. Ikonická snímka zachytila iba nepatrný okamih pohybu.

Fotografia sa nasledujúci deň objavila v niektorých amerických novinách. Mnohé ďalšie redakcie sa jej však vyhli. Bola príliš bezprostredná, príliš osobná. Televízne stanice z podobných dôvodov postupne obmedzili aj zábery ľudí padajúcich z veží.

Američania už pritom videli náraz druhého lietadla, horiace mrakodrapy aj ich kolaps. Padajúci muž bol iný. Budovy boli symbolmi. Tento obraz mal ľudské telo. Z katastrofy s tisíckami mŕtvych zrazu zostal jediný človek a niekoľko posledných sekúnd jeho života.

Kto bol muž na fotografii?

Otázka začala prenasledovať novinárov aj rodiny obetí takmer okamžite. Prvé rozsiahle pátranie viedlo k Norbertovi Hernandezovi, cukrárovi z vychýrenej reštaurácie Windows on the World. Nachádzala sa na 106. a 107. poschodí Severnej veže, vysoko nad miestom, kam narazilo lietadlo. Reporter kanadského denníka The Globe and Mail Peter Cheney našiel Hernandezovu fotografiu medzi plagátmi nezvestných a všimol si podobnosť s mužom na Drewovom zábere.

Časť rodiny spočiatku pripustila, že by mohlo ísť o neho. Keď však neskôr príbuzní videli celú sériu fotografií a mohli porovnať ďalšie detaily, identifikácia prestala sedieť.

O dva roky neskôr sa k otázke vrátil americký novinár Tom Junod. Jeho rozsiahla reportáž The Falling Man, publikovaná v časopise Esquire v roku 2003, fotografiu nielen vrátila do verejnej diskusie, ale priniesla aj nové meno. Jonathan Eric Briley.

Mal 43 rokov a pracoval ako audiovizuálny technik v Windows on the World. Smithsonian Institution dnes uchováva jeho pager. Spolu s identifikačnou kartou a kľúčmi ho našli pri Brileyho pozostatkoch. Podľa múzea chodieval do práce na vrchol Severnej veže a z výšky pozoroval východ slnka nad New Yorkom.

Briley sa mužovi na fotografiách podobal stavbou tela aj vzhľadom. Bol vysoký a štíhly, mal krátke vlasy, fúzy a briadku. Niektorí jeho kolegovia pri pohľade na Drewovu sériu pripustili, že by to mohol byť on. Jednou zo stôp bolo aj oblečenie: na ďalších záberoch spod svetlého vrchného odevu vidno oranžové tričko. Brileyho telo bolo po útoku nájdené. Jeho brat Timothy ho identifikoval aj podľa obuvi – čiernych vysokých tenisiek.

Dôkaz, ktorý by prípad uzavrel, však neexistuje. Totožnosť muža tak ostáva jednou z nevyriešených otázok 11. septembra.

Fotograf sa neschoval za objektív. Ale objektív mu pomáhal

Richard Drew mal vtedy 54 rokov a nebol nováčikom pri fotografovaní smrti. Ako 21-ročný zachytil v roku 1968 Roberta F. Kennedyho bezprostredne po atentáte v Los Angeles. O viac ako tri desaťročia neskôr stál pod Svetovým obchodným centrom.

Drew dnes opisuje mechanizmus, ktorý mu to umožňoval. V extrémnej situácii sa podľa neho prepne do profesionálneho režimu a sústredí sa na to, čo sa odohráva pred ním. Jeho manželka to pomenovala ešte jednoduchšie: fotoaparát je preňho akousi stenou medzi fotografom a realitou.

Pri 25. výročí Drew povedal AP, že na snímku a na neznámeho muža myslí dodnes – najmenej raz do týždňa. V inom nedávnom rozhovore zároveň odmietol pohľad, že fotografia je iba morbídnym obrazom smrti. Vníma ju skôr ako záznam človeka, ktorý bol v okamihu stlačenia spúšte stále nažive.

Drew má dnes 79 rokov a pre AP stále fotografuje. Myslí si, že s pribúdajúcim odstupom môže mať jeho fotografia ešte väčší význam. Keď priame spomienky ľudí, ktorí 11. september zažili, postupne ustupujú histórii, zostávajú fotografie.

A medzi nimi aj tá, ktorú Amerika dlho nechcela vidieť.

Nie smrť 2 977 ľudí. Smrť jedného človeka

Pri teroristických útokoch z 11. septembra 2001 zahynulo v New Yorku, Pentagone a Pensylvánii 2 977 obetí. Ich mená sú dnes vyryté do bronzu pamätníka na mieste bývalých Dvojičiek. Je medzi nimi aj meno Jonathan Eric Briley. Na Drewovej fotografii však meno nie je.

AP pri 25. výročí pripomína, že Drew sa už zmieril aj s možnosťou, že jeho identitu nikdy definitívne nespoznáme. Vníma ho preto ako symbol ľudí, ktorí v ten deň zahynuli.

Jedna vec je istá. O 9.41 a 15 sekúnd 11. septembra 2001 Richard Drew stlačil spúšť. Zachytil človeka, ktorý mal pred sebou už iba niekoľko sekúnd života. A vytvoril fotografiu, ktorá nepripomína iba to, ako padali Dvojičky. Pripomína, že v nich boli ľudia.

Témy:
11. september
teroristický útok
11. september 2001

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.