Pamiatkari do terénu pešo i na bicykli. Aj takto konsolidoval úrad pod ministerstvom kultúry

Konsolidácia komplikuje pamiatkarom prácu. Manažérske zlyhanie, komentuje bývalý šéf sekcie na ministerstve.  

„Okno príležitosti” pre tých, ktorí by chceli nelegálne búrať alebo stavať či pristavovať načierno v pamiatkovo chránených územiach. Takto nazval uplynulé obdobie jeden z pamiatkarov, s ktorými sme sa rozprávali. Personálne škrty, úradovanie z domu pre šetrenie na kúrení, či šesťtýždňové obdobie, keď mali pracovníci krajských pamiatkových úradov a ich pobočiek po celom Slovensku obmedzené jazdy služobnými autami na absolútne minimum. Aj to boli a niektoré stále sú konsolidačné opatrenia, ktoré im komplikujú a v niektorých prípadoch až znemožňujú prácu.

O “zákaze” služobných ciest pre šetrenie na pohonných hmotách sa Aktuality.sk dozvedeli v apríli, keď sa venovali prípadu nepovoleného búrania oporného múru v pamiatkovej rezervácii v Kremnici. V oficiálnom stanovisku nám vtedy z Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici napísali, že po pár dňoch od nahlásenia problému susedmi na mieste uskutočnili štátny pamiatkový dohľad, a to „napriek tomu, že aktuálne sú zamestnanci úradu obmedzení v používaní služobných vozidiel a realizácii služobných ciest”. Takéto usmernenie z centrály v Bratislave začalo platiť na začiatku apríla a prestalo platiť len pred pár dňami, v polovici mája.

Nikam, alebo autobusom či na bicykli

Čo to v praxi prinieslo, nám opísali viacerí pamiatkari zo západného, stredného a východného Slovenska. Ich mená po dohode s nimi nezverejňujeme, no redakcia ich má k dispozícii.

„Prakticky sme mohli fungovať len v meste, kde sídlime. Bolo pomerne komplikované dostať sa, kam sme potrebovali. Využívali sme MHD, kolega šiel na obhliadku na bicykli, lebo to mal blízko,” povedala nám jedna zo zamestnankýň úradu.

Problém mali najmä v prípadoch, keď boli obhliadka stavu pamiatky alebo jej obnovy, archeologický výskum, či nahlásené nepovolené búranie mimo mesta, v ktorom pamiatkari priamo sídlia.

„Ten dojazd je niekedy aj výrazne cez sto kilometrov tam a rovnaká vzdialenosť späť. Keďže väčšina služobných áut musela stáť, na niektoré miesta sme jednoducho nešli. Tam, kde to inak nešlo, sme predlžovali zákonné lehoty z tridsiatich na šesťdesiat dní,” potvrdzuje komplikácie aj zamestnanec úradu z východného Slovenska. Hovorí o krízovom režime.

„To, že nenastal nejaký kritický prípad, je dobre, no je to skôr šťastie,” poznamenáva.

V niektorých krajoch bol limit na pohonné hmoty v desiatkach eur pre všetkých zamestnancov. „Aj my sme v niektorých prípadoch využili predĺženie lehôt, inak by sme si poradiť nevedeli. Výjazdy ďalej od sídla sme odložili, ťažko niečo posúdiť od stola,” pridáva sa kolegyňa z inej časti krajiny.

„To sú situácie, keď vám nahlásia archeologický nález a vy tam nemôžete ísť, lebo nemôžete použiť služobné auto, ale ani vlastné. Rovnako nemôžete využiť ponuku nálezcu, že po vás príde a odvezie vás. Nález tak môže ostať odhalený a hrozí jeho krádež či poškodenie,” hovorí pamiatkar zo západu Slovenska.

S kolegami nemohli cestovať na kontrolné dni, pamiatkové dohľady a podobne. Ich prítomnosť a posúdenie na mieste obnovy je pritom často nutnosťou aj pre zdokladovanie použitia dotácie z programu ministerstva kultúry. V tých najkritickejších prípadoch môže ísť o samotné „prežitie” pamiatky.

„Ak by niekto niekde v tom čase zbúral vzácnu pamiatku, tiež sa tam nemáme ako dostať. Celkovo vnímam súčasné obdobie, keď sú krajské pamiatkové úrady personálne aj materiálne podvýživené, ako riziko. V poslednom čase vidíme, že sa s nepovolenými zásahmi roztrhlo vrece a som presvedčený, že v nasledujúcich rokoch sa to prejaví aj v štatistikách.” Tí, ktorí chcú využiť súčasné oslabenie pamiatkových úradov, podľa slov nášho zdroja príležitosť pravdepodobne využijú.

Niektorí zamestnanci preto na vlastné riziko a náklady využívali počas obmedzení súkromné autá, napriek tomu, že podľa príkazu zhora tak robiť nemali.

Exšéf sekcie kultúrneho dedičstva: Je to manažérske zlyhanie

Nad takýmto spôsobom šetrenia sa pozastavuje aj Radoslav Ragač, ktorý v minulosti pôsobil ako riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva rezortu kultúry a istú dobu i ako poverený generálny riaditeľ Pamiatkového úradu SR. V súčasnosti je prezidentom ICOMOS Slovensko, národného komitétu Medzinárodnej rady pre pamiatky a sídla.

„Šetrenie nákladov sa dialo aj za minulých vlád, napríklad na tom spomenutom kúrení. Ale, aby niekto zakazoval pamiatkarom jazdiť služobnými autami do terénu, to je nepochopiteľné. Je to manažérske zlyhanie vedenia ministerstva,” komentuje Ragač.

Pripomína, že Pamiatkový úrad SR je odborná inštitúcia a orgán štátnej správy, ktorý má zo zákona isté úlohy a povinnosti. Okrem iného má dohliadať na dodržiavanie pamiatkového zákona a ochranu pamiatok pred poškodzovaním.

„To sa bez prítomnosti v teréne nedá. Medzi tromi desiatkami inštitúcií pod ministerstvom kultúry je to jediná s okrúhlou pečiatkou, jediný úrad. Zamestnancom plynú lehoty v správnych konaniach. A oni sa nemôžu dostať na miesto, kde majú zo zákona byť?” pýta sa.

Ministerstvo kultúry podľa neho celkovým prístupom k Pamiatkovému úradu SR dáva najavo, že mu na pamiatkach a na kultúrnom dedičstve nezáleží a pamiatková ochrana stojí skôr na nadšencoch, ktorí sú napriek riziku ochotní jazdiť do terénu na vlastných autách. „Je to nedôstojné,” myslí si.

Šéf pamiatkarov: Obmedzenia sme zrušili, s ministerstvom rokujeme

Aktuality.sk sa s otázkami na obmedzenie služobných ciest pamiatkarov spýtali priamo generálneho riaditeľa Pamiatkového úradu SR Mária Comissa, ktorého do funkcie vymenovala ministerka Martina Šimkovičová (nom. SNS) koncom roka 2024. Urobila tak po tom, čo z funkcie odvolala jeho predchodcu Pavla Ižvolta. Krok zdôvodňovala, že chce v úrade „zdynamizovať procesy a flexibilitu riadenia“.

Aj Pamiatkový úrad SR však pocítil konsolidáciu, podobne ako iné rezortné organizácie.

Z úradu nám potvrdili, že súčasťou šetrenia bolo aj obmedzenie výjazdov a služobných ciest zamestnancov, celkovo trvalo šesť týždňov. Zrušili ho pred pár dňami a aktuálne už neplatí.

„Opatrenia prijaté v minulosti mali za cieľ šetriť finančné prostriedky úradu, nakoľko úrad, ako rozpočtová organizácia pod Ministerstvom kultúry SR, po troch vlnách konsolidácie disponuje rozpočtom, ktorý neumožňuje zabezpečiť všetky povinnosti uložené mu zo zákona do konca roka 2026,” znie oficiálna odpoveď z kancelárie generálneho riaditeľa Mária Comissa. Ministerstvo kultúry ako zriaďovateľ podľa jeho slov o situácii vie. „V súčasnosti je táto skutočnosť v štádiu rokovaní,” píše sa v odpovedi z centrály pamiatkarov.

Aktuality.sk s otázkami opakovane oslovili aj ministerstvo kultúry, to však neodpovedalo.