Panika v Nemecku: Budú mať pravicoví extrémisti prvého krajinského premiéra? Aké sú možnosti povolebného vývoja?

Nemecká spolková krajina Sasko-Anhaltsko sa možno zapíše do histórie. Voliči tam dnes (v nedeľu) rozhodnú, či sa na čelo krajinskej vlády postaví predstaviteľ krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD). Keby táto strana získala absolútnu väčšinu v krajinskom sneme tak, že by mohla sama zostaviť vládu, prvý raz od druhej svetovej vojny by sa stal krajinským premiérom líder krajnej pravice. Ako sa na “hororový scenár” pripravujú demokratické strany?  

“Nechcel by som, aby sa moja domovina Sasko-Anhaltsko stala miestom na experiment,” zveril sa denníku Welt krajinský premiér Sven Schulze, ktorý je členom Kresťanskodemokratickej únie (CDU).

“Ak chcete zabrániť tomu, aby AfD získala absolútnu väčšinu, tak je podpora Svena Schulzeho a mojej strany tou správnou cestou,” dodal 47-ročný politik, ktorý je vraj odhodlaný AfD poraziť.

Video

Pravda vo svete – Martin Jonáš: Nemecko bolo vzorom. Dnes rieši, či vie udržať svoj ekonomický model

Je to však skôr jeho zbožné želanie ako realita. Víťazstvo AfD v tejto spolkovej krajine je viac-menej isté. Potvrdzujú ho všetky predvolebné prieskumy, podľa ktorých obľuba strany dokonca stále rastie.

Z posledného prieskumu agentúry INSA vyplýva, že AfD by dalo hlas až 43 percent opýtaných, čo je o jeden percentuálny bod viac ako začiatkom júla.

Kresťanskí demokrati (CDU) majú až o polovicu menšiu podporu – volilo by ich len 22 percent respondentov. Za nimi skončila postkomunistická Ľavica (12 percent), sociálni demokrati (SPD) a Zelení (5 percent).

Ľavicová Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW) a liberáli zo Slobodnej demokratickej strany (FDP) by sa do krajinského snemu ani nedostali.

Foto:
ČTK/DPA/Hendrik Schmidt
Premiér Saska-Anhaltska Sven Schulze (CDU) a jeho vyzývateľ v krajinských voľbách Ulrich Siegmund (AfD) počas predvolebnej televíznej debaty.

Merz je len na príťaž

AfD, ktorú Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV) považuje za pravicovo-extrémistickú, nemala ešte nikdy na dosah väčší úspech ako teraz. V demokratických kruhoch to vyvoláva paniku.

Objavujú sa výzvy, aby ústavný súd požiadali o zákaz tejto strany, iní varujú, že ak sa AfD dostane k moci, spravodajské služby by krajinskej vláde v Sasku-Anhaltsku nemali poskytovať tajné informácie, pretože podporuje režim ruského vládcu Vladimira Putina a podkopáva základy právneho štátu.

Aj v posledných dňoch pred voľbami sa Schulze snažil robiť všetko pre to, aby sa mu podarilo AfD oslabiť a získať ďalších voličov.

Veľkú pozornosť vzbudila v stredu i jeho diskusia s volebným lídrom AfD Ulrichom Siegmundom. Počas 90 minút prebrali témy ako ekonomika, migrácia, vzdelávanie či zostavovanie možnej vlády. Nemecké médiá duel zhodnotili ako nerozhodný.

Podľa portálu týždenníka Zeit sa Siegmund štylizoval ako “znesiteľná tvár AfD”, no nezabudol zdôrazniť, že by jeho strana chcela vládnuť sama. Odpovediam na háklivé otázky sa vyhol.

Regionálny denník Mitteldeutsche Zeitung si zase všimol, že 35-ročný politik často pôsobil zakríknuto a k mnohým veciam sa nevedel vyjadriť, zatiaľ čo Schulze vystupoval veľmi útočne, ale fundovane. Bolo vraj vidieť, že sa v problematike vyzná, dobre argumentoval a “fakty sypal z rukáva”.

Vylúčil pritom možnosť, že by v prípade zostavovania krajinskej vlády ponúkol nejaké ministerské posty AfD či Ľavici. Vymedzil sa tak nielen proti extrémistom na pravej, ale aj na ľavej strane politického spektra.

Magazín Spiegel poukázal i na ďalšiu zaujímavosť týchto volieb – na spornú úlohu spolkového kancelára Friedricha Merza. Za normálnych okolností sa mal ako predseda CDU zapájať do volebnej kampane svojho spolustraníka, aby ho čo najviac podporil.

V skutočnosti však robil pravý opak – angažoval sa čo najmenej. V Sasku-Anhaltsku sa ukázal iba dvakrát a aj tento týždeň sa so Schulzem stretol len na chvíľu.

Je to však pochopiteľné. Merz je najnepopulárnejším kancelárom v histórii Nemecka, preto sa s ním krajinský premiér nechce príliš ukazovať. Merzova podpora by mu viac uškodila, ako pomohla.

Foto:
ČTK/Profimedia/Chris Emil Janssen
Predvolebný míting AfD v sasko-anhaltskej metropole Magdeburg. Ulricha Siegmunda prišli podporiť aj spolupredsedovia strany Alice Weidelová a Tino Chrupalla.

Tri možné scenáre

Sasko-Anhaltsko je iba malá spolková krajina (2,12 milióna obyvateľov) na území bývalej NDR, no v nedeľu sa tam budú upierať zraky celého Nemecka.

Tamojšie voľby sú totiž nielen skúškou demokracie a zlomom v histórii krajiny, ale môžu rozhodnúť aj o ďalšom osude tradičných politických strán. Aké sú scenáre ďalšieho vývoja? Nemecké médiá naznačujú tri možnosti.

Prvou je, že sa podarí odvrátiť “katastrofu” – AfD síce vyhrá, ale nebude mať dostatočný náskok na to, aby vytvorila jednofarebnú vládu. Kresťanskí demokrati by tak po spojení s SPD a so Zelenými mohli získať väčšinu v krajinskom sneme a dohodnúť sa na koaličnej vláde (CDU dnes v Sasku-Anhaltsku vládne s SPD a FDP).

Taký výsledok by Schulzemu stačil na to, aby sa udržal pri moci, no prieskumy mu nedávajú veľkú nádej – uvedené tri strany tohto roku ani raz spoločne neprekročili 37 percent, čo je na AfD málo.

Druhou možnosťou je “politické zemetrasenie” – krajná pravica dosiahne absolútnu väčšinu a na čele so Siegmundom bude vládnuť. Pre kresťanských demokratov by to bola ponižujúca porážka a zodpovednosť za to by niesol i Merz, čo by mohlo vyvolať otrasy v Berlíne.

Podľa denníka Bild však ani tento scenár nie je veľmi pravdepodobný. Odvoláva sa na americkú spoločnosť Polymarket, ktorá ponúka stávky, a jej volebné prognózy sa často splnia. Šance, že AfD bude vládnuť sama, odhaduje len na 19 percent.

Tretia možnosť, ktorá pripadá do úvahy, je, že krajná pravica nezíska absolútnu väčšinu, no ani CDU nebude môcť vládnuť bez Ľavice či AfD. Spoluprácu s oboma “extrémistickými” stranami pritom zakazuje uznesenie strany z decembra 2018. “Protipožiarny múr” voči Ľavici sa však začína pomaly rúcať.

V spolkových krajinách Sasko a Durínsko sa menšinové vlády vedené kresťanskými demokratmi neraz spoliehajú na podporu Ľavice. Keby sa touto cestou vydalo i Sasko-Anhaltsko, v CDU by sa mohli vyhrotiť vnútrostranícke spory.

Časť členov sa totiž domnieva, že odmietanie AfD je už prežitok a nezodpovedá realite. Paktovanie s krajnou ľavicou by tak mohlo vyvolať otázku, prečo ju strana uprednostnila pred krajnou pravicou.

Práve spoluprácu s postkomunistickou stranou predostrel ako možné riešenie aj Merz. V rozhovore pre denníky Mitteldeutsche Zeitung a Magdeburger Volksstimme sa vyjadril, že v Sasku-Anhaltsku by sa dalo postupovať tak ako v Sasku a Durínsku.

Foto:
ČTK/IMAGO/Profimedia
Demonštrácia za zákaz AfD v Halle (Sasko-Anhaltsko), 29. augusta 2026.

CDU by mohla zostaviť menšinovú vládu s podporou Ľavice, ale s vytýčenými hranicami. Súčasne poprel, že by sa v prípade drvivej porážky v nedeľných voľbách obával o miesto.

“Sú snahy zvonka vraziť do CDU klin. Výsledok krajinských volieb však neohrozuje stabilitu spolkovej vlády,” zdôraznil kancelár.

Voľby v Sasku-Anhaltsku sú len prvou skúškou politického systému v Nemecku. Kľúčové budú i krajinské voľby v Berlíne a Meklenbursku-Predpomoransku, ktoré sa uskutočnia 20. septembra.

Kresťanskí demokrati v nich budú čeliť tlakom sprava i zľava. Najnovšie prieskumy napríklad ukazujú, že v nemeckej metropole má Ľavica mierny náskok pred CDU a AfD.

Čo hovoria prieskumy?

Zdroj: INSA (26. 8. – 1. 9. 2026); ZDF Politbarometer (25. – 27. 8. 2026).

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Nemecko
nemecká politika
AfD
Alternatíva pre Nemecko
krajná pravica
Voľby v Nemecku
pravicový extrémizmus
pravicoví extrémisti

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.