Pápež Lev XIV. mení pravidlá Vatikánu. Nová ústava ruší podmienku kardinála na čele governatorátu

Pápež Lev XIV. mení pravidlá fungovania Vatikánu novou ústavou. Dokument otvára priestor pre širšie vedenie štátu a reaguje na aktuálne výzvy.  

Pápež Lev XIV. v piatok vyhlásil novú ústavu Vatikánu. Nahradil tak verziu Základného zákona Vatikánskeho mestského štátu, ktorú v roku 2023 vydal predošlý pápež František. Cieľom je podľa Vatikánu zohľadniť nové administratívne požiadavky a niektoré dôležité legislatívne zmeny, ku ktorým došlo v priebehu uplynulých rokov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA a Vatican News.

• Pápež Lev XIV v piatok vyhlásil novú ústavu Vatikánu.
• Nová ústava umožňuje, aby prezidentom governatorátu nebol nutne kardinál.
• Prezident governatorátu zároveň predsedá Pápežskej komisii s delegovanou legislatívnou mocou.
• Ústava potvrdzuje plnú koncentráciu všetkých štátnych mocí v rukách pápeža.
• Vatikánsky mestský štát a Svätá stolica sú odlišné medzinárodnoprávne subjekty.

Najvýraznejšia zmena v ústave sa týka predsedníctva Governatorátu Vatikánskeho mestského štátu. V roku 2025 pápež František vymenoval sestru Raffaellu Petriniovú za prvú ženu a prvú osobu, ktorá nie je kardinálom, na post prezidenta tohto vatikánskeho orgánu, ktorý spravuje denné záležitosti Vatikánu. Prezident governatorátu je zároveň automaticky prezidentom Pápežskej komisie pre mestský štát Vatikán, na ktorú pápež deleguje legislatívnu moc.

Prezidentom nemusí byť kardinál

Hoci základný zákon z roku 2023 už umožňoval, aby členmi tejto komisie boli aj osoby, ktoré nie sú kardinálmi, post prezidenta bol vyhradený pre kardinála. Nová ústava už zohľadňuje, že prezidentom nemusí byť kardinál.

Ústava okrem toho zdôrazňuje nezávislosť súdnictva Vatikánu a stanovuje pravidlá pre finančné hospodárenie a ďalšie štátne postupy.

História a právne rozdiely

Podľa základného zákona je legislatívna, exekutívna aj súdna moc naďalej úplne v rukách hlavy Vatikánskeho mestského štátu, ktorým je pápež.

Nová ústava Leva XIV. je štvrtou ústavou od vzniku Vatikánskeho mestského štátu v roku 1929. Na základe Lateránskej zmluvy s Talianskom uzavretej v tom istom roku bola prijatá prvá ústava, ktorá platila až do roku 2000, keď pápež Ján Pavol II. prijal nový základný zákon.

Vatikánsky mestský štát a Svätá stolica sú dvomi rôznymi subjektmi medzinárodného práva, aj keď na vrchole hierarchie oboch je pápež.

Komunikačné jazyky Vatikánu

Kým Svätá stolica je hlavnou biskupskou stolicou pre 1,2 miliardy katolíckych veriacich západných i východných obradov, mestský štát Vatikán bol zriadený, aby zaistil nezávislosť Svätej stolice a jej suverenitu v medzinárodných vzťahoch.

Dokumenty Vatikánu sa vydávajú v taliančine, ktorá je aj komunikačným jazykom Vatikánu, zatiaľ čo oficiálne dokumenty Svätej stolice sú najmä v latinčine. Tieto dva subjekty majú dokonca aj odlišné pasy.