Parlament Ficovi vyslovil dôveru v symbolický deň. Od jeho prvého triumfu uplynulo presne 20 rokov

Vláda Roberta Fica získala v parlamente dôveru, o ktorú musela požiadať po rozhodnutí Ústavného súdu.  

Parlament rokuje o vyslovení dôvery vláde Roberta Fica, o ktoré musel kabinet požiadať po rozhodnutí Ústavného súdu v súvislosti s prekročením hranice verejného dlhu. Koalícia kabinet podporila, tak ako všetci partneri sľubovali a v hlasovaní získala 78 poslaneckých hlasov.

Foto: Ivan Majerský

Robert Fico Premiér Robert Fico v pléne Národnej rady počas schôdze Národnej rady SR o návrhu na vyslovenie dôvery vláde

Po ukončení rozpravy sa slova ešte chopili predsedovia poslaneckých klubov. Viacerí upozornili aj na symbolický rozmer hlasovania. O dôvere Ficovej vláde parlament rozhodol len deň po 20. výročí parlamentných volieb z 17. júna 2006, ktoré vyniesli Smer k prvému víťazstvu a otvorili cestu k vzniku prvej vlády Roberta Fica. Tá sa ujala moci 8. júla 2006. Presne dve desaťročia od svojho prvého volebného víťaztva, tak Fico v parlamente opäť obhájil dôveru svojho kabinetu.

Zdá sa, že poslanci sa začali predbiehať v tom, kto rozpravu uzavrie. Slova sa ujal jediný opozičný podpredseda parlamentu Martin Dubéci (PS). Poďakoval sa poslankyni PS Lucii Plavákovej, ktorá pripravovala podnet na Ústavný súd.

Jedným z mála koaličných poslancov, ktorí vystúpili, bol poslanec Bartek (Hlas), ktorý sa snažil uvádzať dôvody, pre ktoré by vláda mala dôveru dostať. Jeho slová však v pléne zanikli medzi pokrikmi a šumom, či už zo strany opozície, alebo koalície.

V pléne vystúpili poslední z poslancov, ktorí ešte nevyčerpali svoj čas. Medzi nimi aj nezaradená poslankyňa Jana Bittó Cigániková, ktorá bola len nedávno vylúčená zo strany SaS. Vhlásila, že dôveru vláde neprejaví, hoci obe strany majú podľa nej kúsok pravdy.

Po nej sa slova chopil Marián Čaučík z KDH a úplne posledným opozičným poslancom, ktorý mal šancu v pléne vystúpiť, bol Ľubomír Galko, jediný poslanec, ktorý v Národnej rade reprezentuje mimoparlamentnú stranu Demokrati. Keď spomenul blížiace sa referendum, poslanci Smeru sa začali smiať.

Atmosféra v pléne sa počas rokovania viackrát vyostrila. Poslanec Pročko dostal od predsedajúceho Tibora Gašpara prvé upozornenie po výmene názorov, ktorá sa strhla o tom, koho syn a za akých okolností a koľko zarába. V prípade ak by mu bolo udelené ďalšie napomenutie, mohlo by viesť až k jeho vykázaniu z rokovacej sály.

Prázdne lavice a ostré odkazy

Podpredseda parlamentu Gašpar vo svojom vystúpení odporučil poslankyni Martine Bajo Holečkovej (SaS) „vôbec nerozprávať“. Dôvodom má byť vraj to, že všetko, čo povie, je klamstvo.

Obhajoval aj svojho syna, riaditeľa SIS, ktorého predtým Šimečka označil za „príživníka“. „Viete, on chodí ráno do práce, odpracuje pracovný deň a dostane mzdu. Vy ste to nazvali príživník,“ povedal. Opakovane sa vo svojom vystúpení vracal k Marte Šimečkovej, Projektu Fórum aj dcére poslanca PS Ondreja Prostredníka, ktorá pre PS pracuje.

Okrem ministerských kresiel sa v pléne vyprázdnili aj tie opozičné. Sedí v nich len pár poslancov. Jediným prítomným je aktuálne minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas). Po tom, čo v tom čase rečniaci Michal Šipoš (Slovensko) opätovne upozornil na neúčasť kabinetu, sa strhla menšia šarvátka. Premiér medzitým odletel na summit krajín EÚ.

Šéf rezortu zdravotníctva si následne presadol na miesto navrhovateľa a intenzívne na rečníka hľadí. Šipoš ho vo svojom prejave nazval „kráľom záchraniek a tendrov“. Do sály sa následne vrátil ďalší člen vlády – minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer).

Opozícia očakáva, že koaliční poslanci kabinet podržia. „Očakávame výsledok, že táto vláda chce držať koalíciu pokope a seba pri moci za každú cenu. Vidíme to pri tom, ako obsadzovali posty ministrov, na čom sa dokážu a nedokážu dohodnúť. Dokážu sa dohodnúť iba na svojich partikulárnych záujmoch a nie potrebách občanov Slovenskej republiky. Preto bude KDH zásadne proti vysloveniu dôvery vláde Slovenskej republiky,“ vyhlásil poslanec KDH Ján Horecký.

Pripomenul, že keď sa chcel stať v roku 2019 Fico ústavným sudcom, vyhlasoval, že ako politik a premiér presadzoval a chce presadzovať ústavné princípy SR. Poslanec preto premiérovi vyčíta, že k elementárnej povinnosti vyplývajúcej z ústavného zákona požiadať o dôveru vláde z dôvodu prekročenia dlhovej brzdy pristúpil až potom, keď prišlo uznesenie Ústavného súdu.

Fico sa podľa Horeckého nespráva ako niekto, kto by mohol byť ústavným sudcom, ale ani premiérom Slovenska. „Vo svojom úvodnom príhovore dokázal jedine opäť to, čo vždy – vyhovárať sa na predchádzajúce vlády,“ povedal.

Huliakovci podporia vládu

Poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnej Strane vidieka by mali zahlasovať za vyslovenie dôvery vláde. Vyplýva to z vyjadrenia poslanca Romana Malatinca (nezaradený) zo Strany vidieka.

„My sme to prechádzali na predsedníctve a myslím, že Strana vidieka podporí aktuálnu koalíciu,“ uviedol pre novinárov v parlamente.

Vyjadril sa aj k stanovisku Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, podľa ktorej by sa mal parlament na schôdzi k návrhu na vyslovenie dôvery vláde zaoberať aj plánom ďalšieho postupu pri znižovaní dlhu SR. Malatinec predpokladá, že diskusia na túto tému sa rozvinie. „Treba sa tým zaoberať, pretože dlh narastá,“ okomentoval.

Po tom, čo poslanci procedurálnym návrhom ohraničili trvanie diskusie, koalícia avizuje, že neplánuje využiť plný čas, ktorý má podľa nového rokovacieho poriadku k dispozícii. Potvrdili to šéf poslaneckého klubu Smer Ján Richter aj podpredseda parlementu Gašpar.

Rozprava je aktuálne obmedzená na 12 a pol hodiny. Polovica času pripadá opozícii, druhou disponuje koalícia. Ak si teda koaliční poslanci nevyčerpajú celý vyhradený priestor, o dôvere vláde by sa mohlo rozhodovať už okolo siedmej hodiny podvečer.

Decibely, bicykel a procedurálna prestrelka

Rozprava sa na chvíľu odklonila od verejných financií aj dôvery vláde. Poslanec Karol Farkašovský (Smer) sa pustil do kritiky štýlu vystupovania Michala Šimečku a vytiahol pritom netradičný argument – hlučnosť v rokovacej sále. „Mimochodom, k dôveryhodnosti prejavu neprospieva ani intenzita decibelov. Bežná ľudská reč má 50 až 60 decibelov. Viete, koľko som vám nameral v tejto sále? Deväťdesiatdva decibelov,“ vyhlásil.

Len niekoľko okamihov nato sa k slovu dostal Michal Bartek (Hlas), ktorý svoju faktickú poznámku predniesol pomerne energicky a hlasno. Situáciu následne využil Ivan Štefunko (PS), ktorý navrhol, aby sa počas rozpravy oficiálne merala hlasitosť jednotlivých vystúpení. Dodal, že by ho zaujímalo, koľko decibelov dosiahol práve Bartek, a odporučil hlasitosť prejavov skôr znižovať.

Čítajte viac Vieme vôbec, ako zastaviť rast dlhu? RRZ upozorňuje, že len dôvera vláde nestačí, parlament by mal posúdiť aj plán na ozdravenie financií

Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) na to reagoval v odľahčenom tóne. „Prosím pána poslanca Farkašovského, aby meral decibely a hlásil ich,“ poznamenal, čím vyvolal pobavenie.

Neskôr sa o slovo prihlásil aj Vladimír Macášek (Smer), ktorý sa obrátil na Šimečku s otázkou, či vlastní bicykel, na čo líder opozície odpovedal kladne. Macášek následne prešiel k obhajobe premiéra. Tvrdil, že hoci Šiemčka bicykel má, po Slovensku na ňom nejazdí, ale využíva diaľnice, ktoré sú podľa neho dnes „takmer dobudované“ práve zásluhou Roberta Fica a jeho vlád, čo plénum päť pobavilo.

Šimečka o „príživníckej rodine“

Líder opozičného Progresívneho Slovenska Michal Šimečka poďakoval Ústavnému súdu za rozhodnutie, ktoré viedlo k otvoreniu dnešnej mimoriadnej schôdze. Tiež podotkol, že nepochybuje o tom, že poslanci vládnej koalície svoj kabinet podržia.

Vrátil sa aj k úvodnému vystúpeniu Fica. „Ak chcel premiér búrať vo svojom úvodnom vystúpení nejaké mýty, tak by si mal doštudovať základné fakty,“ vyhlásil.

Situáciu, v akej sa slovenské hospodárstvo nachádza, porovnával s okolitými štátmi, napríklad Českom, kde je podľa neho kvalita života podstatne vyššia. „Naši seniori by sa dožívali oveľa vyššieho veku, keby sme mali nemocnice nie ako vo Švajčiarsku, ale ako v Poľsku alebo Česku,“ uviedol.

Čítajte viac September môže byť v parlamente výbušný. PS nevylučuje tvrdý ústavný krok

Hovoril aj o Slovákoch, ktorí odchádzajú do zahraničia a nechávajú za sebou prázdne obce a mestá. „To je dielo Ficových vlád od roku 2006,“ dodal.

„Za 20 rokov si široká príživnícka rodina Roberta Fica – stranícka, kamarátska, obchodná, ale aj tá najbližšia – doslova urobila z cicania verejných peňazí štýl života, štýl zárobku,“ obvinil premiéra. Spomenul pritom Ficovho syna a agentúru Smer, syna Tibora Gašpara ako šéfa SIS, syna Jána Richtera v Transpetrole, ktorí zarábajú tisíce eur mesačne.

Ďalší príklad, ktorý Šimečka uviedol, bol bratranec premiéra Jaroslav Rybanský, ktorý naprieč všetkými Ficovými vládami zastával rôzne verejné funkcie. Spomenul aj poslanca Augustína Hambálka, ktorému sa podľa Šimečku podarilo nájsť funkcie dokonca pre jeho dvoch synov, a Jána Mažgúta (Smer), ktorý dostal od Smeru zo štátnych verejných financií peniaze pre firmu svojej ženy. „Samozrejme, že máte dôveru svojich ľudí, no dôveru Slovenska ste už stratili,“ dodal.

Vo svojom vystúpení sa dotkol toho, že premiér pri rozprave chýba. Poslanec Daniel Karas (Smer) obhajoval absenciu premiéra tým, že je na ceste na summit. Z opozičných lavíc zaznelo, že schôdzu mali naplánovať skôr, keďže dnešný termín premiérovi z dôvodu iných pracovných povinností nevyhovoval.

SLEDUJTE NAŽIVO:

Kamenický čelil opozícii

Do rozpravy sa okamžite prihlásilo viac ako 50 rečníkov. Prvým z nich bol minister financií Ladislav Kamenický (Smer). Pokračoval v kritike svojich predchodcov, predovšetkým súčasných poslancov za hnutie Slovensko, za predošlé hospodárenie štátu i za to, že počas prejavu premiéra nedokázali byť ticho.

Na jeho vystúpenie zaznelo viacero opozičných poznámok. Reagoval aj Jozef Pročko (Slovensko) s tým, že nechápe, ako on môže byť ministrom, a označil ho za „maliara“. „Za minulý rok ste namaľovali 59 obrazov,“ oboril sa na ministra. Podobné poznámky o Kamenickom a jeho záľube v umení zazneli opakovane.

Kamenický využil svoj dodatočný čas v rozprave na to, aby opozícii povedal, že nerozumie tomu, ako sa tvorí verejný dlh. Poslanci ho vyzvali, aby obhájil svoju prácu a prezentoval výsledky ministerstva, no na to šéf financií nereagoval. Z pléna medzitým zmizla väčšina predstaviteľov kabinetu, čo je im v rozprave opakovane vyčítané.

Parlament rokuje o dôvere Ficovej vláde

Vláda požiadala parlament o dôveru vzhľadom na vysoký verejný dlh, ktorý je v najvyššom sankčnom pásme ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

Fico: Na hlasovanie nie sú dôvody

Hneď potom v pléne vystúpil premiér Fico, ktorý uviedol, že nevidí dôvody na to, aby kabinet nemohol ďalej pokračovať vo výkone moci. „Na podanie žiadosti, ktorú podala vláda, neexistujú žiadne politické alebo faktické dôvody. Jediný dôvod, prečo vláda včera prijala uznesenie a žiada Národnú radu o vyslovenie dôvery, je ustanovenie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý bol prijatý v roku 2011,“ zdôraznil.

V úvode svojho prejavu rozprával o hospodárení minulých vlád z rokov 2020 až 2023, čím chcel poukázať na to, že opozícia podľa neho ústavný zákon, ktorý vláde prikazuje požiadať parlament o dôveru, zneužila. Za súčasný stav verejných financií podľa neho môžu práve jeho predchodci.

„My chceme odovzdať, na rozdiel od vlád pána Matoviča, Hegera a Ódora ďalšej vláde, ktorá príde, verejné financie, ktoré budú konsolidované a ktoré budú v podstatne lepšom stave ako tie, ktoré nám odovzdala vláda pána Matoviča, Hegera a Ódora, ktoré označila EK za najhoršie verejné financie v celej EÚ,“ dodal premiér.

V súčasnosti je Slovensko podľa neho „v zdravom strede“ pri porovnaní s inými krajinami EÚ a eurozóny.

Z radov opozície sa počas vystúpenia občas ozval smiech, od koalície si zas po skončení vyslúžil potlesk. Takmer okamžite po svojom vystúpení rokovaciu sálu opustil.

Koalícia chcela obmedziť rozpravu

Pri otvorení schôdze bolo prítomných 11 členov vlády. Prázdne ostali len stoličky ministerky kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS), ministra športu Rudolfa Huliaka (nom. Smer) a ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer).

Krátko po otvorení schôdze prišiel predseda poslaneckého klubu Smer Richter s procedurálnym návrhom, aby bol čas rozpravy ohraničený na 12,5 hodiny bez obednej prestávky. Argumentoval tým, že ešte počas zimy sa Národná rada zaoberala návrhmi na odvolanie ministrov, ktoré sa v parlamente nakopili za viac ako rok dlhé obdobie.

Richterov návrh vyvolal v pléne búrlivý nesúhlas. Zaznelo hlasné pískanie i pokriky ako „hanba“ či „zbabelci“.

Ústavný súd rozhodol

Ústavný súd SR v stredu rozhodol, že vláda musí po prekročení hranice verejného dlhu stanovenej ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti požiadať Národnú radu o vyslovenie dôvery „bez zbytočného odkladu“. Podľa súdu tento pojem znamená okamžité aktívne konanie vlády bez neodôvodnenej nečinnosti. Zároveň konštatoval, že ani Ústava SR, ani zákon o rozpočtovej zodpovednosti neobsahujú 30-dňovú lehotu, na ktorú sa vláda v minulosti odvolávala.

Výklad si vyžiadala skupina opozičných poslancov, ktorá namietala, že kabinet Roberta Fica nepožiadal parlament o dôveru po tom, ako Eurostat v októbri 2025 zverejnil údaje potvrdzujúce verejný dlh Slovenska na úrovni 59,7 percenta HDP. Podľa opozície tým vláda porušila pravidlá tzv. dlhovej brzdy a vyhla sa parlamentnej kontrole v situácii, keď ju ústavný zákon vyžaduje.

Rozhodnutie Ústavného súdu privítala opozícia aj prezident Peter Pellegrini. Predseda najsilnejšej opozičnej strany vyhlásil, že vláda sa po verdikte „už nemá na čo vyhovárať“ a každý ďalší deň bez podania žiadosti o dôveru predstavuje protiústavný stav. Prezident Pellegrini uviedol, že vláda mala o dôveru požiadať už dávnejšie, a vyjadril očakávanie, že tak urobí bez ďalšieho odkladu.

Čítajte viac Huliak zablokoval volebnú reformu. Bitka o krúžky odsunula rozhodnutie na september

„Je šialené, že Ficovej vláde musí význam slov ‚bez zbytočného odkladu‘ vysvetľovať až Ústavný súd. To, že Robert Fico bol schopný dlhé mesiace vládnuť bez legitimity, nie je prekvapujúce. Jeho suita sa totiž od začiatku nevenuje ničomu inému než ochrane vlastného gangu pred spravodlivosťou – aj za cenu ohýbania zákonov, oslabovania právneho štátu a rozvratu bezpečnosti na Slovensku,“ skonštatovala opozičná poslankyňa a predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová.

Hlasovanie o dôvere nebude podľa jej slov len technickou formalitou. „Každý poslanec, ktorý podrží Ficovu vládu, sa podpisuje pod chaos, brutálnu korupciu, úpadok a cynické ožobračovanie ľudí. Podpisuje sa pod vládu, ktorá ničí dôveru v spravodlivosť, likviduje ekonomickú perspektívu a robí z našej krajiny nedôveryhodného partnera v zahraničí,“ okomentovala.

„To, čo by pomohlo ľuďom a Slovensku, by bola mimoriadna schôdza o ekonomike, o ekonomických opatreniach, pretože nám odchádzajú investori, ľudia prichádzajú o zamestnanie, znižuje sa životná úroveň, ľudia v peňaženkách majú stále menej a menej peňazí,“ vyhlásil líder SaS a poslanec Branislav Gröhling.

Liberáli pripomenuli, že vláda mala podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti požiadať NR SR o dôveru už vlani. „Táto dnešná schôdza mala byť v novembri 2025 a dnes sme mali rokovať o prorastových opatreniach. Nie o tom smiešnom balíčku desiatich opatrení, ale o skutočných prorastových opatreniach,“ komentoval Marián Viskupič (SaS).

Čítajte viac Fico musí pre zadlženosť krajiny okamžite požiadať parlament o dôveru. Šimečka: Už sa nemá na čo vyhovárať

Koaliční partneri avizovali podporu vláde. Strana Hlas deklarovala pripravenosť schváliť žiadosť o vyslovenie dôvery vo vláde aj v parlamente. Predseda SNS Andrej Danko zároveň vyhlásil, že nerozumie, prečo kabinet doteraz o dôveru nepožiadal, keďže podľa neho nemá dôvod obávať sa výsledku hlasovania.

Parlament medzitým 17. júna ukončil svoju 52. schôdzu, pričom viac ako sto neprerokovaných bodov presunul na september. Predseda NR SR Raši (Hlas) však oznámil zvolanie mimoriadnej schôdze na 18. júna, ktorej jediným bodom má byť návrh na vyslovenie dôvery vláde v súvislosti s uplatnením pravidiel dlhovej brzdy.