Pätnásť ministrov, dvanásť trojkárov, traja štvorkári – ľudia hodnotili prácu vlády (videopodcast)

„Sme svedkami hlbokej nedôvery voči elitám štátu”, hovorí Michal Mislovič z agentúry NMS.  

Pätnásť ministrov, dvanásť trojkárov, traja štvorkári. V čase, keď prichádzajú domov s koncoročnými vysvedčeniami žiaci a študenti, tie svoje dostali aj ministri štvrtej vlády Roberta Fica.

Ich známkovanie namerala prieskumná agentúra NMS v reprezentatívnom prieskume na vyše tisícovej vzorke. Účastníci prieskumu dostali príležitosť oznámkovať jednotlivých členov vlády rovnako, ako sa známkuje v škole – od jednotky po päťku. Ani jeden minister pritom nezískal priemernú známku lepšiu ako je trojka.

Na čele ministerského známkovania sú ministri Ráž-Tomáš-Taraba, na chvoste Šimkovičová-Migaľ a Huliak. Najviac však pri hodnotení rozdeľoval názor na ministra obrany Roberta Kaliňáka.

Na prieskum sa pozrieme s Michalom Mislovičom z agentúry NMS. Všimneme si tiež vývoj preferencií a postoje ľudí k blížiacemu sa referendu.

3fotky v galérii
Michal Mislovič z agentúry NMS v podcaste s Jaroslavom Barborákom
Zdroj: Aktuality.sk

Vysvedčenie pre ministrov: Samí trojkári a štvorkári

Dali ste ľuďom možnosť zhodnotiť prácu ministrov klasickým školským spôsobom. Ani jeden nedostal známku lepšiu ako trojka. O čom to svedčí?

Ak sa pozrieme na hodnotenie, dôveru vláde a inštitúciám, vidíme, že nálada v spoločnosti je napätá a vnímanie súčasnej vlády nie je veľmi pozitívne. Keď si však rozdelíme voličov na súčasnú koalíciu a opozíciu, vidíme jasnú polarizáciu. Voliči koalície dávajú ministrom lepšie známky, kým opoziční voliči ich hodnotia výrazne negatívnejšie. Výnimkou sú napríklad voliči KDH, ktorí nie sú v hodnotení až takí prísni ako voliči PS alebo SaS.

Čomu pripisujete tento miernejší pohľad zo strany podporovateľov KDH?

Faktorov je viacero. Musíme sa pozrieť na to, aké elektoráty dnes oslovuje koalícia. Sú to často ortodoxne konzervatívni voliči. Voliči KDH sú im v niektorých ohľadoch životného štýlu a hodnôt blízki, aj keď sa nemusia zhodovať v tom, ako má byť riadená krajina.

Keď to porovnáme s predchádzajúcimi vládami, je normálne, že nám krajinu riadia trojkári a štvorkári?

Vo finále to nie je zásadné prekvapenie. Ľudia hodnotili ministrov podobnými známkami aj v minulosti. Dnes je to možno o niečo negatívnejšie, ale nevymyká sa to štandardu. Dôveryhodnosť akejkoľvek vlády sa v medzivolebnom období bežne pohybuje na úrovni 20 až 25 percent. Vždy vidíme prvotné nadšenie tesne po voľbách, ktoré časom a reálnou prácou vyprchá. Čím bližšie sme k ďalším voľbám, tým je bežnejšie, že ľudia hodnotia prácu ministrov negatívnejšie.

Lídri a chvost rebríčka

Prejdime k samotnému rebríčku. Na čele sú Jozef Ráž, Erik Tomáš a Tomáš Taraba s najlepšími známkami, aj keď stále len na úrovni okolo 3,4 až 3,6. Čo sa skrýva za ich známkou?

Je to skôr emocionálne hodnotenie ako racionálne zhodnotenie ich reálnej práce. Zaujímavé je, že koaliční voliči im dávajú vyššie známky, no nikdy nie lepšie ako dvojku. Napríklad minister dopravy Jozef Ráž dostáva od voličov Smeru a Hlasu dvojku, no lepšie a akceptovateľnejšie ho vnímajú aj voliči opozície v porovnaní s inými ministrami. Je za tým aspoň čiastočná akceptácia, možno aj viditeľnosť reálnych výsledkov, ako napríklad otváranie diaľnic a cestných úsekov, hoci sa rozostavali už v minulosti. Ľudia pozitívne hodnotia to, čo vidia, a čo si môžu reálne vyskúšať.

Na chvoste rebríčka skončili Martina Šimkovičová, Samuel Migaľ a Rudolf Huliak. Tí sú už vážnymi štvorkármi, u opozičných voličov dokonca päťkármi.

Presne tak, pri týchto ministroch vidíme negatívnejšie hodnotenie už aj u voličov vládnej koalície. Ich situácia je ťažká, pretože nezískavajú podporu ani vo vlastných radoch a opozícia ich vníma absolútne negatívne. K svojim pozíciám sa dostali časom a skôr s cieľom udržať vládu a parlamentné počty, čo vnímajú a reflektujú aj samotní voliči. Výsledkom sú veľmi nízke známky ovplyvnené veľkou dávkou emocionality.

Fenomén Kaliňák a hra na emócie

Najviac polarizujúcou osobnosťou je minister obrany Robert Kaliňák. Prečo?

U voličov Smeru dostáva takmer dvojku, kým u voličov opozičných strán takmer päťku. Tento obrovský rozdiel vytvára napätie. Kaliňák aj strana Smer nepochybne vedia, akú časť elektorátu oslovujú a čo majú robiť, aby si ho udržali. Dnes sme už v permanentnej kampani, kde politici potrebujú konflikt. Vymedzujú sa voči niekomu, voči časti populácie alebo odborníkom, čím dokážu mobilizovať svojich voličov a postaviť sa do roly ich obhajcov. Toto je jeden z prvkov populizmu, ktorý strana Smer aktívne využíva a pri Robertovi Kaliňákovi sa ukazuje, že mu to vychádza.

Nekrivdíme ministrom, ak ich prácu hodnotia ľudia len z diaľky, na základe dojmov a emócií? Predsa len to nie je ako v škole, kde žiaka hodnotí učiteľ s odborným nadhľadom.

Hodnotia ich vlastní voliči, teda tí, ktorí si ich zvolili. Pri voľbách my voliči nevystavujeme vysvedčenie len ich práci, ale aj tomu, ako ju prezentujú a ako sa javia. V rozhodovaní voličov je rácio v posledných rokoch potlačené a výrazne prevažujú emócie. Hrá sa na emóciu bezpečnosti, vojny či ekonomickej situácie. Voliči pochopiteľne nevidia priamo do práce jednotlivých ministerstiev, preto prevažuje emocionálne hodnotenie, ktoré je ešte umocnené hlbokou polarizáciou. Ak to chcú politici zmeniť, musia zmeniť svoju politiku, prístup k médiám a informovaniu. Koniec koncov, je to pohľad ľudí, ktorí rozhodujú o tom, či pri moci vôbec budú.

Hlboká nedôvera v štát a inštitúcie

Váš prieskum zachytil aj nedôveru voči lídrom. Premiérovi Robertovi Ficovi nedôveruje takmer 70 % opýtaných.

Okolo roku 2010 Robert Fico v rebríčkoch skutočne dominoval s dôveryhodnosťou na úrovni 50 percent. Aj prezidentka Zuzana Čaputová mala po zvolení 60 až 65 percent. Dnes sa tí najdôveryhodnejší politici hýbu len na úrovni 35 percent. Znamená to, že politikom dokáže dôverovať maximálne tretina populácie. My však v súčasnosti prežívame hlbokú nedôveru nielen voči politikom, ale voči celým elitám a inštitúciám. Vláda a parlament sú dve najmenej dôveryhodné inštitúcie v krajine. Naopak, Európskej únii a NATO dôveruje zhruba polovica obyvateľov, čo je napriek častej kritike výrazne viac ako našim národným inštitúciám.

Pod túto stratu dôvery v inštitúcie sa však podpisujú aj samotní politici svojimi útokmi. Či už išlo o RTVS, vyšetrovateľov NAKA, alebo rôzne demokratické úrady.

Nepochybne. Videli sme to už počas pandémie, kedy politici začali spoločnosť rozdeľovať. Neskôr sa na to nabaľovali ďalšie témy ako vojna na Ukrajine, podpora Ruska verzus Západu. Politici tento konflikt intenzívne využívali, až mu úplne prepadli. Dnes nemusíme vôbec pochybovať o tom, že ich rola v podkopávaní dôvery v inštitúcie je úplne zásadná.

Nevyužité referendum a oživenie komunálnej politiky

Sme tesne pred referendom, za ktorým stojí opozičná strana Demokrati. No aspoň z toho, čo vidíme, to referendum pôsobí “mŕtvo”. Vnímate to rovnako?

Absolútne súhlasím. Kampaň je minimálna a účasť bude taktiež veľmi nízka, k čomu prispeje aj prvý prázdninový týždeň a pekné počasie. Z hľadiska organizátorov – vyzývateľov – je to premrhaná šanca. Na Slovensku si drží pevné voličské jadro v podstate iba Smer, a husársky kúsok sa podaril aj Progresívnemu Slovensku. Zvyšok strán sa bije o nerozhodnutého voliča. Až 55 % ľudí nie je rozhodnutých, komu dá svoj hlas. Rozhodujú sa v posledných dvoch týždňoch alebo priamo vo volebnej miestnosti. Referendum bolo výbornou príležitosťou, ako si opozícia mohla udržať pozíciu v mysliach voličov pred kľúčovými kampaňami, no tento priestor využili len minimálne.

Kým referendum upadá do zabudnutia, vy tvrdíte, že zber dát ukazuje oživenie pred komunálnymi voľbami. Menší kandidáti si vo veľkom dávajú robiť prieskumy. Prečo?

Časť ľudí vníma zlú náladu v spoločnosti a chce chytiť veci do vlastných rúk. Komunálna politika je výborný štart, ak chcete reálne prispieť k zmene vo svojom regióne. Profesionalizácia politiky sa naozaj posúva na nižšie úrovne. Prieskumy sú dnes pre kandidátov oveľa dostupnejšie, lacnejšie a rýchlejšie vďaka online zberu dát a využitiu umelej inteligencie. Z tohto pohľadu sa svet prieskumov za posledných 10 rokov neuveriteľne posunul vpred.

(Prepis rozhovoru je krátený. Celý si ho môžete vypočuť alebo pozrieť.)

3fotky v galérii
Michal Mislovič z agentúry NMS v podcaste s Jaroslavom Barborákom
Zdroj: Aktuality.sk

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.