Päťtisíc ľudí stále nenašli. Nepál po 40 dňoch končí aktívne pátranie, rodiny čaká ďalší bolestivý krok

Štyridsať dní čakali na správu. Na telefonát. Na meno na zozname zachránených. Na potvrdenie z nemocnice. Alebo aspoň na istotu, čo sa s ich blízkymi stalo. Na hocičo. Pre rodiny 5 285 nezvestných ľudí po ničivých záplavách v Nepále sa však teraz začína ďalšia fáza.  

Nepál po ničivých augustových záplavách ukončil aktívnu fázu pátrania a záchrany. Úrady priznávajú, že nádej na nájdenie ďalších preživších je po takom čase minimálna, a pozornosť presúvajú na obnovu zničených oblastí.

Katastrofa z 26. augusta si podľa najnovších údajov vyžiadala najmenej 1 455 potvrdených obetí. Ďalších 5 285 ľudí zostáva nezvestných a 13 795 sa podarilo zachrániť.

Pátranie sa však nekončí úplne. Úrady už nebudú systematicky prehľadávať terén v snahe nájsť telá, no ak pri obnove zničených oblastí objavia ľudské pozostatky, osobné veci či iné stopy, budú ich naďalej zaisťovať. Pokračovať budú aj prípadné núdzové záchranné operácie.

Pre tisíce rodín to však znamená krutú zmenu. Už nečakajú iba na výsledok pátrania. Štát teraz rieši, ako ich nezvestných príbuzných právne vyhlásiť za mŕtvych.

Bežné pravidlo hovorí o 12 rokoch

Problém je väčší, než sa na prvý pohľad zdá. Podľa nepálskeho občianskeho zákonníka sa človek za normálnych okolností môže považovať za mŕtveho až vtedy, ak je bez akejkoľvek správy nezvestný nepretržite 12 rokov.

Zákon pozná kratšie lehoty pri niektorých mimoriadnych situáciách, napríklad po leteckých, lodných či dopravných nehodách, no katastrofa takéhoto rozsahu vytvorila právnu situáciu, na ktorú existujúce pravidlá nestačia.

Nepálske úrady preto pripravujú osobitný postup. Vedúci Národného centra pre núdzové operácie Phanindra Paudel agentúre Reuters povedal, že vláda už začína potrebné právne kroky. Bez oficiálneho potvrdenia smrti totiž rodiny nemôžu jednoducho vybaviť poistenie, bankové účty, dedičstvo ani ďalšie právne záležitosti.

Dnes sa k problému pridala aj ministerka spravodlivosti Sobita Gautamová. V parlamente vyzvala na vytvorenie osobitných pravidiel pre ľudí nezvestných pri katastrofách, aby ich rodiny nemuseli roky čakať na právne uzavretie prípadu a mohli získať poistné či ďalšiu pomoc.

Jeden muž sa po 37 dňoch vrátil

Práve tu je však rozhodovanie pre rodiny mimoriadne bolestivé. Ešte minulý týždeň bol jeden Malajzijčan vedený medzi nezvestnými. Po 37 dňoch bez akéhokoľvek kontaktu sa však 1. októbra sám dostavil na malajzijskú ambasádu v Káthmandu.

Ukázalo sa, že prežil a po zničení ciest, mostov, elektriny a komunikačných sietí jednoducho nedokázal dať o sebe vedieť. O deň neskôr sa vrátil domov. Jeho návrat znížil počet nezvestných Malajzijčanov z 55 na 54.

Pre ostatné rodiny to však znamenalo aj niečo iné: dôvod nevzdať sa úplne nádeje. Ich zástupcovia po oznámení konca aktívneho pátrania vyzvali, aby sa snaha zistiť osud nezvestných neskončila spolu so záchrannými operáciami.

Väčšinu tiel zatiaľ nedokázali identifikovať

Ani objavenie ľudských pozostatkov pritom nemusí znamenať okamžitú odpoveď pre rodinu. Koncom septembra úrady uvádzali, že našli 1 454 tiel a ľudských pozostatkov, no identifikovaných bolo iba 112.

V dvoch forenzných laboratóriách sa vtedy spracúvalo 3 685 vzoriek určených na DNA analýzu a ďalšie identifikačné testy.

Už v polovici septembra agentúra Reuters písala o rodinách, ktoré poskytovali DNA vzorky, zatiaľ čo stovky tiel zostávali bez bližšieho určenia. Úrady zbierali genetické vzorky od príbuzných doma aj v zahraničí. Pre mnohých tak môže odpoveď prísť až po týždňoch či mesiacoch.

Medzi nezvestnými sú stovky cudzincov

Katastrofa zasiahla aj veľké množstvo zahraničných turistov a pútnikov. Podľa najnovších údajov nepálskeho rezortu turizmu bolo nezvestných 606 zahraničných turistov z 36 krajín. Najviac bolo občanov Indie, nasledovali Američania, Malajzijčania, Ukrajinci, Číňania, Austrálčania, Lotyši, Briti či Kanaďania.

Len India stále eviduje 189 nezvestných občanov. Ukrajina v utorok uviedla, že osud desiatok jej občanov zostáva neznámy aj po skončení aktívnych záchranných operácií.

Voda prišla po zrútení ľadovca

Katastrofu spustil 26. augusta masívny kolaps ľadu a hornín v Himalájach pri hranici Nepálu a Tibetu. Obrovské množstvo materiálu sa zrútilo do riečneho systému a vytvorilo ničivú povodňovú vlnu, ktorá so sebou strhávala domy, cesty, mosty aj celé osady.

Zničených bolo aj 12 hydroelektrární, poľnohospodárska pôda a ďalšia infraštruktúra. Nepál odhaduje, že na prvú fázu obnovy bude potrebovať takmer päť miliárd dolárov.

Vláda už zároveň oznámila plán znížiť hladinu štyroch nebezpečných ľadovcových jazier vysoko v Himalájach. Projekt má znížiť riziko ďalších podobných katastrof.

Pre tisíce rodín však zostáva najdôležitejšia úplne iná otázka: Kde sú ich blízki, ktorí sa 26. augusta nevrátili domov?

Po štyridsiatich dňoch už štát aktívne nehľadá každého z nich. Rodiny teraz čakajú na DNA testy, náhodne nájdené pozostatky alebo na právny dokument, ktorým im štát potvrdí to, v čo sa mnohé z nich stále nechcú definitívne zmieriť.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Nepál
Povodeň
nezvestné osoby
pátranie
rodiny

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.