Pellegrini vrátil Ficovi horúci zemiak. Spor o Kuffu môže skončiť až na Ústavnom súde, Danko stojí pred ťažkou voľbou

Prezident Peter Pellegrini zatiaľ odmietol vymenovať štátneho tajomníka Filipa Kuffu za ministra životného prostredia a premiéra Roberta Fica (Smer) požiadal, aby nomináciu prehodnotil. Rezort tak bude naďalej dočasne viesť predseda vlády. Rozhodnutie hlavy štátu však otvára nielen politický spor v koalícii, ale aj dôležitú ústavnoprávnu otázku. Môže prezident odmietnuť kandidáta na ministra, ktorého mu navrhne premiér? A čo sa stane, ak SNS na Kuffovi napriek výhradám zotrvá?  

Ústavný právnik Vincent Bujňák v relácii Téma televízie ta3 upozornil, že prípad môže vytvoriť príležitosť na definitívnejšie vyjasnenie právomocí hlavy štátu. Komentátor denníka Pravda Igor Daniš zase poukázal na politické dôsledky rozhodnutia. Podľa neho si prezident, premiér a predseda SNS Andrej Danko medzi sebou prehadzujú „horúci zemiak“, pričom konečné riešenie môže byť pre koaličných partnerov nepríjemné.

Prezident nie je iba vykonávateľom premiérovej vôle

Otázka, do akej miery je prezident viazaný návrhom predsedu vlády na vymenovanie alebo odvolanie ministra, sprevádza Slovensko prakticky od jeho vzniku. Ako pripomenul Bujňák, už v roku 1993 sa spor o odvolanie člena vlády dostal pred Ústavný súd.

„Ústavný súd povedal, že prezident je povinný sa tým návrhom predsedu vlády zaoberať, ale nie je povinný mu aj vyhovieť,“ vysvetlil ústavný právnik.

Situáciu sa pokúsil zmeniť parlament. V roku 1999 sa objavil návrh ústavnej zmeny, ktorý mal prezidenta výslovne zaviazať rešpektovať premiérove návrhy. Táto formulácia sa však napokon do ústavy nedostala. Zmenil sa iba slovesný vid niektorých ustanovení a prezidentovi zároveň pribudla povinnosť zabezpečovať svojím rozhodovaním riadny chod ústavných orgánov.

Práve táto povinnosť je podľa Bujňáka kľúčová pri posudzovaní, či môže hlava štátu konkrétneho kandidáta odmietnuť.

„Všeobecné pravidlo znie, že kandidáta máte vymenovať a veľmi reštriktívne interpretovanou výnimkou má byť ten prístup, že kandidáta môžete odmietnuť, ale vždy to musíte prepojiť s povinnosťou zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov,“ zdôraznil.

Prezident teda podľa tohto výkladu nemôže konať svojvoľne. Prípadné odmietnutie musí mať konkrétne a dostatočne závažné dôvody. Nestačí odvolávať sa na neurčité obavy či abstraktné hrozby do budúcnosti.

Bujňák zároveň upozornil, že pravidlá nemožno posudzovať iba podľa aktuálnej politickej situácie. Rovnaké právomoci budú totiž v budúcnosti využívať aj ďalší prezidenti vo vzťahu k iným vládam.

Video

Pellegrini nevymenuje Kuffu za ministra životného prostredia

Spor môže rozhodnúť Ústavný súd. Existujú dve cesty

Právnik považuje súčasnú situáciu za vhodnú príležitosť na to, aby Ústavný súd presnejšie vymedzil hranice prezidentových právomocí. Spor sa pred sudcov môže dostať dvoma spôsobmi.

Prvou možnosťou je návrh vlády na výklad ústavy. Kabinet by v takom prípade tvrdil, že prezident si svoje právomoci vykladá nesprávne. O návrhu by rozhodovalo plénum Ústavného súdu, teda všetci jeho sudcovia.

Výsledkom by nebolo rozhodnutie o tom, či prezident ústavu porušil, ale všeobecne záväzný výklad príslušného ustanovenia. Ten by platil bez ohľadu na to, kto práve zastáva funkciu prezidenta alebo predsedu vlády, a zostal by záväzný až do prípadnej zmeny ústavy.

Druhou cestou je ústavná sťažnosť samotného Filipa Kuffu.

Hoci prezident zdôraznil, že formálne nerozhodol o nevymenovaní kandidáta, ale návrh vrátil predsedovi vlády, podľa Bujňáka môže byť aj takýto postup napadnuteľný.

„Keď rozhodol o tom, že ten návrh vracia späť predsedovi vlády, tak materiálne je to založené na tom, že ten kandidát vymenovaný nie je,“ vysvetlil.

Kuffa by sa podľa neho mohol odvolávať na právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok. O jeho sťažnosti by rozhodoval trojčlenný senát Ústavného súdu, ktorý by už priamo posudzoval aj možné porušenie ústavných práv.

Bujňák pripomenul prípad nevymenovaného kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša. Ten so svojou ústavnou sťažnosťou uspel a súd mu priznal finančné zadosťučinenie 60-tisíc eur, ktoré následne venoval na charitu.

„Teraz je na to ideálna príležitosť, aby sa táto vec, ktorú sa ťaháme od roku 1993, dostala na Ústavný súd,“ skonštatoval Bujňák.

Prečo je Kuffov prípad odlišný od minulosti?

Prezidenti už v minulosti odmietali niektoré ministerské nominácie. Andrej Kiska v roku 2018 počas politickej krízy po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej odmietol Jozefa Ráža mladšieho ako kandidáta na ministra vnútra. Zuzana Čaputová zase vyjadrila výhrady voči Rudolfovi Huliakovi pri zostavovaní vlády Roberta Fica.

Podľa Bujňáka je však medzi týmito prípadmi a súčasnou situáciou zásadný procesný rozdiel.

V minulosti sa spory odohrávali vo chvíli, keď ešte nebola vymenovaná nová vláda. Prezident tak mohol podmieniť jej vymenovanie predložením kompletného zoznamu ministrov, voči ktorému nemal výhrady.

Teraz je však vláda už vo funkcii a rieši sa obsadenie jedného uvoľneného ministerského kresla.

„Toto je jeden z prvých prípadov, o ktorom vieme, kde je už vymenovaná vláda, je vymenovaný predseda vlády a tomu nevymenovanému kandidátovi sa teraz otvorila cesta na Ústavný súd v ústavnej sťažnosti,“ uviedol právnik.

Práve preto môže mať ďalší postup prezidenta, premiéra a SNS význam aj pre budúce fungovanie ústavného systému.

Trestné stíhanie ešte neznamená vinu

Dôležitou súčasťou prezidentovho rozhodovania boli aj medializované podozrenia týkajúce sa Filipa Kuffu. Pellegrini si ich dal preveriť a podľa informácií, ktoré zazneli v relácii, polícia začala trestné stíhanie.

Bujňák upozornil, že pri vyhodnocovaní takýchto informácií treba dôsledne rozlišovať jednotlivé štádiá trestného konania.

Začatie trestného stíhania vo veci totiž automaticky neznamená, že konkrétna osoba bola obvinená. A ani vznesenie obvinenia či podanie obžaloby samo osebe neznamená preukázanie viny.

„Keď je začaté trestné stíhanie v nejakej veci, tak to ešte nemusí nutne znamenať, že je aj niekto obvinený,“ pripomenul.

Prezumpcia neviny podľa neho platí až do právoplatného rozhodnutia súdu. Aj preto treba byť opatrný pri posudzovaní, do akej miery môžu informácie o trestnom konaní ovplyvniť prezidentovo rozhodnutie o ministerskej nominácii.

Ústava navyše pri kandidátoch na členov vlády neurčuje osobitné kritériá morálneho kreditu či bezúhonnosti, o ktorých sa v súvislosti s Kuffom diskutuje. Stanovuje predovšetkým formálne požiadavky vrátane voliteľnosti do Národnej rady.

Prezident pritom podľa Bujňáka môže získavať informácie aj od Slovenskej informačnej služby, pokiaľ sú významné pre jeho rozhodovanie. Samotné získanie informácií však ešte nerieši otázku, akú váhu im môže pri svojom rozhodnutí pripísať.

Ako dlho môže prezident rozhodnutie odkladať?

Otvorenou otázkou zostáva aj čas, ktorý má hlava štátu na posúdenie ministerského nominanta.

Ústava podľa Bujňáka neurčuje konkrétnu lehotu, v ktorej musí prezident rozhodnúť. To však neznamená, že môže celý proces bezdôvodne odkladať donekonečna.

Ak ústava nestanovuje presný termín, predpokladá sa, že príslušný ústavný orgán má konať pri prvej vhodnej príležitosti, po zvážení okolností potrebných na prijatie rozhodnutia. „Určite by sa táto vec nedala uhrať do stratena iba tým, že by ste teraz o nej nerozhodli,“ upozornil Bujňák.

Aj vrátenie nominácie predsedovi vlády možno podľa neho posudzovať ako rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, ktorý môže byť predmetom ústavnej sťažnosti.

Ak by sa vec dostala na Ústavný súd, ani ten by nebol viazaný pevnou lehotou. Bujňák pripomenul konanie o výklade ustanovení týkajúcich sa dlhovej brzdy, v ktorom súd dostal návrh vo februári 2026 a rozhodol v júni toho istého roka.

Daniš: Prezident, Fico a Danko si prehadzujú horúci zemiak

Kým ústavnoprávny rozmer sporu sa týka predovšetkým kompetencií prezidenta, z politického hľadiska sa pozornosť obracia na premiéra Roberta Fica a predsedu SNS Andreja Danka.

Komentátora Pravdy Igora Daniša rozhodnutie prezidenta čiastočne prekvapilo. Podľa neho však zatiaľ nie je definitívne rozhodnuté, či Kuffa ministrom bude alebo nie. „Podľa mňa si teraz prezident, predseda vlády a predseda SNS Andrej Danko prehadzujú horúci zemiak,“ povedal.

Daniš sa domnieva, že premiér mohol podobný vývoj predpokladať. Poukázal na to, že Fico už predtým apeloval na Tomáša Tarabu a Andreja Danka, aby sa dohodli a predišli možným problémom.

Rozhodnutie hlavy štátu podľa komentátora presúva politickú zodpovednosť predovšetkým na SNS. Práve Danko sa musí rozhodnúť, či bude na Kuffovi trvať aj napriek možným reputačným dôsledkom.

V diskusii zazneli podozrenia týkajúce sa legalizácie výnosov z trestnej činnosti a machinácií pri verejnom obstarávaní. Daniš zdôraznil, že nemusia byť pravdivé a že platí prezumpcia neviny. Z politického hľadiska však podľa neho predstavujú riziko.

Politickí súperi totiž podľa komentátora môžu tieto podozrenia využívať proti SNS aj celej vláde bez ohľadu na ďalší vývoj vyšetrovania.

„Je to politický spor,“ skonštatoval Daniš. Pripomenul tiež, že Pellegrini pochádza z rovnakého politického tábora ako vládna koalícia, čo súčasnú situáciu odlišuje od sporov s bývalými prezidentmi Andrejom Kiskom a Zuzanou Čaputovou.

Prezident sa tak podľa neho môže napokon ocitnúť pred rozhodnutím, či ustúpi koaličným partnerom, alebo zotrvá na svojich výhradách.

SNS potrebuje ministra, ktorý jej prinesie politické body

Daniš upozornil, že nominácia Filipa Kuffu nie je len personálnou otázkou. Súvisí aj so snahou SNS posilniť svoje politické postavenie. Podľa komentátora Danko presadzoval Kuffu aj preto, že by mohol strane prinášať politické body. Práve ich nedostatok označil za dôvod, pre ktorý sa SNS rozišla s Tomášom Tarabom na čele rezortu.

Kuffova pozícia má však podľa neho aj odborný rozmer. Ako štátny tajomník na ministerstve životného prostredia pôsobí tri roky a rezort dobre pozná. „To ministerstvo je schopný manažovať a byť ministrom z profesionálneho hľadiska,“ zhodnotil Daniš. Otázkou preto nie je iba to, či má Kuffa skúsenosti potrebné na vedenie ministerstva, ale najmä to, či sa pre SNS nestane politickou záťažou.

Komentátor zároveň otvoril otázku, či je za súčasných okolností vhodné, aby Kuffa zostal štátnym tajomníkom. Označil ju za morálnu otázku, ktorá nezaniká tým, že prezident odmietol jeho povýšenie do ministerskej funkcie.

Má Danko vôbec náhradného kandidáta?

Ak SNS ustúpi prezidentovi, bude musieť nájsť nového kandidáta. Podľa Daniša to nemusí byť jednoduché. Strana podľa neho nemá veľa odborníkov na jednotlivé oblasti a nie je jasné, či má pripravené ďalšie meno pre ministerstvo životného prostredia. „Andrej Danko bude musieť hľadať,“ poznamenal komentátor.

Jednou z možností je nájsť odborníka, ktorý by bol spojený s SNS a zároveň by sa mohol stať novou politickou tvárou strany. Druhou možnosťou je opätovné predloženie Kuffovej nominácie.

Daniš sa však nechcel púšťať do jednoznačných predpovedí. O ďalšom postupe podľa neho rozhodnú najmä vzťahy medzi Dankom a Kuffom a ochota SNS znášať politické náklady spojené s jeho kandidatúrou.

Za rozumné riešenie označil aj scenár, v ktorom by Kuffa zostal štátnym tajomníkom a SNS by hľadala iného ministra. „Keby si uvedomil, že on nebude dráždiť verejnosť a SNS a zostane na pozícii štátneho tajomníka, tak by to bolo najrozumnejšie rozhodnutie,“ uviedol Daniš.

Rezort podľa Daniša zostane SNS

V diskusii zaznela aj otázka, či by spor mohol viesť k tomu, že ministerstvo životného prostredia prestane patriť SNS. Takýto scenár si však Daniš nevie predstaviť. „To by museli dostať iný rezort,“ povedal s tým, že súčasné rozdelenie ministerstiev je výsledkom politických dohôd vo vládnej koalícii.

Za problematické považuje aj dlhodobé riešenie, pri ktorom by ministerstvo formálne viedol Robert Fico, zatiaľ čo jeho každodenné fungovanie by zabezpečoval Filip Kuffa.

Takýto model podľa neho nie je vylúčený, no mohol by ďalej zhoršovať vzťahy v koalícii a SNS by zároveň neposkytol možnosť naplno politicky využívať rezort, ktorý považuje za svoju súčasť vládneho pôsobenia.

Do koaličných vzťahov vstupuje aj nominácia ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej na post podpredsedníčky vlády, ktorý podľa koaličnej zmluvy patrí SNS. Daniš v diskusii nevidel dôvod, pre ktorý by prezident mal túto nomináciu odmietnuť.

Témy:
Filip Kuffa
Andrej Danko
Peter Pellegrini
Igor Daniš
Vincent Bujňák

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.