Pellegriniho správa o republike: Pochvala pre Hlas, ticho pri ruských kamerách. S Martinom Slizom (videopodcast)

„Na povrchu sa prezident snažil urobiť vyváženú správu a rozdávať rany na obidve strany. Keď si to však rozoberieme hlbšie, vládna koalícia z toho skrátka vyšla o čosi lepšie,“ hodnotí druhú správu o stave republiky Petra Pellegriniho šéf domácej politiky Aktualít Martin Sliz.  

V tomto rozhovore sa dozviete:

• Prečo Peter Pellegrini vo svojom prejave zdôrazňoval potrebu zmierenia rozpoltenej spoločnosti.
• Ako prezident hodnotil kroky vládnej koalície a v čom vyzdvihol agendu ministrov strany Hlas.
• Ktorú kritiku koalície možno označiť za najotvorenejší a najsilnejší moment jeho vystúpenia.
• Ktoré závažné bezpečnostné témy a kauzy prezident vo svojom príhovore obišiel tichom.
• Prečo sú výčitky hlavy štátu voči opozícii v kontraste s dosavadným konaním vládnej väčšiny.

Krajina, ktorá potrebuje zmierenie. Kontrast medzi tým, čo potrebujú ľudia a čím sa zaoberajú politici. Výzvy na opatrenia, ktoré zmiernia zdražovanie nafty a benzínu či podporia rast. Voda ako strategická surovina. A kritika opozície – za jej údajný dôraz na krátke stranícke ciele pred diskusiou o strategických víziách pre krajinu.

Prezident Pellegrini vystúpil so svojou druhou správou o stave republiky. A ak sme doteraz uvádzali, čo v správe zaznelo, pozrieme sa aj na to, čo prešla tichom. S Martinom Slizom, vedúcim oddelenia domácej politiky Aktualít.

Zmierenie v rozpoltenej spoločnosti

Pred rokom trvalo vystúpenie prezidenta 38 minút, tentoraz to bolo 49 minút. Základným rámcom jeho príhovoru bola krajina, ktorá potrebuje zmierenie. Vystihol tým Peter Pellegrini reálny stav Slovenska?

Myslím si, že v tomto prípade áno. Rozdelenie spoločnosti totiž cítime všetci a všade – či už ide o problematické diskusie v rodinách, dodnes nezahojené rany z pandémie covidu, alebo témy utečencov a najčerstvejší politický zápas medzi opozíciou a koalíciou. Tých vyhrotených tém je naozaj veľa, takže prezident má pravdu, keď hovorí, že sme krajinou, ktorá potrebuje zmierenie.

Prezident hovoril o neúcte k ľuďom a ukázal na kontrast medzi tým, čo od politikov žiadajú občania, a tým, aké témy im politici ponúkajú. Môžu za ten kontrast politici?

Nemyslím si, že za to môžu výhradne politici, ale podieľajú sa na tom nemalou mierou. Prezident síce začal obrazom z mariánskej púte v Šaštíne, kde videl spojenie a zjednotenie, no následne skritizoval to, ako sa politici hádajú v nedeľných diskusiách. Hádenie však nevzniká samo od seba – koalícia napríklad zámerne rámuje diskusiu tak, aby sa nehovorilo o témach, ktoré sú pre ňu nepríjemné, ako je stav verejných financií. Namiesto toho sa potom vyťahujú ľudskoprávne otázky a zástupné témy, ktoré nie sú pre krajinu až tak zásadné.

Pochvala pre vládu a rozrieďovanie kritiky

Ako sa prezident vo svojej diagnóze krajiny postavil k vláde a vládnej väčšine?

Na povrchu bol celý prejav vystavaný zámerne tak, aby pôsobil vyvážene – akoby prezident rozdával pochvaly aj kritiku na obidve strany. No keď si to rozmeníme na drobné, voči vláde bol oveľa zhovievavejší než voči opozícii. Osobitne to platí pre ministrov strany Hlas, ktorej je stále čestným predsedom.

Ako sa táto zhovievavosť prejavila v praxi?