Peter Pellegrini je na Filipa Kuffu prísny. Keď išlo o neho, bol oveľa zhovievavejší (komentár Martina Behula)

Ak premiér s prezidentom zinscenovali toto divadlo, aby nepodráždili Kuffu, je to nedôstojné nielen ku Kuffovi, ale najmä k nášmu ústavnému systému.  

Od prezidenta, ktorého kritici označujú buď za podržtašku alebo za prázdny oblek, sme veľké výkony, ktorými by sa zapísal do dejín, naozaj nečakali. Napokon, celá politická kariéra Petra Pellegriniho pred júnom 2024 nedávala na prehnané očakávania žiadny dôvod. To, že práve on bude aktívne posúvať hranice prezidentskej „ústavnej odvahy“, sa však ani čakať nedalo.

No predsa je to tak. Najprv vlani odmietol vyhlásiť referendum o sankciách proti Rusku. Nepýtal sa ani Ústavného súdu a o protiústavnosti referendovej otázky rozhodol sám. To od Rudolfa Schustera v roku 1999 neurobila žiadna hlava štátu. Tento rok zasa tiež sám škrtol jednu otázku z referenda Demokratov a odvolal sa na judikatúru Ústavného súdu.

A včera oznámil, že požiadal premiéra Roberta Fica, aby prehodnotil návrh na vymenovanie Filipa Kuffu za ministra životného prostredia a aby mu do paláca poslal inú nomináciu. Dôvodom má byť riziko, že Kuffa môže byť obvinený v trestnom stíhaní, ktoré môže s vysokou pravdepodobnosťou sčasti súvisieť s výkonom jeho funkcie štátneho tajomníka.

Pellegrini len upozorňuje

„Nebol by to dobrý signál pre stabilitu tejto krajiny a nebol by to dobrý signál pre občanov Slovenskej republiky, u ktorých sa musíme snažiť postupne zvyšovať dôveru vo verejné inštitúcie,“ tvrdí prezident. „Ja viac detailov nemám a ani nemôžem mať, ale problémom treba predchádzať a treba ich predvídať,“ dodal.

Pellegrini si dal pozor, aby zdôraznil, že to nie je rozhodnutie o nevymenovaní, pretože sa musí hýbať len v rámci svojich ústavných právomocí. „Bude teraz na predsedovi vlády Slovenskej republiky, ako sa vysporiada s týmto mojím návrhom,“ hovorí prezident. On len Fica „upozorňuje na okolnosti“.

Nebudeme zdržovať čitateľov výkladom o ústavnoprávnej relevancii dokonavého a nedokonavého vidu, teda rozdielov medzi slovom vymenúva a vymenuje, ani zámermi ústavodarcu, ktoré nevyšli. Podstatné je, že ústavní právnici sa zhodujú, že prezident nemusí automaticky vymenovať každého kandidáta na ministra, ktorého navrhne premiér.

„Hlava štátu nie je návrhom predsedu vlády bezpodmienečne viazaná, teda hlava štátu môže odmietnuť návrh predsedu vlády na vymenovanie alebo odvolanie člena vlády,“ tvrdí ústavný právnik Vincent Bujňák. Podobný názor má aj Radoslav Procházka. „Povinnosť prezidenta spočíva v povinnosti sa návrhom predsedu vlády na menovanie alebo odvolanie jej členov zaoberať, ale vyhovieť takému návrhu hlava štátu nemusí,“ píše v knihe Kráľ otec.

Ani obvinenie by nestačilo

Asi by sme nechceli, aby bol prezident len premiérovým plniacim perom, ktoré podpíše všetko, čo mu pristane na stole. Na druhej strane hlava štátu nesmie postupovať svojvoľne, ale musí k tejto možnosti pristupovať veľmi zdržanlivo. Ako hovorí ďalší ústavný právnik Marián Giba, dôvody na nevymenovanie musia byť veľmi vážne a musia súvisieť s povinnosťou hlavy štátu zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov.