Peter Pellegrini lobuje za koalíciu Smeru a PS, aby zakryl, o akú vládu mu naozaj ide (komentár Martina Behula)

Ak považujeme Pellegriniho za prezidenta prázdnych fráz a floskulí, prečo by akurát volanie po veľkej koalícii malo mať naozajstný zmysel? Všetko je to len symbolika.  

Každý potrebuje v živote niekoho, kto ho vráti späť na zem, keď mu sebavedomie stúpne do hlavy. Dokonca aj prezident. Pri Petrovi Pellegrinim túto úlohu na seba občas verejne berie Monika Beňová. Asi každý si spomína, ako počas volebnej noci 2023 zareagovala na novinársku otázku, či sa Smeru podarí presvedčiť Hlas, aby s ním išiel do koalície.

„Hlas? Jasné,“ zasmiala sa do kamier, ako keby to bola najzbytočnejšia otázka na svete. Dotknutý Pellegrini to označil za arogantné a urážlivé. „Možno mala v hlave po prehýrenej noci niečo viac ako len myšlienky,“ vyhlásil o pár dní neskôr. Pár minút nato zaznel aj jeho neslávne známy výrok, že Hlas nebude ničou podržtaškou.

Beňová sa mu ospravedlnila, ale nakoniec mala pravdu. Hlas išiel do vlády so Smerom, hoci Progresívne Slovensko Pellegrinimu ponúkalo post premiéra, a za podržtašku je terčom posmechu dodnes. Či to všetko bolo jasné už pár hodín po voľbách, nevieme, no z toho, ako sa Beňová vyjadrila, bolo úplne jasné, čo si o Hlase a jeho predsedovi myslí.

Takto to nefunguje, milý pán prezident

Dnes je Pellegrini hlavou štátu, no zdá sa, že Beňová svoj názor naňho nezmenila. „Takže, akákoľvek vyhliadka na ‚pohodlné vládnutie vo dvojici‘, je nehodná a neadekvátna, milý pán prezident. Model všeobjímajúcej politiky nefunguje vlastne nikde, nefungoval by ani s rešpektom k sebelepším úmyslom ani u nás,“ poúčala ho v nedeľu cez sociálne siete.

„V politike platí, nikdy nehovor nikdy, ale v realite sa jednoducho niektoré veci nedajú ani predstaviť.“ Europoslankyňa takto zhodnotila Pellegriniho úvahy o tom, že ak sa po voľbách nebude dať zložiť vláda zo strán jedného tábora, mali by sa o to pokúsiť Smer a Progresívne Slovensko.

„A možno v týchto náročných časoch by Slovensku prospela takáto, ako nazveme ju veľká koalícia dvoch najsilnejších, hoc protichodne dnes súperiacich politických strán, ktorá by podľa mňa mala veľkú šancu, ak by to zvládla a fungovalo by to, viesť túto krajinu dlhšie ako jedno volebné obdobie,“ zamyslel sa prezident v Sobotných dialógoch STVR.

Na to, aby sme vedeli, že takáto koalícia je absolútne nereálna nielen dnes, ale ani o rok, nepotrebujeme statusy Moniky Beňovej. No je azda zaujímavé si pripomenúť, že pred rokmi práve ona presadzovala spojenie Smeru s jeho najväčším rivalom.

Mohol Smer vládnuť s SDKÚ?

„V čase krízy by bola koalícia dvoch silných strán ideálna. Vláda s SDKÚ je asi najracionálnejšia úvaha vo vzťahu ku krajine,“ povedala pre denník Sme v júni 2009. Robert Fico takúto koalíciu pred voľbami tiež pripúšťal, no vraj len bez Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša.

Namiesto toho vznikla pravicová štvorkoalícia Ivety Radičovej, ktorú Fico posmešne označoval ako zlepenec, no Smer sa k takýmto úvahám platonicky vracal aj neskôr. Už na jeseň 2010 Fico hovoril, že by bol rád, ak by po nasledujúcich voľbách vznikla koalícia dvoch strán. „Keď je šesť kuchárov v kuchyni, tak aj polievku pripália,“ povedal pre STV.

„Preto je aj taká pravdepodobnosť, ktorá sa nedá vylúčiť, že v budúcnosti vznikne koalícia, ktorá bude prienikom stredoľavej a stredopravej strany. Bol by som veľmi zlý politik, keby som takúto možnosť do budúcnosti vylúčil.“ Napokon sa Ficovo želanie o malej koalícii splnilo ešte viac, ako dúfal, a po predčasných voľbách 2012 mohol Smer vládnuť sám.

Hoci žiadna veľká pravoľavá koalícia nikdy nevznikla, Smer často pripomínal, že chce vládnuť so štandardnými stranami a dôležitá je najmä stabilita vlády. Po faktickom zániku SDKÚ sa však o žiadnej veľkej dvojkoalícii nedalo uvažovať, lebo protiváha Smeru chýbala. Až kým neprišlo Progresívne Slovensko.