Peter Pellegrini sa stal rukojemníkom svojich voličov. Preto ešte stále nenavštívil Kyjev (komentár Petra Weissa)
obchodnyregister
2026.06.15.
Peter Pellegrini nie je prezidentom, ktorý by aktívne menil orientáciu Slovenska. Je prezidentom, ktorý ju v rozhodujúcich chvíľach aktívne nebráni.
Autor je bývalý politik a bývalý veľvyslanec v Maďarsku a v Českej republike.
Pred dvomi rokmi, 15. júna 2024, sa konala inaugurácia prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho. Ten ako predseda strany Hlas – sociálna demokracia po vzniku koalície so Smerom a SNS opakoval jednu kľúčovú vetu: Hlas bude garantom pevného ukotvenia Slovenska v Európskej únii a NATO. Malo to upokojiť obavy doma i v zahraničí, že Slovensko sa po návrate Roberta Fica k moci vydá orbánovskou cestou.
Vládny tábor prešiel do útoku
Keď však jeho hlavný súper v súboji o prezidenta Ivan Korčok vystupoval ako zástanca jednoznačne proeurópskeho a proatlantického smerovania Slovenska, principiálneho odmietania ruskej agresie a podpory Ukrajiny, vládny tábor po prvom kole prešiel do frontálneho útoku.
Korčok bol vykresľovaný ako „kandidát vojny“, ktorý zatiahne Slovensko do konfliktu, hoci prezident o vyslaní armády rozhodovať nemôže. To je právomoc Národnej rady. Pellegrini sa prezentoval ako kandidát mieru.
Prečítajte si tiež:
Rozhodujúca fáza kampane sa premenila na hlasovanie o postoji k Rusku, Ukrajine a vláde Roberta Fica. Hystéria vyvrcholila počas volebného moratória šírením fotografie matky lúčiacej sa s vojakom, ktorá mala vyvolať obavy, že Korčok pošle slovenských chlapcov bojovať na Ukrajinu.
Ukázalo sa však, že išlo o fotografiu ukrajinskej ženy lúčiacej sa so synom, ktorému z uniformy odstránili ukrajinský znak. Bola to mobilizácia voličov sympatizujúcich s proruskými, protiukrajinskými a protieurópskymi postojmi, ktorých v prvom kole oslovoval predovšetkým Štefan Harabin.
Rukojemník svojich voličov
Prezidentská kampaň mala aj maďarský rozmer, na ktorý sa zabúda. Určite nie bez súhlasu maďarských vládnucich politických kruhov sa počas moratória v maďarskej televízii opakovane vysielal rozhovor s Petrom Pellegrinim, ktorý mal osloviť voličov maďarskej národnosti. Pellegrini tiež v spolupráci so stranou Aliancia otvoril tému vysporiadania sa s dôsledkami Benešových dekrétov.
Vyhlásil, že „prichádza čas, aby sme v rámci stability právneho prostredia a predvídateľnosti našli spôsob, aby už po desiatkach a desiatkach rokov – ak ešte niekto nájde nejaký konfiškačný list –, by štát zvážil, či po toľkých desaťročiach ide ešte niekomu vyvlastňovať nejakú parcelu.“ Oznámil zámer vytvoriť pracovnú skupinu na riešenie tohto problému.
Prečítajte si tiež:
Bez pripomenutia týchto okolností nemožno pochopiť jeho pôsobenie v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Daňou za víťazstvo v druhom kole sa stalo, že sa ocitol v pozícii rukojemníka časti voličov, ktorých podporu získal mobilizáciou protiukrajinských, proruských, protiúnijných a suverenistických nálad. Voličov nielen slovenskej, ale aj maďarskej národnosti, lebo Aliancia bola ideologicky a politicky predĺženou rukou Fideszu na Slovensku.
V inauguračnom prejave venoval nový prezident zahraničnej politike jedinú vetu: „Slovensko bolo a je pevnou súčasťou Európskej únie i Severoatlantickej aliancie – ale nebude sa v nich báť hovoriť svojím suverénnym hlasom.“
Na jednej strane to bolo potvrdenie jeho sľubu o zachovaní zahraničnopolitického ukotvenia Slovenska. Na druhej strane zaznela aj akceptácia suverenistického prístupu k zahraničnej európskej politike podľa vzoru Viktora Orbána, ktorý sa stal hlavným spojencom a politickým priateľom Roberta Fica.
Nevymedzil sa voči vláde
Výsledkom tejto politiky je, že za viac ako dva a pol roka pôsobenia vlády prišli do Bratislavy na oficiálnu návštevu iba dvaja premiéri členských štátov Európskej únie – Viktor Orbán a Andrej Babiš. Ide o bezprecedentne slabú bilaterálnu aktivitu predsedu slovenskej vlády počas 22 rokov nášho členstva v EÚ.
Prezident Pellegrini ju do istej miery kompenzoval svojou intenzívnou diplomaciou. Počas prvých dvoch rokov mandátu sa stretol s hlavami štátov väčšiny členských krajín Únie, keď vytvoril najhustejšiu sieť bilaterálnych kontaktov zo všetkých slovenských prezidentov v porovnateľnom období.
Prečítajte si tiež:
Nedokázal sa však zásadnejšie vymedziť voči zahraničnopolitickej línii vlády. Nemožno sa tomu celkom čudovať. Ako predseda Hlasu ju spoluvytváral, bez podpory Smeru by sa prezidentom nestal a mal silné politické záväzky voči Viktorovi Orbánovi a strane Aliancia.
Problém Pellegriniho prezidentstva nespočíva v tom, že by spochybňoval členstvo Slovenska v EÚ alebo NATO. To nerobí. Problém je, že prakticky nekoriguje politiku a rétoriku vládnych politikov, ktorí toto ukotvenie postupne stále viac relativizujú, ba aj otvorene spochybňujú.
Áno, vo svojej prvej správe o stave republiky upozornil, že západ nie je iba jednou zo štyroch svetových strán, ale pre Slovensko stranou najdôležitejšou. Jeho reakcie na vyhlásenie premiéra Roberta Fica, že Slovensku by svedčala neutralita, však boli neadekvátne a alibistické.
Na smeráckych vlkov reagoval laxne
Rovnaké bolo aj jeho vyjadrenie k obavám ľudí na protestoch Slovensko je Európa začiatkom roku 2025 po čudnom „súkromnom stretnutí“ premiéra s ruským prezidentom Putinom v Kremli, či rečiach vysokých predstaviteľov vládnucich strán o možnom vystúpení z EÚ a NATO
Ruská piata kolóna vo vládnej koalícii navštívila Štátnu dumu, vychvaľovala Rusko, stretávala sa s vysokým predstaviteľom ruskej tajnej služby a slovenskí politici sa zúčastňovali ruských propagandistických relácií namierených proti EÚ a NATO.
Prečítajte si tiež:
Prezident namiesto razantného odsúdenia týchto zahraničnopolitických avantúr predstaviteľov Smeru a SNS za asistencie Hlasu odkázal znepokojených spoluobčanov na vyhlásenie najvyšších ústavných činiteľov k zahraničnopolitickej orientácii, ktoré vyvolávalo dojem, že všetko je v poriadku.
Peter Pellegrini zareagoval laxne aj na vyjadrenia „smeráckych vlkov“, že v prípade, že by sa Rusi dostali do Užhorodu, „Slovensko by konečne malo spoľahlivého suseda, ktorý by bol dôveryhodnejší ako Ukrajina“, alebo že pre Slovensko by bolo dobré, keby Ukrajina bola „kompletne pod ruským vplyvom“, lebo takto by sme mali prístup k lacným energiám a dostávali tranzitné poplatky.“
Jeden zo Svätoplukových prútov?
Posledným príkladom takéhoto alibizmu je prezidentovo mlčania k premiérovmu prejavu na Slavíne k 81. výročiu oslobodenia Bratislavy. Po nastolení otázky „Čo keď naozaj dôjde k rozpadu NATO“ Robert Fico položil ďalšiu: „Kde bude naše bezpečnostné ukotvenie? Máme veriť Nemcom, máme veriť Angličanom a Francúzom, ktorí nás zradili v roku 1938? Alebo máme uvažovať o inej ceste?“
Tieto otázky nezneli ako spomienka či historická reflexia, ale ako náčrt politického programu. Premiér sľúbil svojim voličom, že oni v referende rozhodnú, aká bude „ďalšia bezpečnostná budúcnosť Slovenska“, a že sa bude spoliehať na „ich zdravý rozum“.
Prečítajte si tiež:
Pri tomto testovaní novej línie slovenskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky si predseda vlády nezabudol poistiť spoluúčasť prezidenta republiky a predsedu Národnej rady na tomto politickom podniku. Poďakoval im, že „v zásadných otázkach slovenskej štátnosti a suverenity sme spolu ako tie povestné Svätoplukove prúty. Ak nebudeme spolu, pánboh ochraňuj túto krajinu“.
Následne na 25. máj traja ústavní činiteli manifestovali jednotu v názore na zahraničnopolitickú a orientáciu, akoby sa nič nestalo. A premiér zopakoval s uspokojením vetu o Svätoplukových prútoch, čím dal najavo, že prezident s takýmto prístupom k „ďalšej bezpečnostnej budúcnosti Slovenska“ súhlasí.
Ešte nebol v Kyjeve
Príkladov tichého podriaďovania sa prezidenta orbánovskej línii zahraničnej a bezpečnostnej politiky predsedu vlád by bolo možné uviesť aj viac. V čase najväčšej európskej bezpečnostnej krízy od konca studenej vojny, ktorú vyvolala ruská agresia voči Ukrajine, sa však symbolicky najsilnejšie prejavuje vo vzťahu k ukrajinskému prezidentovi.
Kým český prezident Petr Pavel od svojho nástupu do funkcie navštívil Ukrajinu už trikrát a so Zelenským sa stretol pri mnohých bilaterálnych i medzinárodných príležitostiach, Peter Pellegrini do Kyjeva počas prvých dvoch rokov mandátu nevycestoval a prezidenta Zelenského do Bratislavy ešte stále nepozval.
A práve táto absencia najlepšie vystihuje limity jeho prezidentstva v zahraničnej politike. Nie je prezidentom, ktorý by aktívne menil orientáciu Slovenska. Je prezidentom, ktorý ju v rozhodujúcich chvíľach aktívne nebráni.