Peter Pellegrini v Číne šíril jej vlastnú propagandu: Komunistické plánovanie by bolo fajn
obchodnyregister
2026.08.10.
Prezident Peter Pellegrini v čínskej štátnej televízii označil Čínu za „pokojnú mocnosť“, chválil jej systém plánovania a vyzval na užšie vzťahy. Sinológ Matej Šimalčík upozorňuje, že jeho výroky kopírujú naratívy čínskej komunistickej propagandy.
Takmer 30-minútový rozhovor a veľmi pozitívne slová o Číne. Aj tak by sa jednou vetou dal opísať rozhovor prezidenta Petra Pellegriniho pre čínsku štátnu televíziu CGTN, ktorá je považovaná za nástroj propagandy čínskej vlády.
Pellegrini navštívil Čínu minulý týždeň. Samotná cesta do Pekingu pritom nebola ničím výnimočná – v uplynulých mesiacoch do krajiny zavítali aj lídri ako Donald Trump či bývalý britský premiér Keir Starmer.
Hoci je Čína pre Európsku úniu významným ekonomickým partnerom, mnohí západní politici zároveň otvorene kritizujú Peking za potláčanie demokratických hodnôt vrátane absencie plurality politických strán, slobodných volieb či porušovania ľudských práv Ujgurov, na ktorých je podľa viacerých krajín páchaná genocída.
Pellegrini však v rozhovore pre čínsku propagandistickú televíziu nespomenul ani jednu z týchto tém. Naopak, nostalgicky sa vracal k päťročným hospodárskym plánom a deklaroval, že Slovensko sa bude snažiť o ešte užšie vzťahy s komunistickou Čínou.
Aktuality.sk oslovili experta na Čínu a výkonného riaditeľa Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií (CEIAS) Mateja Šimalčíka. „Rozhovor jednoznačne nahráva čínskej domácej aj zahraničnej propagande, keďže opakuje typické naratívy Komunistickej strany Číny,“ hodnotí Šimalčík.
Matej Šimalčík v podcaste Infosec Report s Victorom Breinerom
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk
Pokojná mocnosť? Čína využíva všetky nástroje svojej moci
Jedným z výrokov, ktorý podľa Mateja Šimalčíka kopíruje oficiálnu rétoriku Pekingu, bolo Pellegriniho označenie Číny za „pokojnú mocnosť“. Prezident v rozhovore tvrdil, že Čína reaguje na svetové udalosti pokojne, nekoná hystericky a môže zohrávať dôležitú úlohu pri stabilizácii sveta.
Podľa výkonného riaditeľa Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií (CEIAS) však takýto obraz nezodpovedá realite.
„Čína sa rada prezentuje ako mierumilovná, ‚pokojná‘ mocnosť, ktorá na presadzovanie svojich politických cieľov údajne nevyužíva silu. Toto tvrdenie sa však nezodpovedá realite,“ hovorí Šimalčík.
Prečítajte si tiež:
Pripomína, že Peking pri presadzovaní svojich záujmov využíva všetky dostupné nástroje – od mäkkej sily cez ekonomický vplyv až po vojenskú moc.
„Od nástupu komunistického režimu Čína participovala na viacerých vojenských konfliktoch, a to aj v pozícii agresora. Príkladom je násilná okupácia Tibetu, invázia do Vietnamu či pohraničný konflikt so Sovietskym zväzom,“ vysvetľuje expert.
Podľa neho je podobná politika viditeľná aj dnes. Poukazuje na postupné anexovanie časti územia Bhutánu, vojenské potýčky s Indiou, pravidelné vojenské cvičenia v okolí Taiwanu aj pokračujúcu militarizáciu Juhočínskeho mora. Podľa Šimalčíka preto označovať Čínu za „pokojnú mocnosť“ znamená preberať naratív, ktorý dlhodobo šíri samotný Peking.
Čína aktuálne čelí aj rastúcemu napätiu s Japonskom. Koncom minulého roka japonská premiérka Sanae Takaiči vyhlásila, že ak by Čína vojensky zaútočila na Taiwan, Japonsko by sa do konfliktu zapojilo, pretože by to považovalo za existenčnú hrozbu pre svoju bezpečnosť. Peking následne pristúpil k obmedzeniu vývozu niektorých strategických nerastných surovín, ktoré sú pre japonský priemysel dôležité.
Peter Pellegrini na návšteve Číny
Zdroj: Achmad Ibrahim/Pool via REUTERS
Čínsky hospodársky zázrak má aj trhliny
Pellegrini počas rozhovoru opakovane vyzdvihoval ekonomickú spoluprácu s Čínou. Hovoril, že Slovensko je pripravené privítať ďalších čínskych investorov, ocenil technologický pokrok krajiny a pozitívne sa vyjadroval aj o čínskom systéme plánovania. Vyhlásil dokonca, že po Nežnej revolúcii Slovensko urobilo chybu, keď prestalo plánovať.
Dnešná čínska ekonomika však nie je klasickým centrálne riadeným hospodárstvom, aké fungovalo počas komunizmu v bývalom Československu. Ide o model, v ktorom štát prostredníctvom päťročných plánov určuje strategické priority a podporuje vybrané odvetvia, no významnú časť ekonomiky tvoria súkromné firmy a trhové mechanizmy.
Podľa výkonného riaditeľa Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií (CEIAS) Mateja Šimalčíka je však dnešná ekonomická situácia Číny podstatne zložitejšia.
„Čínska ekonomika sa momentálne vyznačuje dvoma protichodnými tendenciami. Na jednej strane vidíme úpadok tradičných ťahúňov rastu, akým bol realitný sektor, zároveň však aj podporu takzvaných nových produkčných síl, ako sú elektromobilita, batérie a ďalšie zelené technológie, od ktorých si Čína sľubuje oživenie ekonomiky,“ vysvetľuje.
Expert zároveň upozorňuje, že pokles domáceho dopytu v kombinácii s expanzívnou priemyselnou politikou vytvára nadprodukciu.
„Pokles domáceho dopytu spojený s expanzívnou industriálnou politikou vo výsledku vedie k vytváraniu priemyselnej nadkapacity a dumpingu čínskych tovarov na trh Európskej únie, čo má na konci dňa negatívny dopad na európsky priemysel vrátane toho slovenského,“ dodáva Šimalčík.
Podobný model úzkej hospodárskej spolupráce s Pekingom dlhodobo presadzuje aj maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý do krajiny prilákal viaceré veľké čínske investície vrátane automobilky BYD či tovární na výrobu batérií. Pozornosť vzbudilo aj rozhodnutie Budapešti umožniť spoločné hliadky maďarských a čínskych policajtov.
Na Slovensku je najväčším pripravovaným čínskym projektom gigafabrika spoločnosti Gotion High-Tech v Šuranoch, od ktorej si vláda sľubuje tisíce nových pracovných miest.
Kritické témy by mali zaznieť aj z vlastných komunikačných kanálov
Šimalčík upozorňuje, že pri rozhovoroch pre čínske štátne médiá treba počítať s tým, že ich obsah podlieha kontrole tamojšieho režimu. Aj keby zahraničný politik počas rozhovoru otvoril kritické témy, podľa neho nie je isté, že by sa napokon dostali do vysielania.
„Pokiaľ by aj kritické vyjadrenia zazneli, existuje vysoká pravdepodobnosť, že príslušné pasáže by z rozhovoru boli vystrihnuté,“ hovorí.
Friedrich Merz v Zakázanom meste
Zdroj: Reuters
Práve preto podľa neho nestačí spoliehať sa iba na rozhovory pre čínske štátne médiá. „Na témy týkajúce sa ľudských práv, bezpečnosti, ako aj kritické témy ekonomických vzťahov by však mali zaznieť aspoň prostredníctvom vlastných komunikačných kanálov európskych politikov, ktorí sa stretávajú s čínskymi partnermi, a jednoznačne počas vzájomných rokovaní,“ dodáva.
Ako príklad uvádza prijatie čínskeho ministra zahraničných vecí prezidentkou Zuzanou Čaputovou v roku 2019, keď otvorila aj otázky ľudských práv. Podobne podľa neho postupovalo aj ministerstvo zahraničných vecí počas návštevy Pekingu štátnou tajomníčkou Ingrid Brockovou v roku 2023.