Pivná veľmoc? Slováci sa z popredných priečok vytratili. Pivo však pijeme stále, len trochu inak

Kedysi sme v pití piva patrili medzi svetovú elitu. Hoci vlani spotreba u nás stúpla, krčmy a bary zápasia s odlivom zákazníkov a pivovary sledujú, ako sa pivo presúva z výčapov do domácností. K tomu sa pridali vyššie ceny, meniace sa chute a tlak na výrobcov. Prečo teda Slováci pijú pivo inak?  

Ak si myslíte, že Slováci patria medzi lídrov v pití piva, možno vás nasledujúce čísla trochu prekvapia. Pozície, na ktorých sme boli ešte pred pár rokmi, sme vypratali. Podľa Správy o globálnej spotrebe piva, ktorú pravidelne zverejňuje japonská spoločnosť Kirin Holdings, sa Slovensko v roku 2024 umiestnilo so spotrebou 81 litrov na osobu na 15. mieste na celom svete. V roku 2023 sme pritom boli na 17. priečke so spotrebou asi 74 litrov.

Nikoho nezarazí, že na čele zoznamu sa ocitli naši západní susedia. Na jedného Čecha pripadá až 149 litrov tohto moku. Pre porovnanie, na druhom mieste sa ocitli Litovčania, ktorí každý rok vypijú v priemere asi 111 litrov chmeľového nápoja.

Na tretie miesto sa dostali Rakúšania so spotrebou 105 litrov na hlavu a elitnú päťku dopĺňajú Íri s Chorvátmi, ktorí sa len tesne nedostali cez trojcifernú hranicu.

Na elitných konzumentov síce výrazne strácame, posledné čísla však až tak dramaticky nevyzerajú. Spotreba zlatého nápoja s chutnou penou u nás nerastie len podľa spoločnosti Kirin Holdings, ale tiež podľa nášho Štatistického úradu. Kým v roku 2024 vypil priemerný Slovák 48,3 litra tejto tekutiny, v roku 2025 to bolo podľa zatiaľ predbežných dát už 54,2 litra.

Problémy hlásia obaja trhoví giganti

Ešte zásadnejšie sú zmeny správania sa spotrebiteľov. Alkoholické fľašky či plechovky čoraz častejšie menia za ochutené varianty. Okrem toho naše krčmy či bary zívajú čoraz väčšou prázdnotu. „Skutočne, dlhodobo sledujeme presun ľudí od čapovaného piva k tomu balenému,“ potvrdil obchodný riaditeľ Plzeňského Prazdroja Slovensko Martin Grygařík.

„Napriek tomu to neznamená, že by ľudia do reštaurácií prestali chodiť. Len je pre nich dôležitý celkový zážitok, aby podniky boli útulné, aby ponúkali skvele ošetrené pivo, dobré jedlo a ústretovú obsluhu,“ pokračoval.

Na pokles spotreby „tekutého chleba“ má zástupca českého giganta vlastné vysvetlenie. Podľa jeho slov vlani spotrebiteľov ovplyvnilo najmä počasie, no svoju rolu zohrali aj neskorý nástup a skoré ukončenie sezóny. „Nestabilné chladnejšie jarné a letné mesiace minulého roka spôsobili zníženie predaných objemov počas letnej sezóny o šesť percent. Naše predaje v retaile zostali na takmer rovnakej úrovni, pokles pri čapovanom pive bol však značnejší,“ ozrejmil slabšie čísla.

Okrem počasia firma spomína aj „zhoršenie ekonomického sentimentu spotrebiteľov“ na Slovensku. To v preklade znamená, že ľudia šetria a piju menej, predovšetkým v krčmách. Predaj baleného fľašiek ostal oproti roku 2024 stabilný.

„Vplyv na predaje malo aj spotrebiteľské správanie. Slováci vlani viac šetrili na výdavkoch na voľný čas a aktivity s tým spojené, vrátane návštev prevádzok,“ vysvetlil ďalej Grygařík. Tento rok sa už vyvíja o čosi lepšie, a to predovšetkým kvôli vysokým teplotám v uplynulých týždňoch. Konkrétne čísla však prezradiť nemohol.

Úspešný rok 2025 nezažil ani druhý gigant na našom trhu. Aj skupine Heineken, ktorá u nás pôsobí cez tri rôzne entity, a to Heineken Slovensko, Heineken Slovensko Sladovne a Heineken Slovensko Distribúcia, vlani klesali ako tržby, tak aj zisky.

„Hospodárske výsledky v roku 2025 ovplyvnili klesajúca spotreba, náročné trhové prostredie a rastúci tlak na náklady,“ poznamenal manažér pre korporátne záležitosti Heineken Slovensko Róbert Kičina.

Aj tu vnímajú, že našinci opúšťajú krčmy a viac piju doma. „Zároveň platí, že gastro segment zostáva pre rozvoj pivnej kultúry mimoriadne dôležitý a my ho aktívne podporujeme v tom, aby dokázal reagovať na meniace sa potreby zákazníkov,“ napísal Kičina.

O nič lepšie na tom nie sú ani menší menší zástupcovia, ktorých združuje Asociácia malých nezávislých pivovarov Slovenska. „Nižšiu návštevnosť, ktorá so sebou prináša slabšiu spotrebu, pociťuje celý gastro sektor. Netýka sa to len piva,“ podotkol predseda asociácie Ľubomír Vančo.

Títo výrobcovia navyše nemajú v rukách správne karty. „Majú vyššie náklady na suroviny a menší kapitál, čo znamená, že si nevedia „kúpiť“ prevádzku, ktorá by čapovala ich produkty,“ opísal nerovný súboj Vančo.

Na druhej strane im vedia poskytnúť určitú dávku exkluzivity, a to cez iné druhy a štýly piva, ktoré veľké značky nevyrábajú. „Niektoré prevádzky sa tým vedia odlíšiť od tých ostatných,“ priblížil vzápätí.

Takúto skúsenosť má aj riaditeľ bratislavského pivovaru Dock7 Tomáš Holec. „Pokles spotreby sme sledovali v našich prevádzkach niekoľko rokov. Bod zlomu nastal v minulom roku, keď sme sa rozhodli pre radikálnu zmenu a začali sme si variťvlastné pivá. Odpútanie sa od bývalého dodávateľa nám umožnilo významne zvýšiť flexibilitu aj kvalitu vo všetkých procesoch,“ uviedol.

„Po prechode na vlastné portfólio sledujeme významný nárast konzumácie alkoholických pív v porovnaní s minulými rokmi. V relevantných prevádzkach zaznamenávame medziročný nárast o viac ako 30 percent,“ dodal s tým, že nealko varianty rastú o asi 10 percent.

Čapovanú Plzeň pod dve eurá nenájdete

Samotná cena moku pre dospelých na Slovensku až taká vysoká nie je. Stačí si prelistovať reklamnými letákmi niekoľkých obchodov. Jeden z nich napríklad ponúka pollitrovú 12-tku značky Gambrinus so zľavou 28 percent za 55 centov. Iný predajca zase predáva plechovku Budvaru za 65 centov. Ten istý predajca ponúka aj Pilsner Urquell, tentoraz je cena o trochu vyššia, a to až 1,19 eura.

Ak sa pozrieme na cenu tejto značky v pohostinstvách či baroch, treba ju rozdeliť na tú pred pandémiou a na tú po pandémii. Pred rokom 2020 boli ceny stabilnejšie, mimo centier veľkých miest sa dal čapovaný Pilsner kúpiť v rozmedzí od 1,6 do 2,2 eura. V centre Bratislavy to bolo drahšie už vtedy, za pol litrovú Plzeň ste vedeli nechať aj tri eurá.

Potom však prišla inflačná vlna. Cenníky sa upravili smerom nahor ako v centrách miest, tak aj v dedinských krčmách. Cena tejto značky sa definitívne priblížila k hranici troch eur, v niektorých prípadoch ju pokorila.

Dnes sa pod dve eurá nenapijete ani na dedine. Naopak, aj tu sú ceny často ďaleko vyššie. V Bratislave či iných turistických centrách sú ešte zaujímavejšie. Cenovka sa tu pohybuje od 3,2 až po 3,8 eura. V luxusnejších podnikoch, napríklad v bratislavskom Starom meste, môže účet presiahnuť aj štyri eurá.

Rovnako tak rástla aj cena Zlatého Bažanta. Ešte pred 10 rokmi ste ho v krčme vedeli kúpiť za 1,2 eura. Potom sa však začal variť prémiový ležiak ’73, ktorý mestských krčmičkách začal rýchlo stúpať k hranici dvoch eur. A veľmi rýchlo ju aj prekonal.

V súčasnosti za klasickú 10-tku zaplatíte na dedine od 1,7 do 2,1 eura. Za 12-tku a spomínanú ’73-ku si čosi priplatíte, priemerná cena sa tu pohybuje okolo úrovne 2,5 až 2,8 eura. V centre Bratislavy pokojne aj tri eurá.

Budúcnosť cenoviek obľúbených bubliniek bude závisieť od viacerých faktorov ako ceny energií, obalov, logistiky, ďalej od investícií do výroby, ale tiež od mzdových nákladov. V neposlednom rade to budú ceny potrebných surovín – jačmenného sladu a chmeľu.

V prípade prvej menovanej suroviny sú výsledky žatvy regionálne mimoriadne rôznorodé od veľmi dobrých až po slabé, a to ako z hľadiska objemov, tak aj kvality. „Môžeme konštatovať, že napriek vývoju počasia je tohtoročná žatva vo všeobecnosti v medziach dlhodobého priemeru,“ vyjadril sa výkonný riaditeľ Slovenského združenie výrobcov piva a sladu Vladimír Machalík.

V prípade chmeľu o regionálnych rozdieloch hovoriť nemôžeme. Na Slovensku sa totiž pestuje len na jedinom mieste – v okolí Nemšovej na Považí. „Zber chmeľu začína v našich zemepisných šírkach práve teraz, preto je ešte priskoro hodnotiť úrody. Kľúčové budú obsahy alfa kyselín v chmeli, ktoré sú kľúčovou surovinou pre výrobu piva a dodávajú mu horkosť,“ doplnil šéf združenia, ktoré u nás zastupuje všetkých dôležitých hráčov.

Avšak vzhľadom na fakt, že Slovensko v rámci Európskej únie nie je jeho výrazným pestovateľom, vývoj cien bude závisieť od úrod v krajinách, ktoré majú tieto výmery ďaleko vyššie. Ide predovšetkým o Nemecko a Českú republiku. Kým u nás sa v blízkosti Nemšovej pestuje chmeľ na asi 37 hektároch, v Česku je to až 4 800 hektárov. Ide tak o absolútny kontrast.

Historický nárast výroby

Výraznou zmenou je aj spomínaná výmena bežných pív za nealko varianty, prípadne radlery. „Ľudia viac dbajú na zdravý životný štýl, oveľa viac športujú, dávajú si pozor na líniu, dívajú sa na to, čo pijú a jedia. Tieto nové kritériá ovplyvňujú celkovo nielen spotrebu piva, ale aj alkoholu,“ prezradil Grygařík.

Rovnaký trend pozoruje aj Slovenské združenie výrobcov piva a sladu. Výroba nealko piva a radlerov stúpa v celej Európskej únii. Na Slovensku predstavuje nárast ich výroby medziročne takmer 14 percent,“ načrtol Machalík s tým, že v roku 2025 sa u nás vyrobilo 189-tisíc hektolitrov piva bez alkoholu, čo bolo najviac v histórii krajiny.

Okrem toho je potešujúci fakt, že v minulom roku narástla výroba piva aj celkovo. Ak sa spočíta bežné pivo, jeho nealko alternatíva spolu so všetkými druhmi radlerov, priblížime sa k objemu 3,1 milióna hektolitrov týchto nápojov, čo bolo medziročne o takmer štyri percentá viac. Išlo pritom o číslo, ktoré bolo veľmi podobné tomu, ktoré sme videli v pandemickom roku 2020.

„A vidíme to aj na spotrebe, zatiaľ čo v Európskej únii je v priemere každé 12-te skonzumované pivo nealkoholické, na Slovensku je to zhruba každé piate,“ ponúkol štatistiku Machalík.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Slovensko
pivo
Plzenský prazdroj
Heineken
alkohol
Asociácia malých nezávislých pivovarov

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.