Plán USA na mier v Libanone narazil na realitu. Na tohto kľúčového hráča vo Washingtone zabudli (zahraničný výber)

Reakcie smútiacich počas pohrebu člena Hizballáhu Husajna Jásína, ktorý bol zabitý uprostred konfliktu s Izraelom, na južnom predmestí Bejrútu v Libanone 8. apríla 2026.
Zdroj: reuters

Beaufort ako symbol ofenzívy

Kým diplomati vo Washingtone rokovali, izraelská ofenzíva dosiahla dôležitý vojenský aj psychologický míľnik. Jednotky Golanskej brigády obsadili križiacku pevnosť Beaufort (Qalaat al-Shaqif), ktorá pre IDF slúžila ako kľúčová základňa počas okupácie v rokoch 1982 až 2000. Ofenzíva predstavuje najhlbší prienik do vnútrozemia za posledných 26 rokov – armáda totiž súčasne postupuje k rieke Zahrani a hrozí obkľúčením mesta Nabatieh, ktoré je ekonomickým centrom juhu.

Izraelská vlajka a vlajka Golanskej Brigády vejú na hrade Beaufort, pohľad z Marjayounu v južnom Libanone, 1. júna 2026.
Zdroj: reuters

Hoci izraelský minister obrany Jisrael Kac deklaroval, že cieľom je „demontáž teroristickej infraštruktúry“, profesor Yagil Levy z Izraelskej otvorenej univerzity pre The Guardian upozornil, že obsadenie Beaufortu je predovšetkým „obrazným víťazstvom“ slúžiacim najmä izraelskej verejnosti. Vláda totiž čelí ostrej kritike za neschopnosť zastaviť raketové útoky Hizballáhu, ktorý napriek stratám zostáva plne bojaschopný.

Trvalému mieru neprispievajú ani vyjadrenia radikálnych izraelských ministrov volajúcich po anektácii či zamedzení návratu libanonského obyvateľstva na juh. Tento prístup libanonský premiér Salam ostro odsúdil a označil ho za „politiku spálenej zeme a kolektívneho trestu“.

Katastrofálna bilancia a regionálna hrozba

Odvetné boje, ktoré eskalovali začiatkom marca, priniesli katastrofálne dôsledky. Podľa libanonského ministerstva zdravotníctva zahynulo vyše 3 500 ľudí (vrátane civilistov) a 1,2 milióna Libanončanov muselo opustiť svoje domovy. Izraelské evakuačné príkazy dnes pokrývajú osminu libanonského územia. Na druhej strane frontu úrady potvrdili stratu najmenej 25 izraelských vojakov.

Ľudia utekajú na kolobežkách z južných predmestí Bejrútu po tom, čo izraelský premiér Benjamin Netanjahu nariadil armáde zaútočiť na ciele v týchto predmestiach, Libanon, 1. júna 2026.
Zdroj: REUTERS/Mohamed Azakir

Situáciu komplikuje fakt, že konflikt je pevnou súčasťou širšej vojny medzi Izraelom, USA a Iránom. Prezident Donald Trump sa napriek tomu snaží libanonský front izolovať a pohrozil, že ak Hizballáh neprestane s útokmi, dá Benjaminovi Netanjahuovi zelenú na masívne údery na vládne štvrte v Bejrúte. Teherán však akékoľvek oddelenie vojen striktne odmieta.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Aráqčí varoval, že útok na Bejrút by znamenal okamžité vypuknutie plnohodnotnej regionálnej vojny. Podporu má Libanon aj podľa slov veliteľa iránskych jednotiek Kuds, Esmaila Qaaniho. Ten tvrdí, že podpora odporu v Libanone je ich povinnosťou: „Minimálnou požiadavkou (na ukončenie konfliktu) je stiahnutie uzurpátorského sionistického režimu do pozícií, ktoré zastával pred začiatkom tejto štyridsaťdňovej vojny.“

Zlyhanie OSN a pohľad vpred

V krížovej paľbe sa ocitli aj mierové sily OSN. Misia so sedem tisíc vojakmi nedokázala zabrániť útokom Hizballáhu ani izraelskej invázii, čo vyústilo v smrť srbského príslušníka misie po nedávnom zásahu mínometom.

Zástupcovia Izraela a Libanonu sa majú opäť stretnúť vo Washingtone 22. júna. Úspech ďalších rokovaní však bude priamo závisieť od toho, či diplomati dokážu preklenúť priepasť medzi politickými deklaráciami na vládnej úrovni a krokmi Hizballáhu, ktorý má na zemi reálnu vojenskú prevahu.

Prečítajte si tiež:

Vojna s Iránom už zasiahla aj Európu. Zapojíme sa do nej aj my?

Cyprus sa nedobrovoľne ocitol v prvej línii blízkovýchodného konfliktu po tom, čo iránsky dron zasiahol britskú vojenskú základňu Akrotiri ležiacu na ostrove. Hoci tieto základne majú štatút britského výsostného územia a formálne tak nešlo o útok na Európsku úniu, incident vyvolal v Nikózii obrovské obavy z vtiahnutia do vojny.

Tie sa stupňujú najmä v súvislosti s tým, že Londýn už povolil využívanie svojich základní na defenzívne aj ofenzívne operácie proti Iránu. Cyprus sa tak v očiach Teheránu môže stať legitímnym terčom pre odvetné údery, čo by priamo ohrozilo desaťtisíce miestnych civilistov.

Kríza naplno obnažila zraniteľnosť samotnej Európskej únie. Keďže Cyprus pre turecké veto nie je členom NATO, v prípade cieleného iránskeho útoku by sa musel spoliehať výlučne na európsku doložku o vzájomnej obrane. A hoci spojenci ako Francúzsko a Grécko už ostrovu preventívne vyslali na pomoc stíhačky a fregaty, experti varujú, že EÚ nedisponuje integrovaným vojenským velením. Európska doložka je tak v porovnaní so slávnym článkom 5 Severoatlantickej aliancie síce na papieri silná, no v praxi oveľa ťažšie vymáhateľná.

Cyperská diplomacia teraz preto žiada od Londýna právne záväzné záruky, ktoré by Britom znemožnili vykonávať útoky z ostrova bez súhlasu Nikózie. Tieto snahy umocňuje politická kríza v Británii a obavy z možného nástupu pravicového populistu Nigela Faragea, ktorý by sa mohol bez váhania pridať k americkým úderom na Irán.

Pre Európu je situácia na Cypre tvrdou lekciou – ukazuje sa, že éra spoliehania sa výlučne na ekonomickú diplomaciu sa skončila a bez budovania skutočnej vojenskej pripravenosti riskujú členské štáty EÚ, že sa stanú len vedľajšími obeťami cudzích vojen.

Prečítajte si tiež:

Ultimátum vypršalo. Péter Magyar spúšťa plán B a ide prepísať maďarskú ústavu

V Maďarsku naplno prepukla ústavná kríza po tom, čo nový premiér Péter Magyar odštartoval otvorený inštitucionálny konflikt s prezidentom Tamásom Sulyokom. Magyar, ktorého strana Tisza drvivo vyhrala aprílové voľby a získala v parlamente ústavnú väčšinu, vyzval hlavu štátu na dobrovoľný odchod do konca mája. Prezident však ultimátum ignoroval, odmietol odstúpiť a ako štít sa rozhodol využiť Benátsku komisiu, od ktorej očakáva, že potvrdí nezávislosť jeho inštitúcie pred tlakom novej vlády.

Reakcia novej vládnej garnitúry na seba nenechala dlho čakať a Magyar oznámil bezprecedentný krok – prezidenta sa chystá zbaviť moci prostredníctvom zmeny ústavy. Z pohľadu premiéra je Sulyok len „bábkou“ predchádzajúceho režimu, ktorá stratila morálnu autoritu svojím mlčaním pri kontroverzných Orbánových krokoch, útokoch na opozíciu či znevažujúcej rétorike. Nová ústavná legislatíva má vytvoriť rámec na odvolanie zlyhávajúcich verejných činiteľov, pričom do budúcna sa v krajine uvažuje aj o zavedení priamej voľby hlavy štátu.

Péter Magyar
Zdroj: Reuters/Nadja Wohlleben

Prezidentom sa však radikálne zmeny nekončia a Maďarsko čaká Magyarom vedená masívna inštitucionálna očista od lojalistov bývalej vlády. Na jeho zozname činiteľov, ktorým vypršalo ultimátum a mali by podľa neho okamžite skončiť, figurujú aj šéfovia Ústavného a Najvyššieho súdu, ako aj predsedovia viacerých kľúčových kontrolných či mediálnych úradov. Kým porazený Fidesz tento postup označuje za diktatúru a otvorené vydieranie, Magyar deklaruje, že ide o nevyhnutný proces na vyčistenie štátu a kľúčový krok k definitívnemu odomknutiu zmrazených európskych fondov.

Prečítajte si tiež:

Fotografia týždňa:

Žena smúti v deň pohrebu libanonských rodičov Hassana Abdullaha a Hanan Shehab a ich detí Leen, Ali, Ibraheem a Julie, ktorí boli zabití pri izraelskom útoku vo Wardaniyeh v Libanone 3. júna 2026.
Zdroj: REUTERS/Aziz Taher

Čo nás ďalej čaká:

• V Čiernej Hore sa uskutoční ďalší summit EÚ a západného Balkánu. Stretnutiu budú spoločne predsedať predseda Európskej rady António Costa a čiernohorský prezident Jakov Milatovič. Slovensko zastupuje premiér Robert Fico.
• Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár navštívi zdravotnícke zariadenie v ukrajinskej Vinnyckej oblasti a spolu s tamojším ministrom zahraničných vecí Andrijom Sybihom oficiálne odovzdá slovenskú humanitárnu pomoc pre dve medicínske pracoviská. Šéfovia diplomacií zároveň v meste Vinnycia absolvujú bilaterálne rokovanie.
• Ruský prezident Vladimir Putin vystúpi s prejavom na Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre a odpovie na otázky novinárov.
• Uskutoční sa kľúčové súdne vypočutie Jacquesa Morettiho a jeho manželky Jessicy, majiteľov baru Le Constellation vo švajčiarskom lyžiarskom stredisku Crans-Montana, pri požiari ktorého prišlo v noci na 1. januára 2026 o život 41 ľudí a 115 utrpelo zranenia. Vypočutie prebehne v tzv. konfrontačnom režime.
• Pápež Lev XIV. pricestuje na sedemdňovú návštevu Španielska. Je to jeho štvrtá zahraničná cesta od zvolenia za hlavu katolíckej cirkvi v máji 2025.
• V Arménsku sa uskutočnia parlamentné voľby, v ktorých kandiduje 19 politických strán a koalícií. Sú vnímané ako test spokojnosti s politikou premiéra Nikolu Pašinjana po ukončení dlhoročného konfliktu s Azerbajdžanom o Náhorný Karabach.
• V Kosove sa konajú predčasné parlamentné voľby. Úradujúca prezidentka Albuleny Haxhiuová ich vypísala po tom, čo parlament nezvolil novú hlavu štátu v ústavou stanovenej lehote.
• V Peru sa koná druhé kolo voľby hlavy štátu.
• V maďarskej metropole sa uskutoční protest na znak solidarity s poprednými ústavnými a verejnými činiteľmi, na ktorých nový premiér Péter Magyar vyvíja tlak, aby odstúpili.
• Začiatok dvojdňového neformálneho zasadnutia ministrov obrany krajín EÚ.