PlayStation za 1 300 eur a Xbox za tisícku? Hráči začínajú panikáriť, prečo sa to deje?
obchodnyregister
2026.09.21.
Vývoj hardvéru prebieha v rekordnom čase. Umelá inteligencia si začína sama navrhovať svojich potomkov.
Vývoj hardvéru prebieha v rekordnom čase. Umelá inteligencia si začína sama navrhovať svojich potomkov.
Herný svet sa otriasa v základoch. Príchod nového GTA 6 ešte viac šponuje už tak napäté ceny herných konzol. Na pozadí tohto hardvérového šialenstva sa však odohráva ešte dôležitejší súboj o cenu a dostupnosť výpočtového výkonu – umelá inteligencia si začína sama navrhovať efektívnejšie čipy, čo môže navždy zmeniť spôsob, akým prekonávame fyzikálne bariéry.
V najnovšej epizóde špeciálnej podcastovej série SHARE Chipcast, ktorú pre vás pripravujú redaktori Živé.sk Lukáš Koškár a Maroš Žofčin, sa venujeme aktuálnym novinkám vo svete IT a polovodičov. Partnerom relácie je Slovenské čipové kompetenčné centrum.
Do diskusie o budúcnosti polovodičov a inováciách prispel svojimi odbornými postrehmi aj profesor Martin Weis zo Slovenskej technickej univerzity, garant výskumu Slovenského čipového kompetenčného centra. Nový diel si môžete pozrieť tu:
Ak je to pre vás pohodlnejšie, všetko zaujímavé z diskusie si môžete prečítať aj v článku nižšie.
V dnešnom prehľade sa dozviete:
- Prečo sa ceny konzol šplhajú k tisíckam eur a prečo v blízkej dobe neklesnú.
- Aké máte reálne možnosti, ak si chcete na konci roka zahrať najočakávanejšiu hru GTA 6.
- Čo zaujímavé priniesla konferencia Hot Chips.
- Prečo sa technologický trh odkláňa od všeobecných čipov k špecializovaným.
- Ako umelá inteligencia pomohla OpenAI v spolupráci s Broadcomom navrhnúť vlastný mikročip v rekordnom čase.
- Prečo môže tento nový čip z hľadiska energetickej efektivity výrazne ohroziť doterajšiu dominanciu Nvidie.
O podcaste SHARE Chipcast:
Vývoj na poli mikročipov a polovodičov sa v dôsledku rozmachu umelej inteligencie mení bezprecedentným tempom. Sledovať tieto zmeny a rozumieť ich technickým, ekonomickým či geopolitickým dôsledkom je pre bežného človeka čoraz zložitejšie. Práve preto vám prinášame špeciálnu sériu podcastu SHARE Chipcast, v ktorej sa podrobne pozrieme na aktuálne dianie vo svete hardvéru. Podcast vychádza na webe Živé.sk, môžete si ho vypočuť na streamovacích platformách a pozrieť aj ako video.
GTA 6 otriaslo cenami konzol
Príchod nového a poriadne výkonovo náročného titulu GTA 6 vyvolal na trhu absolútnu paniku. Hra si vyžaduje obrovský výkon, pričom pre najlepší audiovizuálny zážitok je nutné siahnuť po konzole PlayStation 5 Pro. Táto požiadavka spustila ich bezprecedentný nedostatok v obchodoch a s tým spojené extrémne zdražovanie.
Ako si nedávno všimol napríklad Techpowerup, kým pred ohlásením hry sa PS5 Pro predávalo za 899 dolárov, dnes jeho cena u veľkých amerických predajcov ako Amazon či Best Buy presahuje 1 200 dolárov.
Kritická je situácia aj u nás, keď PlayStation 5 Pro tu v podstate už ani nekúpite. Konkurenčný Xbox Series X, ktorý sa ešte pred pár mesiacmi dal zohnať za pár stoviek, už stojí viac ako tisícku.
Lacnejšie pritom nebudú ani zariadenia z druhej ruky, keďže takzvaní skalperi konzoly okamžite skupujú a predávajú za horibilné sumy. Niekoľko PlayStation 5 Pro a Xboxov Series X pod tisícku po bazároch však ešte nájdete.
Situácia, aby ceny konzol uprostred svojho životného cyklu namiesto prirodzeného poklesu raketovo rástli, je nevídaná a len dokazuje, že trh sa úplne vychýlil od normálu.
Aké sú teda možnosti pre fanúšikov GTA? Siahnuť môžete po lacnejšom PlayStation 5 (bez prívlastku Pro) vrátane verzie Slim bez mechaniky za 600 eur, ktoré dnes z hľadiska pomeru ceny a výkonu považujeme za najlepšie alternatívy. Pouvažovať môžete aj nad Xboxom Series S, no za cenu 500 až 600 eur sa veľmi neoplatí, pričom rátať musíte s výraznými grafickými kompromismi.
Oficiálna ukážka z hrania GTA 6:
Trpezlivejší hráči si môžu počkať na vydanie verzie pre PC, čo však môže trvať veľmi dlho – pri predchádzajúcom diele GTA 5 to trvalo až 19 mesiacov. V kuloároch sa taktiež špekuluje o možnom neskoršom príchode hry na mimoriadne úspešnú konzolu Nintendo Switch 2.
Zdražovanie komponentov a panika na trhu
Extrémny nárast cien sa nekončí len pri konzolách, operačných pamätiach a úložiskách. Zákazníci sa už teraz vo veľkom predzásobujú v obave z ďalšieho zdražovania.
Napríklad nemecký predajca Mindfactory hlási za august 2026 bezmála 30-percentný medzimesačný nárast dopytu po grafických kartách, informoval Wccftech. Pravdepodobným dôvodom je práve riziko zdražovania grafík, a tak hráči kupujú za súčasné ceny, kým sa dá.
Očakáva sa taktiež ďalšie zdražovanie procesorov. Intel plánuje v marci 2027 zvýšiť ceny v priemere o 10 % a podľa správ, ktoré priniesol Tom’s Hardware, má kroky svojho rivala medzi júnom a júlom nasledovať i AMD.
Zvyšovať výkon je čoraz nákladnejšie
Svet je v ére umelej inteligencie čoraz dychtivejší po výkone. Ten však už nie je možné navyšovať tak dramaticky ako v minulosti, teda aspoň nie rovnakým spôsobom. Technologické spoločnosti tak hľadajú iné cesty.
„Už pred 14 rokmi sa narazilo na limit štandardnej CMOS technológie. Prvky už boli také malé, že už pár atómov prímesí spôsobilo úplnú zmenu vlastností. Preto sa prešlo na prvky, ktoré využívali nanodrôty, v ktorých bol transportovaný náboj. Teraz sme však tieto prvky už tak zmenšili, že náboj dokáže preskočiť aj tam, kam by nemal. Tým pádom to funguje inak, ako sme pôvodne predpokladali,“ hovorí profesor Martin Weis.
Podľa odborníka je jedným zo súčasných trendov zväčšovania hustoty tranzistorov, a teda aj výkonu, takzvané stohovanie, pri ktorom sa vrstvy ukladajú na seba. Vznikajú tak 3D čipy. Daný postup však prináša viaceré výzvy.
Expert zdôrazňuje, že ich nevýhodou je cena, ktorá výrazne rastie. Ďalším problémom je chladenie – medzi jednotlivými vrstvami prestupuje teplo, ktoré je náročné odviesť.
Profesor Weis však spomína aj iný prístup – skladanie a vzájomné prepájanie čipov na ploche, vedľa seba. Práve tento prístup zvolil Intel aj pri nových notebookových procesoroch s označením Wildcat Lake (Core Series 3).Tie sú na trhu už nejaký čas, no Intel sa na Hot Chips 2026 rozhovoril o ich architektúre.
Výrobca skladá menšie časti (dlaždice) do jedného väčšieho funkčného celku, pričom prvýkrát v histórii na to použil štandard UCIe (Universal Chiplet Interconnect Express). Toto štandardizované riešenie v mnohých produktoch už dlhšie využíva aj konkurenčné AMD. Dôvodmi sú jednoduchšia výroba, nižšie náklady a pohodlný odvod tepla.
Vzostup špecializovaných procesorov
Ako tiež ukázala prestížna odborná konferencia Hot Chips, všeobecné procesory v časoch umelej inteligencie nemusia byť jedinou cestou. Trh sa čoraz viac orientuje na špecializované čipy.
„Tak ako boli grafické procesory, sú výpočtové procesory, tak sú i ďalšie čipy, ktoré sú určené pre umelú inteligenciu. Musíme vedieť, na čo daný procesor použiť, pretože neexistuje čip, ktorý by bol univerzálny a dobrý na všetko,“ vraví garant výskumu Slovenského čipového kompetenčného centra Martin Weis.
Samsung na augustovom podujatí napríklad prezradil viac o svojej technológii LPDDR5X-PIM. Ide o prevratnú mobilnú pamäť, ktorá integruje výpočtové bloky priamo do pamäťových buniek DRAM. Týmto spôsobom sa eliminuje neustále presúvanie obrovského množstva dát naprieč rôznymi komponentmi v telefóne, čo rýchlo vybíja batériu a prináša nepríjemné prehrievanie.
Vďaka spomínanému vylepšeniu môže väčší okruh aplikácií umelej inteligencie bežať lokálne priamo v smartfónoch, teda bez nutnosti posielania dát do cloudu.
Najväčšou senzáciou Hot Chips 2026 sa však stalo niečo celkom iné.
OpenAI Jalapeño: Umelá inteligencia si navrhuje vlastný hardvér
Tým niečím bolo predstavenie vlastného špecializovaného mikročipu od OpenAI, ktorý dostal pikantné meno Jalapeño. Nie je určený pre spotrebiteľský segment, ale pre dátové centrá. Zároveň primárne neslúži na trénovanie, ale na takzvanú inferenciu, teda praktické využívanie natrénovaných AI modelov a asistentov v reálnych úlohách.
Interné testy, do ktorých mala nahliadnuť aj odborná verejnosť, ukazujú impozantné čísla. Čip Jalapeño dosahuje 1,5- až 1,9-násobne vyšší výkon na watt v porovnaní s aktuálne veľmi využívanými systémami Nvidia generácie Blackwell. Zariadenie OpenAI má zároveň priamo konkurovať aj nadchádzajúcej generácii od Nvidie s označením Vera Rubin.
Najzaujímavejšie na celej veci je bezprecedentné tempo vývoja. Od samotného návrhu po odoslanie čipu do výroby ubehlo rekordných 9 mesiacov. Štandardne celý proces trvá aj viac ako dva roky.
OpenAI v spolupráci s Broadcomom vyvinula a odoslala do výroby vlastný AI čip v rekordnom čase.
Zdroj: OpenAI
K mimoriadnej rýchlosti prispela aj samotná umelá inteligencia, ktorá inžinierom pomáhala robiť bleskové pokusy a hľadať optimálne cesty pri testovaní.
Viete, že…? Dnešná umelá inteligencia je taká výkonná z veľkej časti vďaka hráčom z 90. rokov. Hranie vtedajších 3D titulov, ako boli Doom či Quake, vyvolalo masívnu potrebu samostatných čipov, ktoré by akcelerovali grafiku. Práve tieto grafické procesory sa o desiatky rokov neskôr ukázali ako úplne ideálne na výpočty a trénovanie neurónových sietí.
OpenAI však čip nevyvíjalo len vo vlastnej réžii. Ruku k dielu priložila firma Broadcom, ktorá sa na čipy pre dátové centrá špecializuje dlhodobo. Samotnú výrobu „pikantného kremíka“ zabezpečuje taiwanský gigant TSMC.
Vďaka výrazne lepšej energetickej efektivite pre špecializované úlohy sa tak v budúcnosti môže výrazne znížiť spotreba elektrickej energie nielen v dátových centrách. A to je len začiatok.
Videoreláciu a špeciálny čipový podcast SHARE Chipcast pripravuje technologický magazín Živé.sk. Partnerom je Slovenské čipové kompetenčné centrum. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE a PočúvAI sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.
Napíšte nám: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo máte pripomienku, napíšte nám na adresu podcasty@zive.sk. Všetky e-maily čítame a na väčšinu odpovedáme.
Titulný obrázok je len ilustračný a vygenerovaný umelou inteligenciou.