Po 40 rokoch sa začne stavať centrum najhustejšieho sídliska. Miesto, kde sa zastavila socialistická vízia, čaká výstavba za 400 miliónov
obchodnyregister
2026.06.04.
Projekt SOHO oživí jedno z najdôležitejších prázdnych území Petržalky.
Bratislavská Petržalka bola v čase svojho vzniku pýchou režimu, ktorú chodili obdivovať zahraničné delegácie, no jej pôvodná vízia zostala do veľkej miery nenaplnená. Na sídlisku vybudovali v rokoch 1973 až 1989 viac ako 35-tisíc bytov pre stotisíc obyvateľov, ale nikdy nedostala adekvátne vybavené centrum. Pritom po dostavaní centrálnej časti mala Petržalka poskytnúť bývanie až pre 150-tisíc ľudí.
Zámer SOHO vzniká presne v plánovanom centrálnom bode Petržalky medzi Rusovskou cestou, Romanovou ulicou, Chorvátskym ramenom a novou električkovou traťou. Investorom je firma IURIS Group, urbanistickú koncepciu pripravili architekti Alexy & Alexy spolu so štúdiom Pantograph.
Mesto kladným záväzným stanoviskom potvrdilo, že SOHO je v súlade s územným plánom a mohlo žiadať o ďalšie povolenia už pred štyrmi rokmi. No schválenie nebolo také jednoduché, predchádzali mu spory a radnica sa dožadovala aj okresania množstva zástavby v projekte.
Vedeniu Bratislavy sa nepáčilo zastavanie medzi predĺženou Jantárovou cestou a Rovniankovou ulicou, kde už teraz stojí dosť bytoviek a projekt údajne prekážal Chorvátskemu ramenu Dunaja svojou výškou. Nakoniec IURIS Group ustúpil a plány zmenšil o 32 percent podlažných plôch, no polohu výstavby zachoval.
Foto: IURIS Group
Napriek tomu sa stavba výrazne nepohla, problém prišiel ešte v tom istom roku – stavebný úrad žiadal, aby investor preukázal, že môže stavať na pozemkoch, ktoré boli okrem iného aj pod budúcou Jantárovou cestou. SOHO má totiž stáť na pozemkoch prenajatých na 50 rokov od mesta, podľa zmluvy platnej od roku 2002. Komplikácie priniesla aj električka, keďže projekt má ležať v jej trase.
Prieťahy sa dotkli najmä prvej etapy a spor s hlavným mestom spomalilo projekt o tri roky. „Okrem presvedčenia autorít mesta v perióde niekoľkých volebných období a v rámci participácie aj veľkej časti obyvateľov Petržalky, bola jednou z ,najväčších prekážok’ paradoxne nová električková trať v Petržalke,” vysvetlila Viola Trávničková za IURIS Group.
Dodala, že vedenie Bratislavy dlhé roky podmieňovalo svoje stanoviská k projektu tým, že najprv musí byť jasné konečné trasovanie a riešenie petržalskej električky. Kým nebolo definitívne rozhodnuté, kade bude električka viesť a ako ovplyvní územie, mesto nechcelo dávať záväzné súhlasy k projektu.
Developer až v januári tohto roka potvrdil, že sa s vlastníctvom mesta vysporiadal a dúfa v získanie stavebného povolenia kým tento rok skončí. Podľa dodatku k zmluve, ktorý si vydobil primátor Matúš Vallo, má investor začať budovať súbežne s bytmi aj občiansku vybavenosť – pôvodne ju mal dokončovať ako poslednú po bytoch.
Lezecká stena aj park pri rieke
Prvá etapa už rieši povolenie pre bytové domy, inžinierske siete a novú Jantárovú cestu. Dva bytové domy v tejto fáze budú mať výhľad na priamo na rameno Dunaja, jeden z nich má mať 15 podlaží s jedným pod zemou, druhý zase sedem a tiež jedno podzemné. Prepojené budú spoločnou garážou s takmer 470 parkovacími miestami. K bytom sa pridáva aj dvojposchodová stavba – lezecká stena s kaviarňou. Tá má byť doteraz najvyššou v Bratislave.
Ďalšia, polyfunkčná budova určená pre obchody má mať deväť podlaží a bude pozdĺž električkovej trate, pričom parkovisko zaberie ešte dve podlažia pod ňou. Stavba plánuje zaujímavú architektúru – od tretieho po deviate poschodie sa rozdelí na dve samostatné časti, ktoré budú mať aj vlastné vstupy. Severnú polovicu vyplnia kancelárie, južnú bývanie. Spolu v prvej etape vznikne 218 bytov.
Prvá časť bude iba zlomkom toho, ako sa územie v najbližších dekádach zmení.
„Vylúčenie statickej dopravy na teréne, neohraničená vnútro areálová zeleň a Mestský park pri Chorvátskom ramene s rozlohou 3,5 hektára predstavujú neopakovateľnou pridanú hodnotu, ktorá určite priláka nielen obyvateľov Petržalky, ale aj návštevníkov a obyvateľov Bratislavy,” uviedla Trávničková s tým, že mix bytov pre rôzne bonitných klientov aj lezecká stena dokazujú, že projekt bude adekvátnou náhradou centra sídliska. Investor plánuje aj priestor pre kultúrne podujatia.
Myšlienka zastavať nevyužívané jadro Petržalky má už 17 rokov, no IURIS sa k projektu dostali práve v roku 2022. Ich koncept sa napriek komplikáciám a omeškaniu nezmenil, stále predpokladá rovnaký návrh od dvoch spomínaných ateliérov. Budovy výškovo kopírujú petržalské činžiaky a z hľadiska architektúry majú dynamický tvar.
Fasáda je členená, miestami naberá skosenia a tým sa projekt ukazuje ako elegantne riešený, no nie strohý a zapadajúci do prostredia. Medzi bytovkami je tiež plno zelene v rámci parku. Podľa Trávničkovej projekt SOHO vzniká ako zelený ostrov medzi električkovou traťou a Chorvátskym ramenom.
Socialistický plán počítal s tým, že v stredovej osi vznikne okrem ďalších panelákov aj hlavné námestie, obchody a služby, priestor pre kultúru a – metro, či podobná rýchlodráha. Najprv teda malo vzniknúť metro a až potom plnohodnotné centrum Petržalky.
Razenie podzemnej dráhy aj začalo v 80. rokoch, vznikli dokonca prvé dopravné stavby, tunel pri Janíkovom dvore či základy budúcich staníc. No po roku 1989 sa zastavilo a stred sídliska zostal desaťročia prázdny, jadro nikdy nevzniklo – bytovky dostali rozkúskované terasy s obchodmi a službami a menšie námestia pri jednotlivých panelákoch.
Keďže metro malo byť chrbticou celej štvrte, po jeho zrušení sa zastavila aj veľká časť plánovanej bytovej výstavby v centrálnej osi. Dopravná obsluha prišla iba pár rokov dozadu presne v trase pôvodnej linky metra a to s potiahnutím električky hlbšie do mestskej časti po dnešnú zastávku Južné mesto. Prvá časť po Jungmannovu funguje od roku 2016, druhá až po Janíkov dvor bola spustená vlani.
Iba byty nestačia
Jadro Petržalky sa navrhovalo podstatne rozsiahlejšie v porovnaní s veľkosťou projektu SOHO, no stále aspoň čiastočne vypĺňa nevyužité rozvojové územie. Zároveň je prvá etapa projektu len začiatkom behu na dlhé trate – bude ich ďalších šesť a iba prvá spotrebuje asi 70 miliónov. Celkovo IURIS rátal s investíciou 400 miliónov.
„Projekt je vo fáze územného konania, začiatok výstavby je plánovaný najskôr v roku 2027. Až k tomu momentu bude stanovený rozpočet zohľadňujúci aktuálnu situáciu na stavebnom trhu,” vysvetlila Trávničková s tým, že zatiaľ sumu po rokoch čakania nechcú konkretizovať.
Čítajte viac Paneláky nezničí čas, ale ľudia. Odborníčka vysvetľuje, čo by ich mohlo ohroziť aj ako sa v nich býva teraz Stavať sa má severne smerom na Rusovskú cestu kde budú najvyššie budovy (neďaleko Rusovskej a Jantárovej cesty pri ich križovatke) a tiež nižšie pri Romanovej. Návrh však nezapadá do tradičnej štruktúry Petržalky – ukazuje ucelenú blokovejšiu výstavbu, čo je v porovnaní so socialistickou odklon. Sídlisko má pôvodné paneláky voľne roztrúsené, čo však vytvorilo viacero hluchých (a neraz aj rozsiahlych) miest medzi bytovkami.
Podľa urbanistky Miloty Sidorovej je zámer logickým pokračovaním osi popri Chorvátskom ramene, no rozsahom bude po prvej etape iba zlomkom jej územia, na ktorom má byť oveľa viac bodov s výstavbou. Projekt by preto nenazvala priamo novým centrom Petržalky. „SOHO môže byť nanajvýš jedným z týchto uzlov, miestom pre lokálne stretávanie a aj to len vtedy, ak dokáže vytvoriť skutočne aktívny parter (prízemie budov, pozn. red.), kvalitný verejný priestor a ponuku,” objasnila.
V modernom plánovaní mesta sa architekti snažia čo najviac vyplniť pozemky, preto prevláda výstavba kedy sú bytové domy čo najbližšie pri sebe – takzvaná bloková. O to sa snaží aj SOHO, no urbanistka upozornila na to, že to na Slovensku nie je úplne možné.
Čítajte viac Slovenský paradox: Byt si kúpiť nemôžete, ani podnájom sa nedá utiahnuť z jedného platu
„Súčasná legislatíva skutočnú kompaktnú bytovú blokovú štruktúru neumožňuje a tlačí všetkých skôr k objemom sídliskového typu. Architekti sa viditeľne snažia priblížiť domy k sebe tak, aby pôsobili mestsky, ale legislatíva im to nedovolí,” zdôraznila Sidorová.
Zároveň považuje aj množstvo parkovania za zbytočné, vzhľadom na priame prechádzanie električky novým sídliskom. „Požiadavka vyhlášky na počet parkovacích miest sa uplatňuje aj na pozemku, ktorý leží priamo na trati, kde taký dopyt s veľkou pravdepodobnosťou nevznikne. Opäť, tejto legislatíve je jedno, kde sa projekt nachádza, všade tlačí rovnaké počty – a to je nesprávne,” uzavrela urbanistka.
Projekt však napriek tomu, že ho nepovažuje za plnohodnotné centrum, môže byť veľkým prínosom. „Za jednoznačne pozitívne pokladám dôraz na peší pohyb a na zeleň. Ako dopadne samotná architektúra, ešte uvidíme. No ak má niekto pri tejto polohe a za týchto podmienok toto územie nazývať centrom, potom je práve sociálny rozmer to, čo treba obhájiť,” dodala Sidorová.