Po desaťročiach konfliktu hovoria o skutočnom mieri. Dohodu ale brzdí odkaz z čias Sovietskeho zväzu

Medzi Azerbajdžanom a Arménskom zavládol po desaťročiach konfliktu skutočný mier, Baku však trvá na tom, aby boli pred podpísaním konečnej dohody urobené zmeny v arménskej ústave týkajúce sa postavenia Náhorného Karabachu, uviedol hlavný poradca prezidenta Ilhama Alijeva pre agentúru Reuters.  

Pre Azerbajdžan zostáva prekážkou preambula ústavy Arménska, ktorá odkazuje na iný dokument z obdobia Sovietskeho zväzu zahŕňajúci výzvu na zjednotenie Arménska a Náhorného Karabachu, v tom čase autonómnej oblasti v rámci Azerbajdžanskej sovietskej socialistickej republiky.

Prezidentov poradca Hikmet Hadžijev v rozhovore pre Reuters ocenil pokrok oboch krajín na ceste k mieru, rozširovanie priamych kontaktov a bilaterálneho obchodu. „Žijeme v podmienkach skutočného mieru. Pre Azerbajdžan a Arménsko nie je mier len niečím napísaným na papieri alebo obsiahnutým v deklarácii. Je to realita,“ povedal Hadžijev a poukázal na zvýšené dodávky azerbajdžanských ropných produktov do Arménska.

Napriek pokroku vo vzťahoch podľa neho trvajú na svojom postoji k arménskej ústave. Uviedol, že forma zmien základného zákona je vnútornou záležitosťou Arménska, ale pre Azerbajdžan je dôležité, aby z neho vypustilo ustanovenia, ktoré Baku považuje za územné nároky. „Po vyriešení tejto otázky veríme, že už nič nebude brániť podpísaniu konečnej mierovej dohody,“ vyhlásil.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan už predtým povedal, že chce usporiadať referendum o zmene ústavy a že jej návrh bude zverejnený do konca tohto roka. Toto však podľa Hadžijeva nebude stačiť. Pašinjanova strana totiž nemá v parlamente ústavnú väčšinu potrebnú na vyhlásenie referenda a nie je jasné, či sa k tejto snahe pripojí aj opozícia, v ktorej prevládajú proruské strany.

Arménsko a Azerbajdžan viedli po rozpade Sovietskeho zväzu viaceré vojnové konflikty, najmä o Náhorný Karabach. Od 90. rokov územie kontrolovali arménski separatisti podporovaní vládou v Jerevane, no po dvoch azerbajdžanských ofenzívach v rokoch 2020 a 2023 prišli o kontrolu nad týmto územím, čo viedlo k masovému odchodu etnických Arménov z oblasti. Azerbajdžanská vláda sa v súčasnosti usiluje o obnovu regiónu. Jerevan a Baku sa vlani dohodli na texte mierovej dohody a odvtedy stále pokračujú rokovania.

Témy:
Azerbajdžan
mier
Arménsko
dohoda
ústava
zmena

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.