Po drinku s podstrčenými drogami sa zosypali na zem. ICJK upozorňuje na realitu, pred ktorou štát zatvára oči

Nič netušiace obete vypijú svoj nápoj v klube či na trhoch a o chvíľu stratia kontrolu nad vlastným telom. Fenomén takzvaného „drink spikingu“, tajného podania omamnej látky bez vedomia obete, je na Slovensku realitou.  

O probléme píše Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK), ktoré zmapovalo niekoľko prípadov. Keďže náš trestný zákon takýto skutok nepozná, polícia nevedie štatistiky a obete zostávajú na všetko úplne samy.

ICJK píše o prípade dvoch žien (Anna a Daniela), ktoré strávili popoludnie na Talianskom trhu pred bratislavským nákupným centrom Eurovea. Po nákupoch si dali miešaný drink, postavili sa k voľnému stolíku a počúvali koncert. Na stôl si položili veci, aby ich mali na očiach a dávali si pozor, aby im nikto nič neukradol. Ženy vo výpovedi tvrdia, že po chvíľke „o sebe nevedeli“.

Účinok neznámej látky nastúpil s obrovskou intenzitou. Anna prešla len pár metrov a zosypala sa na zem. Nedokázala ani zdvihnúť ruku. Vzápätí k nim pristúpili dvaja neznámi muži, ktorí sa snažili dostať Annu do taxíka. Muži však napokon Annu aj Danielu nechali odísť vlastným taxíkom. Fyzické ťažkosti, zvracanie a silné bolesti u žien pretrvávali ešte niekoľko dní.

Domáci toxikologický test u nich na druhý deň odhalil prítomnosť barbiturátov a amfetamínu. Políciu však nekontaktovali.

Začarovaný kruh: Čo zákon nepozná, to sa nedeje

Príbeh Daniely a Anny, ktorých mená redakcia ICJK zmenila z dôvodu ochrany identity, je ukážkovým príkladom fenoménu zvaného drink spiking. Páchateľ pri ňom vhodí obeti do nápoja (alebo jedla) omamnú látku s cieľom okradnúť ju, znásilniť, alebo len zo zvráteného „žartu“.

Na Slovensku však narážame na zásadný legislatívny problém: podanie omamnej látky bez súhlasu u nás nie je samo o sebe trestné.

Ak pridanie látky páchateľ zneužije na znásilnenie alebo krádež, polícia vyšetruje tento druhý skutok. Samotné vhodenie drogy do drinku však trestať nevieme. Výsledkom je začarovaný kruh. Polícia prípady samostatne neregistruje, chýbajúce štatistiky vytvárajú ilúziu, že problém neexistuje, a to blokuje akúkoľvek snahu o zmenu. A to aj napriek tomu, že okolité krajiny, vrátane Česka, na úprave zákonov už pracujú.

Podľa Miriamy Michal Hrehovej z OZ Odyseus však aj omámenie zo žartu zanecháva na obetiach vážnu ujmu, minimálne v podobe pretrvávajúcich zdravotných problémov a psychickej traumy.

Prečítajte si tiež:

Od detí na plavárni po tekutú extázu

O tom, že k spikingu na Slovensku dochádza, svedčia výpovede lekárov. Páchateľmi pritom nemusia byť len cudzinci v nočných kluboch, ale aj známi v domácom prostredí.

Látky sa podávajú dospelým, no výnimkou nie sú ani deti. Primár banskobystrického detského urgentu Milan Galko pre ICJK povedal, že mu v júni 2025 na oddelenie priniesli len 7-ročné dievča. Páchateľ ju intoxikoval na plavárni počas školského výcviku. V čokoláde zjedla nebezpečnú kombináciu metamfetamínu, amfetamínu a extázy.

Takéto látky sú na Slovensku ľahko dostupné, dajú sa dokonca kúpiť cez internet. Nebezpečné sú aj rôzne mixy drog, aké dostali do drinku Daniela a Anna na bratislavských trhoch.

Barbituráty pôsobia ako silné tlmivá, kým amfetamín je stimulant. „Nesprávny pomer môže spôsobiť poruchy srdcového rytmu, útlm dýchania a rôzne záchvaty,“ varuje primár Galko.

Úrady dáta nemajú, obete sa boja prehovoriť

Keď sa ICJK pokúsilo zmapovať presné čísla, oslovili 11 veľkých nemocníc, Národné toxikologické informačné centrum (NTIC) aj Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI). Výsledok? Oficiálne dáta neexistujú.

Nemocnice často riešia len akútny zdravotný stav, nie kriminálne okolnosti. Ak obeť nepodá trestné oznámenie, vec sa polícii nehlási. Krajské riaditeľstvá polície evidujú len zlomok prípadov, zväčša prekvalifikovaných na iné trestné činy. V niektorých krajoch inde o jeden či dva prípady do roka.

V susednom Česku ukázal prieskum organizácie Beat Sexism, že v pražských nočných podnikoch má skúsenosť s drink spikingom približne každý tretí človek.

Prečítajte si tiež:

Nová hrozba: Útoky ihlou

Drinky však už dnes nie sú jediným problémom. Čoraz častejšie sa hovorí o needle spikingu, podaní látky injekciou priamo v preplnenom klube. Ak páchateľ použije tenké inzulínové pero, obeť si vpich v dave vôbec nemusí všimnúť.

Na Slovensku tento extrémny spôsob intoxikácie nie je neznámy. ICJK ako príklad pripomína prípad Iva P., ktorý čelí obžalobe, že študentke Soni vpichol do stehna ketamín, uniesol ju a vyše 24 hodín ju udržiaval v intoxikovanom stave.

Odborníci radia, že ak človek pocíti náhle prehrievanie tela, extrémnu nevoľnosť, rozmazané videnie, má zhruba polhodinu na záchranu, kým úplne skolabuje. Kľúčové je okamžite vyhľadať pomoc dôveryhodnej osoby alebo zavolať záchranku, kým páchateľ nestihne dokončiť svoj zámer.