Po horúčavách hrozia prudké búrky, po nich chlad a ešte horšia vlna horúčav, tvrdí klimatológ Pecho

Na vysoké teploty v našich končinách si budeme musieť zvyknúť, hrozí nám až 45 stupňov. Na dovolenky budeme chodiť k moru na sever, napríklad do Poľska, nie do Talianska, hovorí klimatológ Jozef Pecho zo spoločnosti GOSPACE LABS.

Rozhovor sme nahrávali 30. júna, môžete si ho pozrieť v relácii Na rovinu alebo prečítať nižšie ako editovaný prepis.

V rozhovore sa dočítate:

či sa na Slovensku v blízkej budúcnosti dočkáme teplôt na úrovni 45 stupňov Celzia;
prečo Stredomoriu hrozí saharská klíma a kam sa budeme chodiť v lete chladiť;
prečo sú prvé dni horúčav pre chronicky chorých ľudí kritické;
či kolaps Golfského prúdu skutočne prinesie do Európy novú dobu ľadovú;
prečo sú predpovede v iPhonoch často menej presné ako v mobiloch s Androidom;
aký vplyv má teplo na agresivitu ľudí a prečo v autách bez klimatizácie dramaticky stúpa počet nehôd;
prečo je nebezpečné vychádzať von hneď po skončení silnej búrky.

Horúčavy sa pomaly končia. Podľa predpovedí bude dnes ešte teplo, zajtra majú prísť búrky a potom nás čaká chladnejší víkend.

Áno, vo štvrtok príde pomerne výrazné ochladenie, miestami až o 15 stupňov Celzia. My klimatológovia a meteorológovia hovoríme skôr o zmiernení horúčav, pretože maximá sa budú stále pohybovať okolo 30 stupňov Celzia. Dobrou správou však je, že výrazne klesnú nočné minimá, takže sa ľudia konečne vyspia.

V strednodobom výhľade do konca budúceho týždňa očakávame, že sa postupne začne opäť otepľovať. V predpovedi je pravdepodobne aj ďalšia vlna horúčav. Je pred nami vrchol leta, ktorý je zvyčajne na prelome júla a augusta, kedy vlny horúčav na Slovensku zvyknú vrcholiť.

Vidíte vo svojich meteorologických modeloch, že sa chystá ďalšia vlna horúčav podobná tej, ktorú sme zažili teraz?

Môže byť dokonca teplejšia. Včera sme zažili najteplejší deň v histórii Slovenska. Na stanici v blízkosti Moldavy nad Bodvou sme zaznamenali teplotu až 41 stupňov Celzia.

Stav teploty v Európe je momentálne taký, že vzduchové hmoty sa budú zvýrazňovať a prehrievať. V prípade, že zažijeme podobne rýchly prílev veľmi teplého vzduchu od juhozápadu alebo juhu, môže nás čakať dokonca ešte vyššia teplota ako spomínaných 41 stupňov Celzia.

Súčasná vlna horúčav, ktorá sa začala takmer pred dvoma týždňami v západnej Európe, bola bezprecedentná. Prekonávanie historických rekordov naprieč Španielskom, Francúzskom, Nemeckom, Českou republikou, aj u nás zasiahlo obrovské množstvo staníc. V minulosti sme si mysleli, že historický rekord 40,3 stupňa Celzia prekonáme možno o desatinku, no prekonali sme ho o 0,7 stupňa. V Čechách a v Nemecku boli rekordy prekonané dokonca o 1,5 stupňa. Teploty skáču rýchlo hore a môžeme sa dlho rozprávať o tom, ako to ovplyvnila klimatická zmena.

Aká budúcnosť nás čaká?

Prečo sú horúčavy rekordné a sú všade? Najjednoduchšia odpoveď je klimatická zmena, ale dá sa to upresniť? Čím to je, že na konci júna máme takúto obrovskú vlnu naprieč celou Európou?

V tomto ročnom období sa zvyknú vybudovať vzorce počasia a prúdenia, kedy z Afriky prúdi veľmi teplý vzduch. Ak prichádza najkratšou vzdialenosťou, nedokáže sa rýchlo transformovať, takže prichádza do našej oblasti takmer taký teplý, ako opustil africký kontinent. Toto fungovalo aj v minulosti, no dnes žijeme v inom svete. Fyzika atmosféry sa posunula a je v priemere o 1,5 stupňa Celzia teplejšia.

Skupina vedcov World Weather Attribution pripisuje konkrétne prejavy počasia signálu klimatickej zmeny. Analyzovali túto vlnu horúčav zo západnej Európy a zistili, že ak by neexistovala klimatická zmena, táto vlna by bola o 3,5 stupňa Celzia chladnejšia. Nielenže by bola príjemnejšia, ale nedosahovali by sme extrémy na takom veľkom území. Najmä nočné teploty by neboli také vysoké. Vlna by nemala také extrémne atribúty pred 20 alebo 50 rokmi.

Klimatická zmena je reálna a vidíme jej dôsledky. Máme si na to zvyknúť?

Už teraz máme o 1,5 stupňa teplejšiu atmosféru a čaká nás ďalšie štvorstupňové oteplenie. Vlastnosti vĺn horúčav sa teda posunú ďalej. Na Slovensku musíme v budúcnosti počítať s tým, že maximá sa priblížia k 45 stupňom Celzia, ak nie k vyšším hodnotám. Stredomorské pásmo ako Taliansko, Grécko či Španielsko bude mať v budúcnosti saharskú klímu. Horúčavy budú nielen častejšie, ale predovšetkým teplejšie.

Mali by sme tam prestať chodiť na dovolenky a oni by mali začať chodiť k nám?

Prestaneme chodiť na dovolenky na juh, ale budeme chodiť do trópov, kde môže byť príjemnejšie, alebo sa budeme orientovať na sever.

Teda k moru pôjdeme do Poľska a nie do Talianska?

To už ľudia bežne robia. Nielen k Baltu, ale možno aj k Severnému a Barentsovmu moru. Klíma strednej Európy sa stále viac extrémizuje. Vlny horúčav majú vážne dôsledky na ľudské zdravie, najmä v kombinácii s vysokou vlhkosťou vzduchu, a ovplyvňujú aj psychiku. Severná Európa sa skutočne môže stať potenciálnou destináciou pre letné dovolenky.

Sú aj verzie, že sa chystá veľké ochladenie Európy, pretože sa oslabuje Golfský prúd. Je to seriózna teória?

Ak by sme prijali tento scenár stopercentne, niektoré oblasti severnej Európy by sa mohli v priemere ochladiť až o 10 stupňov Celzia. Keď si však spočítate vplyv globálneho otepľovania v týchto regiónoch, ktorý predstavuje plus 8 stupňov, vo výsledku sa oblasť ochladí možno len o dva až tri stupne. Počas leta by to nebola taká dráma.

O akých krajinách hovoríme?

Napríklad Veľká Británia, Írsko, Nórsko, Špicbergy či Island. Dôležitý nie je len samotný fakt teploty, ale to, že v istých častiach severného Atlantiku sa zmenia horizontálne teplotné gradienty, napríklad smerom od Kanárskych ostrovov k Špicbergom. Tie sa zväčšia.

Čo znamená teplotný gradient?

Medzi Kanárskymi ostrovmi a Špicbergami bude väčší teplotný rozdiel. To spôsobí, že zimné víchrice alebo tlakové níže, ktoré u nás spôsobujú rýchle zmeny počasia, budú dynamickejšie a extrémnejšie. Celkové oteplenie nespôsobí takú drámu ako skutočnosť, že počasie sa stane dramatickejším, nepredpovedateľnejším a škodovejším pre ekonomiku.

Budú na severe Európy aj u nás teplejšie letá a chladnejšie zimy? Bude rozdiel medzi zimou a letom výraznejší?

Áno. Jedna štúdia dokonca hovorí o tom, že ak by došlo k stopercentnému kolapsu Golfského prúdu, tak Londýn by mohol mať zimné minimá až na úrovni -38 stupňov Celzia, čo je pre danú oblasť mimoriadne nízka hodnota. Zvýrazní sa ročný rozdiel medzi zimou a letom.

Ale letá budú mať horúce?

Áno.

Čiže nová doba ľadová nás nečaká.

Zatiaľ nie. Golfský prúd nemá tendenciu ani silu ju spôsobiť. Za dobou ľadovou stoja iné faktory, no Golfský prúd môže skomplikovať už dosť zložitú situáciu vyvolanú globálnym otepľovaním.

Dôsledky horúčav

Pozorovali sme kolapsy. Vo Francúzsku zomrelo počas tohto obdobia o tisíc ľudí viac než zvyčajne. Čím to je?

Bohužiaľ, existuje harvesting effect, teda efekt žatvy. Prvé tri dni vlny horúčav väčšinou urýchľujú odchod ľudí, ktorí trpia chronickou chorobou. Horúčava im odchod z tohto sveta urýchli o pár mesiacov. Väčšinou sú hospitalizovaní alebo zomierajú starší a chronicky chorí ľudia.

Netreba to podceňovať, pretože aj mladší ľudia a najmä deti sú na vysoké teploty citliví. Ak neodhadnete situáciu a dlho sa pohybujete v prehriatej MHD bez pitného režimu alebo pracujete medzi rozpálenými budovami, ste v rizikovej zóne možného kolapsu z prehriatia či dehydratácie.

Pomôže pitný režim, pokiaľ je niekto na slnku, lebo má takú prácu alebo je to iluzórne?

Nie je to iluzórne. Musíte dopĺňať vodu, pretože sa neustále potíte. Akonáhle stratíte hoci malé percento tekutín, dostávate sa do stavu, kedy sa neviete koncentrovať, slabnete, ste apatickí a môžete rýchlo skolabovať.

V teple je aj viac nehôd. Je to spôsobené únavou a apatiou, keďže ľudia sú v teple menej sústredení a na cestách dávajú menší pozor?

Keď teplota dosiahne 35 stupňov Celzia, s každým ďalším stupňom sa znižuje pracovná výkonnosť o 16 %. Keď sa dostanete cez 40 stupňov Celzia, váš pracovný proces končí, pretože sa nedokážete sústrediť. Ak ľudia nemajú klimatizované autá, zažívajú pokles pozornosti. S vysokými teplotami rastie počet nehôd.

Zvyšuje sa aj agresivita?

Zachytil som výskum, podľa ktorého sa nám obyvatelia južných štátov zdajú horkokrvnejší preto, že je tam teplejšie. Sú ľudia vplyvom tepla náchylnejší na prudké reakcie?

Platí to za každých okolností. Ľudia v teplom prostredí strácajú citlivosť na emócie. Nedokážu odhadnúť svoje reakcie ani reakcie druhých a stráca sa hranica toho, čo si môžu dovoliť. Agresivita je v priamej korelácii s vysokou teplotou. Či to platí o ľuďoch v Afrike všeobecne, to neviem posúdiť.

Nechcel som naznačiť nič o Afrike, skôr som mal na mysli temperamentných Talianov.

Možno je to naozaj dlhodobým pôsobením vyššej teploty. Aj v oblastiach Afriky, kde by sme čakali, že ľudia sú na teplo zvyknutí, majú pri vlne horúčav rovnaké problémy ako my.

Okrem nehôd a kolapsov sa cez víkend dosť ľudí utopilo. Je to tým, že v teple chodí k vode štatisticky viac ľudí, alebo je to dané aj teplotným šokom medzi vzduchom a vodou?

Platí oboje. Je tam väčšie množstvo ľudí, takže rastie štatistická pravdepodobnosť utopenia. Zároveň existuje saunový efekt. Keď skočíte z horúčavy do studenej vody, obehový systém dostáva nesmierne zabrať. Ľudia to síce robia zámerne, ale môžu nesprávne odhadnúť situáciu. Telo môže nesprávne zareagovať a môže dostať kŕč. Netreba skákať rozpálený priamo do vody, najmä ak má niekto slabší obehový systém alebo je srdciar.

Akú úlohu hrá alkohol?

Alkohol vás dehydruje. Jeho dlhodobejšie užívanie počas vĺn horúčav vás unavuje dvojnásobne, horúčavou aj alkoholom samotným. V kombinácii s dehydratáciou sa môžete na priamom slnku rýchlo dostať do stavu kolapsu. Vo Francúzsku počas vrcholnej vlny horúčav niektoré okresy zakázali predaj alkoholu, pretože sa im z tohto dôvodu plnili nemocnice.

Ak si niekto dá jedno studené pivo na osvieženie, je to problém?

Pivo nepovažujem za veľký problém. Skôr sú to tí, ktorí majú radi tvrdý alkohol alebo víno. Záleží aj na vypitom množstve.

Čo nás čaká v najbližších dňoch?

Podľa predpovedí nás zajtra čakajú búrky. Budú agresívne?

Nie som na túto oblasť úplný expert, ale mohli sme vidieť situáciu v južných Čechách. Po extrémne teplom vyvrcholení horúčav prišli silné búrky. Atmosféra je napitá vlhkosťou a je mimoriadne teplá, čo sú predpoklady pre intenzívnejšie a rozsiahlejšie búrky. Včerajšie juhočeské búrky vyprodukovali krúpy s priemerom až 10 centimetrov.

Ak sa búrka presúva do suchšieho prostredia, čo hrozí najmä u nás, môže produkovať vysokú rýchlosť vetra, takzvané downbursty. Nie sú to tornáda, ale môžu byť sprevádzané extrémnymi prejavmi.

Čiže podobné javy čakajú aj nás?

Uvidíme, ako sa bude situácia zajtra vyvíjať, ale Slovenský hydrometeorologický ústav už vydal výstrahy. V niektorých oblastiach, najmä na severe a na strednom Slovensku, môžu byť búrky naozaj silné.

Každý rok pri búrkach opakujeme, ako sa chrániť a kde (ne)byť, no aj tak na ich následky zomrie niekoľko ľudí. Naposledy zomrela mladá olympionička Baránková, keď sa pozerala, ako hasiči odstraňujú škody po búrke. Platí, že zostať v interiéri je dobré nielen počas búrky, ale aj po nej, pretože strom sa môže nepredvídateľne zlomiť alebo sa niečo uvoľniť.

Presne tak. Smrť mladej olympioničky bola skôr v kategórii bizarnej tragédie. Pokiaľ však prejde oblasťou búrka a nemusíte práve odpratávať škody, radšej zostaňte doma. Sprievodných javov po búrke môže byť veľa. Môže spadnúť oslabený strom, ktorý zasiahol blesk alebo podvrátil vietor. V horských oblastiach treba dávať pozor na zosuvy pôdy a na prívalové povodne, ktoré prichádzajú až tesne po vrchole búrky.

Spomínali ste výstrahy SHMÚ pred búrkami, vydávajú aj hydrologické výstrahy pred povodňami?

Hydrologické výstrahy existujú, ale sú väčšinou dimenzované na celé okresy, nie na konkrétne povodia alebo oblasti, čo je pri prívalových zrážkach nevýhoda. Ak môžem spomenúť firmu, ktorú zastupujem, momentálne vyvíjame hyperlokálny systém predpovedí, takzvaný nowcasting, zameraný na prívalové zrážky a povodne. Snažíme sa ísť až na úroveň jednotlivých obcí či dokonca ulíc.

Hrozia teda aktuálne prívalové povodne?

Zajtra môže situácia v niektorých oblastiach dospieť až k prívalovým zrážkam.

Je umelá inteligencia presná?

Keď sa pozriem na dva mobily, Android a iPhone, často majú odlišnú predpoveď. Aj keď sú v nich zabudované modely umelej inteligencie, predpovede bývajú nepresné. Čím sa to dá vysvetliť?

Búrka sa lokalizuje tesne pred vznikom, alebo keď už vytvorí kumulonimbus – vysoký oblak, ktorý je jej hlavným znakom. Existujú možnosti, ako predpovedať oblasť s vysokou pravdepodobnosťou vzniku búrky. Na 24 hodín dopredu nemožno predpovedať búrky lokálne, ale vďaka nowcastingu, čo je veľmi krátkodobá predpoveď, môžete identifikovať búrky v určitých oblastiach na základe priebežného monitorovania fyzikálneho stavu atmosféry.

Oblasť ako napríklad okres?

Dokonca aj menšia oblasť ako okres. Švajčiarska skupina Estofex má predpoveď pre celú Európu a dokáže identifikovať aj malé regióny, kde hrozí tretí stupeň intenzity búrok s veľkými krúpami, nárazmi vetra či tornádami.

Na konkrétnu ulicu sa to však dlho dopredu asi nedá. Hoci sa predpoveď v mobile tvári, že hovorí o konkrétnej štvrti, búrka nás môže obísť. Rozumiem tomu správne?

Áno. Ak vás v letnom období zaujíma, či vás vytopí, nestačí len ranná alebo 24-hodinová predpoveď. Treba kombinovať informácie z meteorologického radaru, čo je v danej chvíli najpresnejšia informácia. Bez toho je to len hádanie.

Meteorologický radar v kombinácii s nowcastingom už funguje. Napríklad Český hydrometeorologický ústav má nowcasting s výhľadom na jednu hodinu. Existujú už aj systémy podporované umelou inteligenciou, ale ich nevýhodou je, že sa všetko musia učiť z histórie. Má stále problém s dynamickým vývojom, ak model namodeluje posun búrky, často ju v predpovedi príliš rýchlo zabije. Nedokáže ju dynamicky formovať dopredu tak, ako sa v skutočnosti vyvíja. To sú nuansy, ktoré sa ešte musia vyvinúť.

Čiže ak je umelá inteligencia integrovaná v aplikácii, bude najmä pri búrkach nepresná?

Meteorologické modely založené na umelej inteligencii sú rýchle, dostupné a lacnejšie v porovnaní s klasickými fyzikálnymi numerickými modelmi. Ide to však na úkor kvality výstupov. Model je len taký presný, aké presné sú dáta, ktoré doň vstupujú. Ak by sme do modelu vložili kvalitné dáta z posledných 30 rokov, dostali by sme kvalitný výsledok. Momentálne sa tieto modely vyvíjajú tak rýchlo, že ich nestíhajú validovať. Rýchlo sa dostávajú do aplikácií bez toho, aby sa vedelo, do akej miery sú presné.

To vysvetľuje, prečo je v iPhonoch predpoveď menej presná ako v Androidoch?

Dva rovnaké modely umelej inteligencie dajú rôzne výsledky, ak ich začnete živiť rôzne kvalitnými dátami. Android a Apple používajú inú metodológiu. Android je zatiaľ vpredu, pretože využíva presne namerané dáta a výstupy z fyzikálnejších modelov, zatiaľ čo Apple sa orientuje na umelú inteligenciu, kde je stále veľká miera neistoty.

Android číta dáta z inštitúcií ako SHMÚ, ktoré majú svoju metodológiu, kým Apple sa spolieha na americké dáta, a preto je u nás jeden presnejší a u nich druhý.

Modely umelej inteligencie vytrénované na iných geografických územiach, ako sú USA, Austrália či Čína, v Európe zatiaľ veľmi dobre nefungujú. Máme tu rozdielnu geografiu a komplikovanú klimatológiu s množstvom klimatických pásiem. Stretáva sa tu vplyv teplého Atlantického oceánu s chladným vnútrozemím Ázie. Ide o dynamickejšie podmienky ako v USA či Austrálii. Ak prenášate model do Európy, musíte ho znova natrénovať na európskych dátach.

Pozreli by ste si predpoveď radšej na Androide než na Apple?

Zatiaľ asi áno, hoci ja to veľmi nepoužívam.

Vy máte profesionálne modely. Bežnému laikovi odporúčate radšej Android?

Áno. Ak máte informáciu, že daný model umelej inteligencie pochádza z európskej inštitúcie, napríklad z ECMWF, tak prečo nie?