Konflikt medzi rezortom dopravy a rušňovodičmi sa prehlbuje, železnice zatiaľ vyťahujú štatistiky.
Železnice aj strojvodcovia sa sporia o to, aké má byť riešenie – či prísnejšia kontrola, kamery, alebo moderné bezpečnostné systémy. Doplácajú na prehlbujúci sa konflikt na trati cestujúci?
Nedávno Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) potvrdili, že od začiatku tohto roka evidujú desať priestupkov C4. Jednoducho povedané, ide o prípady, keď strojvodca nezastavil vlak, hoci návestidlo ukazovalo „Stoj“. Je to porovnateľné s prejazdom auta na červenú na semafore, rozdiel je však v tom, že rušňovodič nesie zodpovednosť za bezpečnosť desiatok až stoviek cestujúcich a škody pri vlakových nehodách sú oveľa väčšie.
Pravidlá porušujú strojvodcovia naprieč celým sektorom. Sedem z desiatich incidentov majú na svedomí rušňovodiči Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK), po jednom zamestnanci ZSSK Cargo, ČD Cargo a ŽSR. Vedenie železníc dokonca potvrdilo, že štyri z desiatich prípadov sa stali v priebehu jedného týždňa.
Hovorca ZSSK Ján Baček zdôraznil, že ani v jednom prípade nedošlo k zrážke vlakov či k zraneniu cestujúcich alebo zamestnancov. ŽSR zároveň uviedli, že pri tohtoročných incidentoch išlo o pochybenie rušňovodiča, rovnako ako to preukázalo vyšetrovanie dvoch vlaňajších zrážok vlakov. Posledné štyri prejazdy na červenú spred niekoľkých týždňov ešte vyšetrujú.
Desiatky incidentov každý rok
Národný dopravca poukazuje, že ak pozrieme sa na celkové čísla, počet priestupkov zavinených rušnovodičmi nie je až tak veľký. ZSSK ročne vypraví približne 650-tisíc vlakov, od januára do mája tohto roka to bolo asi 270-tisíc vlakov.
„Sedem evidovaných prípadov (v tomto roku) predstavuje približne 0,0026 percenta zo všetkých vypravených vlakov v tomto období. To nijako neznižuje vážnosť jednotlivých incidentov. Pri hodnotení bezpečnosti železničnej dopravy je dôležité vnímať tieto udalosti aj v kontexte celkového rozsahu prevádzky a objemu výkonov na železničnej sieti,“ podotkol Baček s tým, že prejazd na červenú ešte automaticky nemusí viesť k zrážke, či nehode.
Pravda si vypýtala od železníc štatistiky k incidentom za posledné roky a zistilo sa, že ich nebolo málo – od začiatku roka 2021 ide o takmer stovku prípadov. Najviac porušení návestidla “Stoj” bolo pred piatimi rokmi, 23 prípadov. „V roku 2022 to bolo 11 prípadov, v 2023 zase 21, o rok na to opäť 11 prípadov a v 2025 sme evidovali 15 prípadov. V prvom polroku 2026 (k máju) je evidovaných desať incidentov vrátane tých z posledného mesiaca,” vymenovala pre Pravdu Petra Lániková, hovorkyňa ŽSR.
Za všetkými je podľa hovorkyne nesledovanie návestí rušňovodičmi. Vývoj pochybení však nie je stabilný, z dát sa teda nedá vyčítať, či sa koncentrácia strojvodcov rokmi zhoršuje. Podľa Lánikovej sa však minimálne nemení – a to ani k lepšiemu. „Vychádzame z riadne vyšetrených uzáverov týchto incidentov. Napriek snahe ŽSR o prijímanie opatrení na obmedzenie takýchto incidentov, a to aj na základe ich podrobnej analýzy,” zdôraznila Lániková.
Dôvodom podľa železníc je, že rušňovodiči nerešpektujú prijímané predpisy vychádzajúce aj z vlaňajších zrážok. „V nich je jednoznačne uvedené, že ako prvý úkon musí rušňovodič pozrieť na návesť návestidla a iba ak mu dovoľuje jazdu, smie začať výpravu predpísaným spôsobom. Napriek tomu sme odvtedy zaznamenali viac ako päť prípadov, keď rušňovodič osobného vlaku odišiel proti návesti ,Stoj’,” pripomenula hovorkyňa s tým, že počas vyšetrovania priznali, že nevedeli, čo ukazovala návesť, a teda nedodržali pravidlá.
Rušňovodiči pod paľbou
Peter Dubovský, šéf Federácie strojvodcov SR pre Pravdu uviedol, že nechce znižovať vážnosť incidentov a súhlasí s tým, že by sa stávať nemali. Rozdiel je ale podľa neho v tom, že aktuálne sú železnice pod drobnohľadom a o problémoch s disciplínou rušňovodičov vie verejnosť.
Podľa Lánikovej sa ŽSR nechce vyhýbať zodpovednosti, no nemajú ako ovplyvniť správanie strojvodcov. „Faktom je, že k incidentu nielenže nemuselo dôjsť, ale ani by nedošlo, ak by rušňovodič sledoval návestné znaky na návestidlách, ktoré slúžia na prvoradú komunikáciu medzi ŽSR (zamestnancom riadiacim dopravu na dráhe – výpravcom) a dopravcami (rušňovodičom) a zaisťujú bezpečnosť. Na návestidle bola jednoznačná informácia = príkaz, a to návesť ,Stoj’ teda červené svetlo,” dodala.
Avšak prejazd na červenú nebol jediným problémom zrážok. Ukázalo sa tiež, že jednotliví zamestnanci medzi sebou slabo komunikujú. „Na trati nesie rušňovodič zodpovednosť nielen za seba, ale aj za cestujúcich, náklad za ním a taktiež pred ním. Rovnako si svoju zodpovednosť musí uvedomovať aj výpravca. Máme za to, že možnostiam na zlepšenie komunikácie predchádza zlepšenie postupov, ktoré je potrebné hľadať v celom bezpečnostnom systéme,” predpokladala Lániková.
Rezort dopravy pripravil školenia a ďalšie opatrenia vychádzajúce z vyšetrovania minuloročných nehôd, no ŽSR ich majú zatiaľ rozpracované a ich zavádzanie je postupné. Tým najviac diskutovaným je však zavedenie telových kamier smerujúcich na ruky rušňovodičov, ktoré chce presadiť najmä ministerstvo dopravy. Vlna odporu zo strany strojvodcov prišla okamžite a vyústila až do protestov.
Kritici telových kamier pre rušňovodičov upozorňujú, že neriešia hlavné problémy železníc, ako sú chýbajúce bezpečnostné systémy, zastaraná infraštruktúra či nedostatok personálu. Železniční odborári zároveň hovorili o neustálom dohľade, ktorý spôsobuje psychický tlak na strojvodcov, pričom spochybňujú aj to, kto bude mať prístup k záznamom a či sa z kamier nestane skôr nástroj na hľadanie vinníkov než reálne bezpečnostné opatrenie, ktoré by nehodám zabránilo.
Odporcovia poukazujú aj na to, že kamery nezvyšia bezpečnosť na tratiach. Zdôrazňujú, že videozáznamy sa budú zneužívať na hľadanie dôkazov v prospech, či neprospech rušňovodiča až po nehode. „Všetka činnosť rušňovodiča je aj v súčasnosti zaznamenávaná ďalšími zariadeniami. Osobne kamery vnímam ako niečo, čo sa predkladá laickej verejnosti, aby to vyzeralo akože zvyšujeme bezpečnosť,” uviedol zastupca strojvodcov Dubovský.
Zišli sa nielen zamestnanci, ale aj federácia strojvodcov a odborári.
Železnice vs. rušňovodiči?
Minister dopravy Jozef Ráž (nom. Smer) však argumentoval tým, že práve sledovanie rúk strojvodcov chráni aj ich, pretože môžu vylúčiť akékoľvek špekulácie ak sa stane incident. Zároveň existuje množstvo povolaní, ktoré vykonávajú službu vo verejnom záujme a tiež sú denne pod záznamom – medzi nimi sú napríklad aj zamestnanci banky.
Federácia tiež dala vypracovať štúdiu, ktorá poukázala na to, že človek sa pod dohľadom kamery správa kontrolovane, pričom ho táto snaha nielen rozptyľuje, ale aj stresuje. Rezort dopravy proti argumentoval tým, že monotónnosť jazdy a poznanie trate spôsobuje, že sa strojvodcovia menej sústredia a krátia si čas sledovaním videí na obrazovke telefónu. Pod dohľadom kamier by sa tak dalo vyhnúť nepozornosti, ale aj polemike, čo sa deje v kabíne počas jazdy.
Ministerstvo chce ich pomocou sledovať okolnosti, ktoré vplývajú na správanie rušňovodiča. Bez toho, aby strojvodcove správanie poznali v konkrétnych situáciách, nezistia, či toto opatrenie reálne dokáže znížiť počet nehôd a prejazdov na červenú. Zavedenie telových kamier si však vyžaduje zmenu zákona a čas na ich zakúpenie.
„Na to, aby sme vedeli vyhodnotiť, či je príčinou nepozornosť, prepracovanosť, prípadne nedostatky napríklad v školiacom procese, sú vhodné práve avizované telové kamery, ktoré by mali takéto pochybenia jasne objasniť,” vysvetlila Petra Poláčiková, hovorkyňa rezortu. Zároveň upozornila na to, že dôležité bude aj prejdenie si trate, na ktorej rušňovodič dlhšie nejazdil. ZSSK tiež bude analyzovať pracovné podmienky rušňovodičov.
Na sociálnych sieťach sa tiež objavili sťažnosti rušňovodičov, že jazda niekedy vedie k chybám pretože nemajú vždy pri trati dobré podmienky. Značky bývajú poodlamované, alebo pohltené množstvom zelene tak, že ich nie je vidno.
Podľa Lánikovej sa to však netýka návestidiel, teda semaforov, ktorých viditeľnosť sa kontroluje. „Jednoznačné riešenie je len zabezpečovacie zariadenie, lebo ľudským omylom sa nedokážeme nikdy vyhnúť,” oponoval Dubovský. Súčasne sa posťažoval, že komunikácia s ministerstvom je na bode mrazu.
Podľa riaditeľa federácie treba pracovať na tom, aby bola železnica vybavená bezpečnostným systémom ETCS. „V súčasnosti je v sieti ŽSR zavedený na 26,2 percent hlavných koridorových tratí TEN-T v celkovej dĺžke 204,1 km. Treba mať na pamäti, že systém ETCS dokáže plniť svoju funkciu ako plnohodnotný zabezpečovací systém len vtedy, ak po danej trati jazdia výlučne vozidlá vybavené aktívnou palubnou jednotkou ETCS,” pripomenula Lániková.
Systém totiž naplno funguje len vtedy, ak je zavedený v rušni, ale aj na trati – inak záznam jednotlivých krokov vlaku nie je možný. „Ak by sa takýto režim zaviedol, bolo by potrebné investovať približne 0,4 miliardy eur do dodatočného vybavenia existujúcich lokomotív, aby ich systém dokázal monitorovať. Ide však o problém, ktorý sa netýka len slovenských dopravcov, ale aj zahraničných spoločností, ktoré cez Slovensko prechádzajú,” vysvetlila hovorkyňa ŽSR.
Prevádzku ETCS treba nahlásiť únii päť rokov pred jej spustením. To železnice spravili koncom minulého roka, teda systém môže fungovať až od roku 2031. Dubovský však v kamerách zmysel ani po argumentácii rezortu dopravy či železníc nevidí.
„Druhá strana nevedie akúkoľvek vecnú diskusiu. Na pravidelnom stretnutí tripartity (krátko po smrteľnej nehode na priecestí, ktorej rovnako kamera nezabráni) sme ministerstvo žiadali, aby peniaze nasmerovali do zariadení, ktoré budú zachraňovať ľudské životy. Neúspešne,” dodal Dubovský s tým, že kamery sú pre rezort priorita.
Minister Ráž tiež pred niekoľkými mesiacmi avizoval štúdiu ako ekvivalent k tej, s ktorou prišla federácia strojvodcov – na podporu kamier. „Štúdia, o ktorej minister dopravy hovoril, je pre nás Colombovou ženou. Počuli sme o nej, nikto z nás ju nevidel. Štúdiu, ktorú nám dodal petičný výbor sme videli a tá jednoznačne hovorí o možnom negatívnom vplyve na bezpečnosť,” poznamenal ironicky riaditeľ organizácie strojvodcov.