Pobaltie sa definitívne obáva úderu z Ruska. Tajné služby zachytili prípravu cielených útokov
obchodnyregister
2026.07.16.
Východné krídlo NATO čelí novej hrozbe. Litovský prezident hlási spravodajské signály o ruských pripravovaných útokov na dopravnú a energetickú infraštruktúru. Kremeľ tieto obvinenia popiera.
Napätie vo východnom krídle NATO v súvislosti s Ruskom ešte viac narastá.
Litovský prezident dnes upozornil na zvýšené riziko ruského útoku na infraštruktúru pobaltských štátov, prípadne Poľska.
Podľa prezidenta Gitanasa Nausėdu zachytili litovské informačné služby signály potenciálnej provokácie. Nedokážu však zatiaľ určiť presné miesto a čas útoku. Nausėda sa pre LRT vyjadril: „Nemôžem poprieť, že takéto informácie máme a že sa týkajú kinetických operácií, nie v rozsiahlom meradle, ale cielených operácií, ktoré budú s veľkou pravdepodobnosťou namierené proti kritickej infraštruktúre.“
„Čokoľvek, čo by mohlo zastaviť fungovanie týchto zariadení, je podstatné, pretože sú dôležité nielen samy o sebe, ale aj preto, že zabezpečujú fungovanie celého systému, najmä našej synchronizácie s kontinentálnou európskou elektrickou sieťou,“ dodáva najvyšší predstaviteľ Litvy.
Z preventívnych dôvodov Litva plánuje posilniť bezpečnosť dopravnej a energetickej infraštruktúry.
Tieto zistenia podporil aj prezident Lotyšska Edgars Rinkevičs. Počas svojej návštevy Vilniusu po boku Nausėdu uviedol: „Informácie, ktoré dostávame z litovských, lotyšských a ďalších členských štátov NATO, poukazujú na rôzne snahy o sabotáž a zníženie bezpečnosti v našich štátoch.“
Litovský prezident Gitanas Nauséda
Zdroj: AP
Reakcia Kremľa
Ruská federácia obvinenia Litvy a Lotyšska popiera a označuje ich za strašenie verejnosti s cieľom pripraviť ju na ďalšiu mobilizáciu. Agentúra Reuters informovala, že podľa Kremľa sú tieto vyjadrenia iba zámienkou na ďalšie rozmiestňovanie vojenskej infraštruktúry Severoatlantickej aliancie v pobaltských štátoch.
Napriek tomu od začiatku invázie na Ukrajinu prebehlo niekoľko vĺn ruských sabotáží, vrátane vkladania zápalných bômb do balíkov DHL vo Veľkej Británii, Poľsku a Nemecku v lete roku 2024. V septembri minulého roka navyše Poľsko zaznamenalo 19 falošných ruských dronov na svojom území, čo vyvolalo mobilizáciu stíhačiek NATO.
Dlhodobé podozrenia Pobaltia
Lotyšsko vydalo podobné upozornenie koncom júna. Zámerom Ruska je údajne otestovať ochotu Donalda Trumpa brániť Litvu, Lotyšsko a Estónsko – najmenšie štáty Severoatlantickej aliancie.
Znepokojene reagoval aj poľský premiér Donald Tusk po summite krajín východného krídla v Gdansku, ktorý sa konal 25. a 26. júna. „Stotožňujeme sa s názorom, že situácia je veľmi nestabilná a v nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch možno očakávať rôzne typy eskalácie. Budeme sa chcieť pripraviť ako skupina krajín, ktoré sú tomuto riziku priamo vystavené,“ povedal na tlačovej konferencii.
Hoci viacero štátov zaznamenáva podobné podnety, v porovnaní so spravodajskými informáciami CIA pred inváziou v roku 2022 existuje v tomto prípade len obmedzené množstvo priamych dôkazov.
Prekrýva tým Rusko svoj neúspech?
Lotyšská informačná služba však popiera, že by malo ísť o plnohodnotný vojenský útok, ktorým by Moskva otvorila druhý front. Očakávajú sa skôr hybridné útoky, prípadne dopady rakiet a dronov na územie Pobaltia. Kremeľ sa takto snaží odradiť štáty NATO od podpory Ukrajiny a vysiela signál, že v opačnom prípade budú musieť riešiť vlastné bezpečnostné problémy.
Postup Ruska na ukrajinskom území je dlhodobo zamrznutý, čo vyvoláva otázky o tom, či nejde o stratégiu, ako konfliktu dodať inú dynamiku. Keir Giles, expert na Rusko, pre portál The Guardian tvrdí: „Moskva bude hľadať spôsoby, ako narušiť súčasný trend prostredníctvom horizontálnej eskalácie, teda rozšírenia konfliktu do iných krajín. Nemali by sme očakávať, že Rusko bude pasívne prehrávať.“