Počet násilne vysídlených ľudí prvýkrát po desaťročí klesol, OSN však varuje pred ilúziou zlepšenia. Milióny sa vracajú domov aj napriek nebezpečným podmienkam.
Počet celosvetovo násilne vysídlených ľudí vlani prvýkrát za desať rokov klesol, keďže viac osôb sa rozhodlo vrátiť domov, a to aj napriek často nebezpečným a nestabilným podmienkam, uviedla vo štvrtok Organizácia Spojených národov (OSN). TASR o tom píše na základe správy agentúry AFP.
V skratke:
- Celosvetový počet násilne vysídlených ľudí v roku 2025 prvýkrát klesol
- Na konci roka 2025 bolo násilne vysídlených 117,8 milióna ľudí
- V roku 2025 sa domov vrátilo 14,7 milióna vysídlených osôb celosvetovo
- Viac než 90 percent návratov utečencov smerovalo do Afganistanu, Sudánu a Sýrie
Ku koncu roka 2025 bolo na svete 117,8 milióna ľudí násilne vysídlených zo svojich domovov, čo znamená pokles o 5,4 milióna v porovnaní s predchádzajúcim rokom, uviedol Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).
Návraty do nebezpečných podmienok
Zároveň však dodal, že počet ľudí, ktorí boli nútení utiecť v dôsledku vojny, násilia a prenasledovania, zostáva „neprijateľne vysoký“ a vyzval na prijatie opatrení na výrazné zníženie dlhodobého vysídlenia v nasledujúcom desaťročí.
UNHCR vo svojej výročnej správe vysvetlil, že pokles počtu týchto ľudí súvisí s „prudkým nárastom“ množstva utečencov a vnútorne vysídlených osôb, ktoré sa vracajú domov. Celkovo sa v roku 2025 takto vrátilo 14,7 milióna ľudí. Bolo medzi nimi aj 4,4 milióna utečencov, ktorí sa vrátili do krajín svojho pôvodu, čo je druhý najvyšší počet od začiatku vedenia záznamov pred 60 rokmi.
Neistota v pôvodných krajinách
Šéf UNHCR Barham Sálih povedal, že „viac ako 90 percent“ návratov utečencov minulý rok zaznamenali v Afganistane, Sudáne a Sýrii. Zároveň zdôraznil, že „mnohé z týchto návratov sa nediali v bezpečných a stabilných podmienkach, ale pod tlakom“.
Ľudia sa podľa neho vracali do „krajín, kde pretrváva neistota, kde je poškodená infraštruktúra a kde je nedostatok základných služieb a ekonomických príležitostí“. Takáto situácia podľa Sáliha nie je riešením, lebo sa „môže stať začiatkom nového cyklu vysídľovania.“
Krízy a nové vysídlenia
Medzi vysídlenými na konci vlaňajška bolo 41,6 milióna utečencov, vrátane takmer 5,4 milióna ľudí, ktorí počas roka prekročili hranice a stali sa utečencami. Až 60 percent z nich pochádzalo z ôsmich krajín, vrátane takmer jedného milióna osôb zo Sudánu a takmer 800-tisíc z Ukrajiny.
Správa tiež poukázala na viaceré krízy, ktoré od začiatku roka spôsobujú masové vysídľovanie. Patrí medzi ne aj konflikt na Blízkom východe, ktorý začali USA a Izrael vo februári, a ktorý vyhnal z domovov 3,2 milióna ľudí len v Iráne. V Libanone zase izraelské útoky od marca zapríčinili vysídlenie viac ako jedného milióna ľudí, uviedol UNHCR.
Výrazný pokles presídľovania
Úrad má zároveň obavy zo zúženého priestoru na presídľovanie utečencov a odhadol, že 2,9 milióna z nich potrebuje presťahovanie do tretích krajín. Kým počet miest na presídlenie dosiahol v roku 2024 188 800, čo bolo najviac za posledné štyri desaťročia, vlani klesol na 81 800, teda viac ako o polovicu, pričom výrazný pokles zaznamenali najmä prijatia v Spojených štátoch.
Sálih, ktorý bol kedysi sám utečencom, upozornil, že nútené vysídlenie sa čoraz viac predlžuje, často na roky až desaťročia. „Dnes žije takto 70 percent utečencov,“ uviedol. To je podľa neho neudržateľné a vyzval krajiny, aby podporili novú iniciatívu. Tá má podľa neho v nasledujúcom desaťročí znížiť počet dlhodobo vysídlených utečencov na polovicu prostredníctvom dobrovoľných návratov, presídľovania a humanitárnych víz.