Pod Bratislavou „tiká“ časovaná bomba. Po rokoch stagnovania má prísť tender na jej likvidáciu

obchodnyregister 2026.07.27.

„Konečne pôjde preč“ – toto si hovoril azda každý minister životného prostredia, no odstrániť vrakunskú skládku sa nepodarilo ešte ani jednému. Smeruje k tomu aj súčasný šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nom. SNS). Toxický odpad, ktorý leží pod Bratislavou, pritom nie je žiadna malá čierna skládka za dedinou, ale mix chemikálií, ktorý obsahuje aj karcinogény. Kam sa posunula likvidácia jedov?  

Video

Starosta Vrakune M. Kuruc: Akékoľvek riešenie toxickej skládky je pozitívne, len nech už začnú robiť

Zdroj:
TV Pravda
Robert Hüttner

Odpad z bývalých závodov Juraja Dimitrova sa do prázdneho koryta Malého Dunaja začal navážať v roku 1966. Skládku však nijako nezabezpečili proti prenikaniu chemických látok do podložia. Chemička medzičasom zanikla a k zodpovednosti za sanáciu skládky, ktorej súčasťou sú aj odpady z výroby dynamitu či pesticídov, sa nik neprihlásil.

Štát prevzal túto úlohu na svoje plecia pred desiatimi rokmi. Ani celá dekáda však nestačila na to, aby sa začali práce na jej odstraňovaní. Čas zhltlo aj hľadanie riešení, pretože svoju predstavu o tom, čo s odpadom, mal takmer každý prichádzajúci minister.

Z betónovej steny nič nebolo

Martin Kuruc je starostom mestskej časti Bratislava-Vrakuňa tretie volebné obdobie. Tomáš Taraba je už piatym ministrom životného prostredia, ktorý mu prisľúbil riešenie. Hoci sa so skládkou nepohlo, jemu ani jeho predchodcom to nezazlieva. Kým sa stihnú zoznámiť s problematikou a prísť s vlastnými riešeniami, v úrade skončia, príde nová tvár a kolotoč sa opakuje.

Do príchodu Tarabu sa ako riešenie sanácie spomínala enkapsulácia. Chemikálie sa mali uzavrieť podzemnou betónovou stenou, ktorá by odpad odizolovala od vody. Kontaminačný mrak, ktorý vznikol po napustení vodnej nádrže Gabčíkovo, keď sa zdvihla hladina podzemných vôd, sa mal následne čerpať a filtrovať. Metódu presadzovali exministri Ján Budaj aj László Sólymos, no už vtedy sa objavovali hlasy, a priznávali to i samotní ministri, že ideálne by bolo odpad vyťažiť úplne.

Súčasný šéf envirorezortu riešenie stopol, pričom argumentoval vysokými nákladmi. Po viac ako roku vo funkcii prišiel s vlastným definitívnym návrhom – termickou desorpciou, ktorý schválila vláda. Pri tejto sanačnej technológii sa kontaminovaná zemina zahreje na vysokú teplotu, aby sa z nej uvoľnili škodlivé látky. Postupovať by sa malo od najviac znečistených oblastí po miesta s nižšou koncentráciou znečistenia.

Len pre ilustráciu, pod trojmetrovou navážkou zeminy leží zhruba 120-tisíc kubických metrov odpadu. Vláda schválila Tarabov návrh v októbri 2024, no technológie sa zatiaľ v lokalite v tvare rožteka neobjavili. Keďže budúci rok sú parlamentné voľby, je otázne, či sa Tarabovi za rok podarí s jedmi pohnúť.

Video

Tomáš Taraba k odstraňovaniu enviromentálnych záťaží

Dohoda s Talianmi

Pravda sa o vývoj skládky vo Vrakuni zaujíma dlhodobo. Na jej stav sme sa pýtali Kuruca v rozhovore aj pred dvoma rokmi. Keď sme vo štvrtok zisťovali, kde nastal posun, odpovedal zhruba rovnako. „Za tie dva roky ani nezmizla skládka, ani sa nezačali žiadne výkopové práce. Stále sa len hľadá riešenie, ktoré ministerstvo považuje za to najlepšie,“ odpovedal.

Definitívne riešenie – termickú desorpciu mu Taraba prezentoval zhruba pred rokom. Bolo to v čase, keď sa minister chystal na stretnutie s talianskou štátnou firmou Sogesid, ktorá sa špecializuje na odstraňovanie environmentálnych záťaží. V júli 2025 s ňou podpísal dohodu o odstraňovaní a označil ju za dôležitý krok.

„Táto spolupráca v najbližších dňoch vyústi – po prvé do stanovenia spoločného postupu, po druhé do faktickej realizácie sanácie Vrakune. Je mi veľmi ľúto, že môj predchodca pán Budaj zabudol, alebo nebol ani schopný, zaplatiť vyvlastňovací kolok. Nedodržal termín. Kvôli tomu de facto prepadli možnosti efektívneho čerpania eurofondov,“ povedal v tom čase minister.

Ak by skutočne išlo o finálne riešenie, Kuruc hovorí, že by bol najšťastnejší starosta. „Bolo by to spálenie toho chemického koktailu a úplne zničenie a nemuselo by sa do zeme nikde nič zakopávať, nemuselo by sa nič betónovať a ďalšie generácie by s tým nemali problém. Enkapsulácia je fajn riešenie teraz, ale raz bude treba zlikvidovať skládku finálne. Termická desorpcia hovorí o tom, že by sa to zlikvidovalo hneď, všetko a naraz,“ opísal.

Akékoľvek riešenie považuje za pozitívne. „Len nech už začnú robiť,“ podotkol. Podľa jeho informácií, ktorými disponuje, sa hľadá riešenie, kde by sa desorpcia mala realizovať. Obývaná štvrť na to podľa jeho mienky nie je vhodná.

Starosta mestskej časti Bratislava-Vrakuňa Martin Kuruc.Foto:
Robert Huttner
Robert Hüttner
Starosta mestskej časti Bratislava-Vrakuňa Martin Kuruc.

Odstrániť chce celú skládku

Hoci Taraba nešetrí kritikou na svojho predchodcu Jána Budaja, o vlastnom postupe so skládkou, ktorá ohrozuje najväčšiu zásobáreň pitnej vody, sa vyjadruje len zriedkavo. Pozornosť smeroval na Chemko Strážske. V prvej etape, ktorá trvala zhruba deväť mesiacov, sa vyviezlo z areálu 150 ton. Vlani v januári sa podpísala dohoda s Rakúskom, kde sa odpad spaľoval, v júni ho začali vyvážať a posledný z 35 kamiónov opustil areál v septembri.

Z Tarabovho vyjadrenia vo videu po podpise memoranda s Talianmi vyplýva, že sanácia vo Vrakuni by mala prísť na rad po Strážskom. V máji však rezort oznámil spustenie medzinárodného tendra na likvidáciu gudrónov pri Predajnej a v júni, že pripravil medzinárodnú súťaž na likvidáciu 90 ton nebezpečného odpadu zo skládky Vlčie hory pri Hlohovci.

Odmieta tvrdenia opozície, že prostriedky z európskych zdrojov na sanáciu Vrakune prepadnú. „Garantujem, že neprepadne ani cent. Všetky eurofondy na účel sanácie sú riadne zakontrahované. Realizácia má byť do roku 2029, teda tá finálna časť,“ pokračoval.

Taraba naznačil posun v marcovom rozhovore pre Plus 7 dní. „Verím, že tento rok prídeme aj k vyhláseniu už verejného obstarávania na realizáciu samotnej Vrakune. Finančné prostriedky zazmluvnené sú. Naším cieľom je kompletne odstrániť Vrakuňu,“ povedal.

S otázkami o napredovaní riešenia sme sa obrátili na ministerstvo, do vydania článku nám však neodpovedalo. Vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie zatiaľ oznámenie o tendri nie je. Informáciu nemá ani starosta. Naposledy s Tarabom o skládke hovoril na sklonku minulého roka, kedy mu informáciu potvrdil. „Povedal mi, že naozaj v roku 2027 chce vyhlásiť verejnú súťaž, výberové konanie a začať s likvidáciou,“ ozrejmil.

Taliani zatiaľ neprišli

Po uzavretí dohody s Talianmi mala vzniknúť aj technicko-pracovná skupina, ktorá bude spolupracovať na riešení sanácie. Kuruc zatiaľ Talianov vo Vrakuni nestretol. „Nepovažujem to za chybu. Nech sa teraz stretávajú odborníci. Mne stačí, keď mi oznámia finálne riešenie a časový horizont. Pán minister sľúbil v 2027, tak predpokladám, že do konca roku 2026 sa niečo udeje, aby sa v 2027 to mohlo likvidovať,“ podotkol.

Najväčší problém podľa ministra nastáva od určitej hĺbky telesa smerom nadol. „Tam už je glejový materiál, kde je ťažko určiť, čo všetko tam už je. Na to sa vieme pozerať iba ako na toxický materiál. Potrebujeme na to symbiózu dvoch vecí. Jedna je dostatok spaľovacích kapacít, pretože určitý odpad bude musieť byť spaľovaný. Nemáte s ním čo robiť,“ povedal. Slovensko však podľa ministra nemá dostatočné spaľovacie kapacity.

V prípade Vrakune sa ráta s tým, že počas odstraňovania bude potrebné miesto, kde sa odpad dočasne zhromaždí pred jeho ďalším spracovaním. „V najbližších dňoch ideme vyhlásiť verejné obstarávanie na odstraňovanie gudrónov v Predajnej, čo je jedna z najväčších envirozáťaží. Vrakuňa bude následne tiež spracovaná, verejné obstarávanie, pretože rátame aj s tým, že bude treba niekde dočasnú deponačnú plochu, pretože Vrakuňa nie je ako celý objem len toxický materiál, veď ten vrch bol zasypávaný zeminou,“ uviedol v marci minister.

Detaily k ploche zatiaľ Kuruc nemá. Či sa ňou myslí miesto, kde sa bude realizovať termická desorpcia, alebo ako prekladisko priamo v mestskej časti. „Pozemok, pod ktorým sa nachádza chemická skládka vo Vrakuni, je dosť veľký, čiže na časti pozemku sa dá urobiť plocha, kde by sa to uskladňovalo dočasne – jeden, dva, tri dni, kým by sa to nenakladalo do kontajnerov a neodvážalo,“ myslí si.

Na snímke geologický prieskum bývalej skládky Chemických závodov Juraja Dimitrova (CHZJD) v bratislavskej mestskej časti Vrakuňa 24. januára 2019. Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120 000 kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia.Foto:
TASR/Martin Baumann
Na snímke geologický prieskum bývalej skládky Chemických závodov Juraja Dimitrova (CHZJD) v bratislavskej mestskej časti Vrakuňa 24. januára 2019. Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120 000 kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia.

Otázny vplyv na ovzdušie

Keďže koktail látok pod povrchom je pestrý, je podľa Kuruca otázne, aký vplyv by mal vyťažený odpad na okolité ovzdušie.

„Dnes nikto nevie, čo presne v tej zemi je a keď sa to vykope, aký to bude mať vplyv na okolité ovzdušie,“ uviedol. Poukázal pritom na stanovisko spoločnosti Dekonta z roku 2015. Ten potvrdil, že pod mestskou časťou sa nachádzajú arzén, pesticídy, herbicídy, ropné látky, PCB látky, prchavé látky BTEX (benzén, toluén, etylbenzén a xylén) a ďalšie. V jej stanovisku sa podľa starostu dokonca spomína, že po vykopaní skládky sa v jej blízkom okolí nebude možné kvôli zápachu pohybovať.

„Možno sa bude musieť urobiť nad celou výkopovou časťou nejaká kupola ako v Černobyle alebo niečo, kde sa bude kopať a navážať priamo do kontajnerov a odtiaľ odvážať na plochu mimo zastavaných území obce a tam spaľovať. Toto všetko by mali povedať Taliani,“ poukázal.

Voda zo studní

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra monitoruje podzemné vody v okolí skládky dvakrát ročne na 20 objektoch. Vrty sú rozmiestnené v skládke a jej okolí. Najvzdialenejší je necelé štyri kilometre od jej okraja. Zákaz využívať vody zo studní platí vo Vrakuni od roku 2002 a po prieskume to odporučila aj Dekonta.

Podzemnú vodu neodporúča piť a zeleninu najskôr laboratórne otestovať. Voda zo studní by sa nemala používať ani na kúpanie detí v bazénoch a sprchovanie. Spoločnosť navrhla dokonca obmedziť ďalšiu výstavbu na skládke a v jej najbližšom okolí. „Dosiahnuté výsledky potvrdili rozsiahle znečistenie pôdneho vzduchu, horninového prostredia a podzemných vôd širokou škálou kontaminantov,“ uvádza v záveroch prieskumu.

O probléme pod zemou nie všetci Vrakunčania vedia, a to aj napriek tomu, že mestská časť k téme robila informačnú kampaň. Envirorezort ešte v roku 2017 odporúčal zástupcom obcí, aby na webe ministerstva sledovali podstránku venovanú informáciám o riešení skládky. Odkaz v správe je však nefunkčný. Stránku je však možné dohľadať manuálne, nové informácie tam však v ostatnom období nepribúdajú.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Vrakuňa
skládka
Tomáš Taraba
ministerstvo životného prostredia

diskusia

zdielať

zdielať

tlačiť

odoberať

mReportér

Zdielajte článok

Ľutujeme

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.