„Poď, ideme domov.“ Dvaja cudzinci unikli z horiacej Dvojičky a stali sa bratmi

Stanley Praimnath videl cez okno lietadlo letiace priamo na jeho kanceláriu. Brian Clark bol o tri poschodia vyššie. Pred 25 rokmi sa nepoznali, no v troskách Južnej veže Svetového obchodného centra sa ich osudy spojili navždy. Jeden volal o pomoc, druhý sa vydal za jeho hlasom do dymu. Z horiacej budovy potom zišli spolu – a odvtedy o sebe hovoria ako o bratoch.  

Amerika si 11. septembra pripomína štvrťstoročie od teroristických útokov, pri ktorých zahynulo takmer 3 000 ľudí v New Yorku, Pentagone a pri páde letu United 93 v Pensylvánii. Medzi ľuďmi, ktorí môžu o tom ráne stále rozprávať z vlastnej skúsenosti, sú dnes aj 79-ročný Brian Clark a o desať rokov mladší Stanley Praimnath. Obaja svoj príbeh porozprávali pre denník The Guardian a priznávajú, že hoci ho už hovorili možno stovky ba viac než tisíckrát, nestal sa pre nich rutinou.

Lietadlo smerovalo priamo na jeho okno

Ráno 11. septembra 2001 sa začínalo v kanceláriách Svetového obchodného centra ako bežný pracovný deň. Clark, výkonný viceprezident spoločnosti Euro Brokers, pracoval na 84. poschodí Južnej veže. Praimnath, bankár Fuji Bank pôvodom z Guyany, sedel o tri poschodia nižšie.

O 8:46 narazil unesený let American Airlines 11 do Severnej veže. Clark, ktorý po bombovom útoku na World Trade Center z roku 1993 pôsobil ako požiarny koordinátor svojho poschodia, vzal služobnú baterku a začal usmerňovať kolegov.

Praimnath medzitým telefonoval s kolegom, keď zbadal Boeing 767 letu United Airlines 175. Lietadlá nad Manhattanom neboli výnimočné. Toto však neprelietavalo okolo. Letelo priamo k nemu. Vrhol sa pod stôl a začal sa modliť. O 9:03 lietadlo prerazilo Južnú vežu medzi približne 77. a 85. poschodím. Jeho kanceláriu zmenili tlaková vlna, trosky, palivo a plamene na ruinu.

Praimnath prežil pod stolom. Keď sa okolo neho šíril oheň a zo stropu viseli káble, začal sa plaziť preč a kričal o pomoc.

Hlas spoza steny

O tri poschodia vyššie Clark po náraze zhromaždil niekoľkých kolegov a zamieril k únikovému schodisku. Dve z troch trás náraz zničil, no schodisko A zostalo poškodené, ale priechodné.

Na 81. poschodí Clarkovu skupinu zastavili ľudia, ktorí tvrdili, že cesta nadol je nepriechodná. Krátke zdržanie spôsobilo, že Clark začul z kancelárií tlmené volanie o pomoc. Vošiel do tmy a podľa hlasu postupoval medzi troskami. Svetlom baterky napokon zazrel ruku trčiacu spoza poškodenej sadrokartónovej steny. Chytil Praimnatha a pomohol mu dostať sa cez priečku.

Keď obaja spadli medzi trosky, Praimnath svojho záchrancu objal. Až potom sa predstavili.

„Budeme bratmi na celý život,“ povedal. Keď Clark zbadal, že obaja krvácajú z rúk, spojil ich dlane. „Budeme krvnými bratmi,“ zavtipkoval. Potom dodal oveľa podstatnejšie: „Poď, kamarát. Ideme domov.“

Jedno rozhodnutie rozhodovalo o živote

Clark s Praimnathom sa napriek varovaniam rozhodli pokračovať nadol. Časť Clarkových kolegov zamierila nahor v nádeji, že sa dostane na strechu. Neprežili.

Obaja muži zišli približne 1 620 schodov. Keď vybehli na ulicu, policajti a záchranári ich hnali čo najďalej od budovy. Južná veža sa o 9:59, iba 56 minút po zásahu, zrútila.

Pred oblakom prachu sa ukryli v jednej z budov na Broadwayi. V chaose sa neskôr stratili, Praimnath však Clarkovi predtým podal vizitku. Vďaka nej si ešte v ten večer telefonicky potvrdili, že obaja dorazili domov.

Z veže unikli, 11. september však išiel s nimi

Clark neskôr hovoril, že výraznejším psychickým následkom unikol takmer zázračne. Praimnath mal návrat do života oveľa ťažší. Po príchode domov trpel vážnymi výpadkami pamäti a istý čas nespoznával ani vlastnú manželku.

Postupne sa zotavil a vrátil do práce. Neskôr sa stal pastorom a svoj príbeh začal rozprávať v kostoloch, školách či na vojenských základniach. Pod stolom na 81. poschodí sa modlil, aby sa dožil chvíle, keď odprevadí svoje dcéry k oltáru. Dožil sa jej aj narodenia vnúčat.

Jeho život však priniesol ďalšie skúšky. Prekonal leukémiu, ťažký covid a podstúpil štvornásobný bypass. Už pred 11. septembrom navyše unikol bombovému útoku na World Trade Center v roku 1993.

Clark odišiel do dôchodku v roku 2006. S Praimnathom však zostali blízkymi priateľmi. Navštevovali rodinné oslavy a svadby svojich detí. Keď sa vydávala Clarkova najstaršia dcéra, Praimnath s manželkou sedeli pri hlavnom stole – ako členovia rodiny.

Príbeh pre generáciu, ktorá pád veží nezažila

Po 25 rokoch obaja čoraz častejšie hovoria k mladým ľuďom, ktorí 11. september poznajú iba z učebníc či videí. Clark tvrdí, že jeho úlohou už nie je vysvetľovať históriu, ale sprostredkovať to, čo sa do učebníc nezmestí – strach, náhodu, rozhodovanie v priebehu sekúnd a vedomie, že aj po katastrofe život pokračuje. Po jeho vystúpeniach pritom žiaci často kladú rovnakú otázku: či je ešte stále v kontakte so Stanleym. Je.

Štvrťstoročie zmenilo aj ich pohľad na svet. Clark sa stal výrazným odporcom vojen a násilia. Praimnath si zase uchoval spomienku na krátke obdobie jednoty, ktoré v USA nasledovalo bezprostredne po útokoch. „Na 81. poschodí neboli republikáni ani demokrati, čierni ani bieli,“ pripomína. „Boli sme iba bratia, ktorí hľadali cestu von.“

Témy:
11. september
11. september 2001

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.