Podomácky vyrobený napalm a akčné kamery: Odborník odhaľuje, prečo si sabotéri z Prešova chceli svoj čin nahrať kamerou

Najprv nákupné centrá a balíky na náhodné adresy. Teraz zbrojovky. Bezpečnostný analytik Vladimír Bednár vysvetľuje, prečo ruské tajné služby zmenili spôsob útokov v Európe.  

Polícia koncom augusta zadržala štyroch cudzincov, ktorí mali podľa obvinenia pripravovať podpálenie závodu na výrobu dronov pri Prešove. Bezpečnostný analytik Vladimír Bednár v rozhovore vysvetľuje, ako sa dnes verbujú ľudia na takéto útoky a prečo sa k činu prihlásila organizácia s vymyslenými životopismi.

V rozhovore a vo videu sa dozviete:

• prečo zaistená zápalná zmes nie je znakom amatérskeho útoku, ale bežne používaným postupom
• ako sa spôsob verbovania posunul od platených jednorazových agentov k vydieraniu cez príbuzných v Rusku
• čo o organizácii, ktorá sa k príprave útoku prihlásila, ukázala analýza jej webu a životopisov jej údajných členov
• na čo sa pri vyšetrovaní takýchto prípadov zameriavajú spravodajské služby a kde sa reťazec zvyčajne trhá
• prečo podľa Bednára nie je rozhodujúce, čo sa v napadnutej fabrike reálne vyrábalo
• načo si útočníci nakrúcajú vlastný čin na akčné kamery
• aký vývoj počtu podobných incidentov možno očakávať pred budúcoročnými voľbami

Polícia zverejnila fotografie vecí, ktoré mala zaistiť priamo na mieste činu pri zadržaní podozrivých. Sú medzi nimi celkom bežné predmety – powerbanka, kliešte – ale aj plánik úniku z miesta, akčné kamery a najmä dva kanistre s látkou podobnou napalmu, teda s polystyrénom rozpusteným v zápalnej zmesi. Čo vám takýto spôsob útoku evokuje?

Keďže dnes je štvrtok a v pondelok sme boli svedkami veľmi podobného útoku v Poľsku – na továreň, ktorá vyrába drony pre poľské a ukrajinské ozbrojené sily – tak mi to indikuje presne tento typ prípadu. A ak si dobre pamätám, včera dánska tajná služba, prípadne niektorá iná zo severských krajín, vydala varovanie pre svojich zbrojárskych dodávateľov, že práve takéto útoky môžu nasledovať.

Nie je to veľmi prekvapujúce. Za posledné štyri roky evidujeme stovky takýchto prípadov. Približne v dvesto z nich bolo podozrenie preukázané, alebo je aspoň veľmi silné, že za útokmi stojí Ruská federácia. Keď si zároveň uvedomíme, aké ťažké je pri tomto type útokov preukázať pôvod, tak je to číslo natoľko vysoké, že drvivú väčšinu takýchto špecifických útokov v Európe s najväčšou pravdepodobnosťou realizujú ruské tajné služby. Menšiu časť potom ľavicové alebo pravicové extrémistické hnutia – ako príklad môžeme uviesť útok na českú zbrojnú továreň. A úplne minimálnu časť predstavujú podobné kinetické akcie iných spravodajských služieb.

K Pardubiciam sa ešte dostaneme. Ja by som sa vrátil k tej zmesi. Napalm znie bojovo, až vojensky, ale v skutočnosti ide o veľmi jednoduchú zmes, ktorá sa dá pripraviť v domácich podmienkach.

Tak to celkom nie je. Klasický napalm je naozaj zmesou polystyrénu alebo inej formy zahusťovadla a benzínu. To znamená, že napriek tomu, že to znie trochu amatérsky, v skutočnosti to amatérske nie je. Už sme boli svedkami toho, že v podobných prípadoch sa takéto zmesi použili – je to úplne bežný postup.

A má to svoju logiku. Napalm slúži na iniciáciu požiaru a zároveň sťažuje jeho likvidáciu. Zvyšuje škody, a to oproti klasickému palivu, napríklad benzínu, výrazne viac – najmä na elektronických zariadeniach.

Dá sa z toho, že mala byť použitá práve takáto zmes, odvodiť, či išlo o zaškolených ľudí, alebo o amatérov, ktorých niekde našli?

Tu treba povedať, že sme svedkami istého vývoja takýchto kinetických operácií Ruskej federácie, respektíve hybridného pôsobenia ruských tajných služieb na našom území.

Diváci si možno spomenú, ako sme po začiatku vojny na Ukrajine vyhostili ruských diplomatov. Vojenský pridelenec bol zachytený pri pokuse ovplyvňovať dianie na Slovensku – odovzdával finančné prostriedky na tvorbu dezinformácií. Následne sme vyhostili niekoľko desiatok ruských diplomatov a nebol to ojedinelý prípad. V rámci Európskej únie ich bolo takto vyhostených, ak si dobre pamätám, okolo šesťsto. To v podstate rozložilo agentúrnu sieť ruských tajných služieb v Európe. Zjednodušene povedané, európske krajiny zlikvidovali ruských agentov v Európe.

S tým sa museli ruské tajné služby vysporiadať. Prišla nová vlna – vlna jednorazových agentov. Predstavme si to tak, že konkrétni ľudia, ktorí sa dostali do problematických životných situácií, boli zverbovaní na vykonanie jednoduchých úloh. To sa časom ukázalo ako neefektívne a ruské tajné služby v poslednom čase prešli k oveľa sofistikovanejším útokom. Toto už je práve taká forma.

Do organizovania týchto útokov sa už zapájajú napríklad podsvetie a organizované kriminálne živly, ktoré majú vlastnú infraštruktúru a vytvárajú logistické reťazce zásobujúce tieto skupiny. Stále sú to buď zaplatení, alebo inak zverbovaní ľudia. Ale už nejde o náhodný výber. Vyberajú sa ľudia, ktorí majú skúsenosti alebo schopnosti využiteľné na to, aby bol útok cielený, efektívny a mal čo najväčší účinok.

Medzi zadržanými sú Lotyši aj Ukrajinci. Aj v iných krajinách Európskej únie stoja za takýmito útokmi často ľudia z pobaltských krajín alebo priamo Ukrajinci. Prečo verbujú práve medzi týmito skupinami? Je za tým blízkosť jazyka, pôvod v ruskojazyčnej komunite, alebo tá zraniteľnosť, o ktorej ste hovorili?

Ak budem hovoriť o tej poslednej fáze, ruské tajné služby už pochopili, že na získanie takýchto ľudí ani nepotrebujú finančné zdroje. Ukrajinská tajná služba nedávno upozornila na to, že dramaticky vzrástol počet Ukrajincov verbovaných ruskými službami.

V minulosti to vyzeralo napríklad tak, že ruské tajné služby vytvorili portál poskytujúci mikropôžičky. Ľudia, ktorí sa dostali do ekonomických problémov a hľadali dodatočné zdroje, sa naň prihlásili a odovzdali tam časť svojich osobných údajov. Následne ich niekto oslovil s pomerne primitívnou ponukou: dáme ti toľko a toľko peňazí, keď urobíš toto. A keďže boli v ťažkej životnej situácii, často podľahli.

Po medializácii týchto prípadov je čoraz ťažšie získavať jednorazových agentov takýmto spôsobom. Ruské služby zároveň hľadali osoby so schopnosťami, ktoré sa dajú efektívne využiť. Pristúpili preto k úplne inému postupu – k verbovaniu vydieraním.