Pokus s pieskom si Bratislavčania nestihli užiť, premena Draždiaka sa ukázala ako vzor chaosu
obchodnyregister
2026.04.25.
Štrkové jazero mení tvár a Petržalka získava pri Draždiaku historický majetok. Spolu s ním prichádzajú aj spory o to, kam až majú zásahy do prírody zájsť.
Začiatkom marca sa návštevníkom jazera v bratislavskej Petržalke naskytol nezvyčajný obraz. Na brehu štrkoviska sa vynímali nanosené kopy piesku. Samospráva na sociálnych sieťach krok komunikovala, že Draždiak dostáva vlastnú pieskovú pláž.
Návrh však narazil na odpor. Strmý sklon terénu prišiel obyvateľom nevhodný na odpočinok, piesok vyvolával otázky o ekologických dopadoch na biotop, miestni poslanci sa zase sťažovali na neexistujúcu komunikáciu. Kým si obyvatelia stihli prísť pláž vyskúšať, opätovne ostali prekvapení. Bágre obkolesujúce jazero ho zhŕňavali a piesok sa premiešaval s hlinou. Hneď po nanesení piesku totiž mestská časť začala s budovaním nového 107-tisícového chodníka. Kritici hovoria o vyhodených peniazoch, samospráva sa chváli revitalizáciou obľúbenej rekreačnej lokality mnohých Bratislavčanov.
Najprv pláž, potom hlina
Logiku postupu spochybnil najmä vizuálny chaos na mieste: po tom, ako jedna čata upravila čerstvý piesok, ho ťažká technika dodávateľa chodníka vzápätí rozryla a premiešala s hlinou. „ Akú to má logiku v takomto poradí?“ pýtala sa v komentároch obyvateľka Elena. Návštevníci tento postup otvorene označili za „prácu naopak“ a mrhanie materiálom.
Tento chaos však nie je len technický, ale aj komunikačný. O zámere vybudovať pláž totiž netušili ani volení zástupcovia. „Poslanci neboli žiadnym spôsobom informovaní. Dozvedeli sme sa o tom až v deň realizácie z Facebooku,“ uviedla poslankyňa Lenka Milinská.
Draždiak
Zdroj: Aktuality
Paradoxom je, že Petržalka pritom vlani urobila jeden z najdôležitejších strategických krokov pre budúcnosť svojho „mora“. Po rokovaniach s LESY SR získa do vlastníctva pozemky v okolí jazera v hodnote približne 3 miliónov eur. Historicky po prvýkrát tak mestskej časti patrí nielen vodná plocha, ale aj brehy a priľahlý lesík. Tento majetkový posun síce otvoril dvere k masívnejším úpravám, no hneď prvé kroky priniesli pochybnosti.
Experiment, ktorý neprežil jar
Okrem logiky výstavby časť verejnosti zaskočila aj voľba piesku z ekologického hľadiska. Obyvatelia sa obávali zhoršenia kvality vody. Hovorkyňa Petržalky Mária Halašková ich však ubezpečila, že piesok bol prepraný: „Zrnká sú ťažšie a po vhodení do vody klesnú na dno takmer okamžite. Voda zostane číra.“ Samospráva deklaruje, že na riešení spolupracovala s miestnou kanceláriou životného prostredia.
Projekt narazil aj na praktickú nepripravenosť. Kritici upozornili na to, že vietor bude piesok rozfúkavať na okolité komunikácie a návštevníkom budú chýbať sprchy. Bez možnosti opláchnuť si nohy či ruky sa tak piesok stane skôr záťažou než benefitom pre okolie.
Najväčším problémom sa však ukázal samotný terén. Realita na mieste sa od propagačných fotiek výrazne líšila – piesok samospráva umiestnila na najstrmšiu časť brehu. Svojou rozlohou nakoniec pripomínal skôr väčšie pieskovisko než pláž, pričom sklon terénu prakticky znemožňoval relaxáciu. Návštevníci by totiž museli ležať „dolu kopcom“.
Piesková pláž sa nachádza na jednom z najstrmších úsekov Draždiaka.
Zdroj: Aktuality
Hoci bola pláž primárne navrhovaná pre deti, aj pre ne bol strmý sklon problematický. Starosta Ján Hrčka výber miesta obhajoval tým, že práve v tejto časti je štrková pláž najviac nepohodlná na sedenie či relax. Celý projekt zároveň označil za nízkonákladový experiment, ktorý mestskú časť stál 4 000 eur s DPH.
Starosta Ján Hrčka nakoniec pod tlakom negatívnych reakcií ustúpil. Hoci pôvodne plánoval pláž testovať celú sezónu a k zatrávneniu pristúpiť až na jeseň, pre vlnu kritiky zmenil termín na najbližšie týždne. „Prišlo mi to ako dobrý nápad, avšak vzhľadom k reakciám som im povedal, aby pokračovali v úprave,“ vysvetlil Hrčka vo videu na sociálnej sieti.
Piesok tak starosta spätne označil za „prechodné riešenie“ a pokus, ktorý si obyvatelia podľa neho ani nestihli užiť. „Považujem to za škodu, pretože si to ľudia mohli aspoň trochu vyskúšať,“ dodal. Definitívnym riešením brehov Draždiaka tak bude trávnatý koberec s automatickou závlahou, ktorý by mal byť hotový ešte pred vrcholom letnej sezóny.
Mlatový chodník: Ekologický, ale drahý
Kým téma piesku pomaly utíchla, mlatový chodník je v plnom prúde. Prvá etapa za takmer 107 000 eur bola oficiálne ukončená 20. apríla. Úsek vedie od Beach Clubu až po cyklochodník pri Chorvátskom ramene. Samospráva zvolila mlat – zmes jemne drveného kameniva, ktorá po zhutnení vytvára stabilný a vodopriepustný povrch. Jeho hlavnou výhodou je, že sa v lete neprehrieva a prirodzene zapadá do prostredia štrkoviska.
Novinku si pochvaľujú najmä rodičia s kočíkmi, pre ktorých bol terén v okolí Draždiaka doteraz ťažko prístupný. Skeptici sa však pýtajú na trvácnosť materiálu a to, či ho nepoškodí napríklad dážď, alebo časté presuny cyklistov.
Prečítajte si tiež:
„Mlatový chodník by tam nemusel byť, hlavne keď tam budú jazdiť zásobovacie autá k bufetom. Sú to vyhodené peniaze vzhľadom na trvácnosť,“ upozorňuje v diskusii obyvateľ Vlado. Práve kombinácia frekventovanej trasy a prejazdov ťažšej techniky môže byť pre mäkší prírodný povrch problematická.
Mestská časť priznáva, že chodník nie je určený na prejazd motorovými vozidlami. Tie by ho totiž svojou váhou mohli poškodiť. Slúžiť má teda pre peších, ale aj pre ľudí s obmedzenou schopnosťou pohybu, rodičov s kočíkmi či príležitostných cyklistov.
V lokalite pribudli aj nové trávnaté plochy, 1 750 m² čerstvého trávnika v obľúbenom tieni medzi Beach Clubom a Barracudou. Aby tento zelený koberec neskončil ako udupaná hlina z minulých rokov, samospráva nasadila automatickú závlahu z vlastnej studne a miesto na 4 týždne ohradila.
Skutočná skúška hospodárnosti však mestskú časť čaká na zastupiteľstve 28. apríla. Poslanci totiž majú rozhodnúť o druhej etape chodníka. Obyvatelia sa však nemusia obávať toho, že by výstavba chodníka mohla ohroziť ich letné plány. Podľa mestskej časti by stavebné práce druhej etapy sa mali začať až po skončení leta.