Pokuta môže prísť aj o niekoľko dní. Polícia nasadila drony, ktoré vidia viac než hliadky, pokuty vám vezmú aj polovicu platu
obchodnyregister
2026.06.15.
Drony sledujú vodičov zo vzduchu – odhaľujú prekročenie rýchlosti či prejazd na červenú a to v krajine, kde pokuta vezme polovicu výplaty.
Drony ako súčasť dopravných kontrol fungujú v zahraničí bežne. Na Slovensku začali fungovať približne pred rokom, pričom boli skôr doplnkom ku klasickým cestným hliadkam. Z výšky dokážu nielen kontrolovať bezpečnosť na cestách, ale aj namerať rýchlosť, všimnúť si nebezpečné predbiehanie či dokonca telefonovanie za volantom.
Vodič ani nemusí vedieť, že je monitorovaný, no záznam zo zákona použiteľný ako dôkaz – pár dní po pirátskej jazde diaľnicou tak šoférovi môže prísť vysoká pokuta. Práve prekročenie rýchlostného limitu je najčastejším priestupkom Slovákov, ročne polícia eviduje viac ako 200-tisíc takýchto prípadov. Pred dvoma rokmi to bolo dokonca 219-tisíc motoristov, ktorí nezvládali jazdiť podľa pravidiel.
Monitorovanie z výšky sa podľa Prezídia Policajného zboru (PZ) osvedčilo najmä v sledovaní pravidiel premávky na rizikových úsekoch ciest. Špeciálne vyškolený policajt, ktorý dron ovláda, dokáže byť dokonca efektívnejší ako klasická hliadka.
„Sú vhodnejšie pri monitorovaní nebezpečných spôsobov jazdy a priestupkov, ktoré je z pozemnej úrovne náročnejšie odhaliť alebo zdokumentovať. Výhodou je širší prehľad o dopravnej situácii, možnosť monitorovať väčší úsek komunikácie a efektívnejšie získavanie dôkazov o porušení pravidiel cestnej premávky,” vymenoval zbor.
Foto: Mesto Senec
Dron ako oko policajta
Hoci polícia vedome zatajuje, koľko dronov má, ako často a na akých konkrétnych miestach ich využíva, zbor potvrdil, že ich umiestňuje na frekventovanejších križovatkách. Podobné policajné zložky v zahraničí majú približne 20 až 40 dronov.
„Drony sú prínosné najmä na miestach s vyššou intenzitou dopravy, na komplikovaných križovatkách, úsekoch s častým porušením dopravných predpisov alebo tam, kde je potrebné monitorovať väčší priestor. Pohľad zo vzduchu umožňuje lepšie zdokumentovať priebeh dopravnej situácie a odhaliť niektoré priestupky, ktorých preukazovanie by bolo z úrovne pozemnej hliadky zložitejšie,” uviedlo prezídium.
Zábery na sociálnych sieťach sú však viditeľne z Bratislavy, Trnavy, či Žiliny. Pár metrov od poletujúcej kamery je hliadka, ktorá situaciu sleduje na obrazovke. „Sú využívané na dokumentovanie nedovoleného predchádzania, nerešpektovanie dopravného značenia, zákazov vjazdu či iné nebezpečné konanie vodičov ohrozujúce bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky,” potvrdil PZ.
Polícia pritom potvrdila, že nasnímanie porušenia zákona dronom má rovnakú váhu ako priame prichytenie policajtom. Vodič dostane pokutu, ak nie osobne od policajta, tak mu príde poštou – podobne ako po zachytení radarom napríklad na diaľnici. Tie rozpoznajú aj to, či má auto zaplatenú diaľničnú známku. Kontroly dodržiavania rýchlosti na cestách či zachytávania prejazdov na červenú však nie sú jediný spôsob, ako polícia drony využíva.
V januári napríklad pomohli s odhaľovaním nebezpečných kusov ľadu na strechách kamiónov. Polícia každoročne upozorňuje, že práve zmrznuté kusy ľadu či snehu sú vodiči zo zákona o cestnej premávke povinní odstraňovať, no nie vždy sa tak deje – dron to však vidí.
Drony zachraňujú životy
Šoféri idúci za kamiónom či dokonca autá stojaca napríklad v kolóne opačným smerom boli ohrození ľadovými kryhami letiacimi vysokou rýchlosťou vzduchom. Náraz totiž môže prasknúť či dokonca úplne rozbiť čelné sklo. Aj ak sa nič vážne nestane, rana z padajúceho ľadu motoristu vystraší a ten môže v zmätku spôsobiť nehodu.
Rovnako sa podarilo dronovej jednotke zachrániť život Poliakovi, ktorý na Slovensku vybehol z autobusu do poľa pri diaľnici. Vzhľadom na riziko podchladenia a tmu polícia okrem psovodov zasiahla aj dronom. Práve tým našli zraneného v bezvedomí oveľa rýchlejšie – do niekoľko desiatok minút.
„Vzhľadom na nočné hodiny a neprehľadnosť terénu, ktorý tvoril vysoký porast kukuričného poľa ako aj poveternostné podmienky – bolo po daždi a terén bol premočený, bolo pátranie mimoriadne náročné. Policajti sa rozhodli využiť pomoc služobného dronu s termovíziou,” uviedol PZ na sociálnej sieti.
Drony nesledujú iba vodičov. Z výšky dokážu monitorovať aj správanie cyklistov a chodcov. Môžu pri nich tiež odhaľovať nerešpektovanie dopravných značiek alebo pohyb na miestach, kde je vstup cyklistov zakázaný. Pri chodcoch môže zachytiť vstup na vozovku mimo priechodu, či prechádzanie cez cestu na červenú. Primárne však PZ využíva drony na monitoring automobilovej premávky, iných účastníkov dopravy nimi sledujú ojedinele.
Krok smerom k vyššej bezpečnosti na cestách však nie je iba o dronoch. Čoskoro začne platiť novela cestného zákona, ktorú Národná rada SR len pred pár dňami schválila. Zmeny sú účinné od septembra tohto roka a ich cieľom je najmä zmeniť mentalitu slovenských šoférov. Väčšina z nich totiž prekročenie rýchlosti nepovažuje za nič hrozné. V porovnaní s takým Fínskom, kde sa dá nehodovosť rádovo spočítať na prstoch, máme my krvavé štatistiky.
Na pokutách zaplatíte polovicu výplaty
Slovensko patrí medzi krajiny EÚ s najvyššími pokutami v pomere k príjmom obyvateľov. Ak vodič v obci s povolenou päťdesiatkou pôjde napríklad 70 km/h, môže dostať po novom pokutu až do výšky 600 eur. Pri prekročení rýchlosti o viac ako 31 km/h v obci môže dosiahnuť až 800 eur, čo je asi polovica priemernej hrubej mzdy (viac ako 49 percent) – ktorá je okolo 1 600 eur, pričom minimálka je okolo 900 eur.
Takéto pokuty môžu pre mnohých vodičov predstavovať výrazný zásah do rozpočtu a jazdiť predpisovo by tak mohlo byť silnou motiváciou. V Maďarsku je pritom horná hranica pokuty za prekročenie rýchlosti približne 12,6 percenta z priemerného platu (okolo 1 980 eur). Rakúsko patrí medzi krajiny s vyššími príjmami aj pokutami – mesačne zarobia okolo 4 500 eur, pričom pomer pokuty k ich platu je približne 8,1 percenta (365 eur).
Značne vyššie sankcie majú Česi – pri plate asi 1 800 eur im nedodržanie pravidiel vezme vyše 22,2 percenta výplaty, teda 400 eur, a Poliaci. Priemerný plat Poliakov je veľmi podobný tomu slovenskému – približne 1 600 až 1 900 eur, no za priestupok zaplatia v najhoršom 575 eur, čo je približne 30 až 36 percent priemernej mzdy, teda asi tretina.
Francúzsko s výplatou asi 3 200 eur má hornú hranicu prekročenia rýchlostného limitu na 375 eurách, čo je takmer 12 percent platu. Nemecko má nastavenú najvyššiu pokutu za rýchlosť na sume 800 eur, čo je pri priemernom plate 4 900 eur presahuje 16 percent mesačnej mzdy.
Tým, že jednotlivé štáty používajú rozdielne systémy pokút, niekde sú pevne stanovené, inde závisia od rozsahu prekročenia rýchlosti, tiež ich neraz dopĺňajú trestné body. Jedným z nich je dokonca zákaz šoférovania či súdne konanie. V niektorých krajinách navyše hrozia prísnejšie postihy pri opakovaných priestupkoch – to zavedie od septembra aj Slovensko.
„Bezpečnosť cestnej premávky ovplyvňuje viacero faktorov a nie je možné ju hodnotiť výlučne na základe výšky sankcií. Dôležitú úlohu zohráva aj prevencia, dopravná výchova, intenzita dohľadu nad cestnou premávkou či celková disciplína účastníkov cestnej premávky,” potvrdilo prezídium PZ.
Ak domáci šofér v priebehu roka závažne poruší trikrát cestný zákon, nebude to len o pokute. Bude musieť ísť k dopravnému psychológovi. Ak spraví štvrtí priestupok, pôjde na preskúmanie zdravotnej a psychickej spôsobilosti – tým by sa malo zabrániť ťažkým nehodám, keďže je podľa predchádzajúceho správania šoféra zjavné, že ignoruje pravidlá na cestách.