Pokuty až 2 200 eur a žiadne výnimky. Rakúsko spúšťa systém, ktorý zasiahne aj Slovákov
obchodnyregister
2026.04.30.
Rakúsko spúšťa pokutový systém pomocou kamier, dotkne sa aj Slovákov.
Domáci motoristi sa čoraz viac sťažujú na to, že v centre Bratislavy hľadajú parkovanie s problémami a keď ho aj nájdu, stojí aj dve eurá na hodinu. No v rakúskej Viedni a ďalších mestách neberú do úvahy žiadne výhovorky či sťažnosti. Od mája tohto roka Rakúsko zavádza model, pri ktorom sa vjazd do centier miest zmení na plne monitorovaný a automaticky pokutovaný režim. Platiť bude pre všetky neautorizované autá, najmä pre tranzit.
Cieľom je vytvoriť pokojné zóny v centrách miest, kde sa bude striktne obmedzovať vjazd áut. Pohyb vozidiel budú nepretržite snímať kamery, ktoré v prípade nepovoleného vjazdu či parkovania v zlej zóne vyvodia dôsledky. Pre Slovákov to znamená, že ak sa doteraz spoliehali na menej ostražitých policajtov, alebo prehliadnutie priestupku, monitoring ich konanie zachytí bez výnimky.
Systém automaticky rozpozná evidenčné číslo vozidla (EČV) a porovná ich s databázou povolených vozidiel. Neoprávnený vjazd, teda napríklad ak vojdete na ulicu, ktorej parkovanie je určené pre rezidentov, budete automaticky pokutovaný – obálka príde aj na Slovensko, priamo na adresu domov, pričom ju nebude možné len tak ignorovať.
Rakúsko totiž využije európsku smernicu o uľahčení cezhraničnej výmeny informácií. Tá funguje už teraz, napríklad pri prekročení rýchlosti. Slováci, z domova zvyknutí na nedodržiavanie pravidiel cestnej premávky, už tak poznajú rakúske doručovanie pokút až do schránky. Do roku 2027 má navyše vzniknúť spoločná európska databáza vozidiel, vďaka ktorej sa budú zahraničné “ešpézetky” kontrolovať automaticky.
Systém sa síce bude zavádzať od mája, no postupne do 25 miest – podľa toho, ako na neho budú Rakúšania pripravení. Medzi prvými však začne platiť vo Viedni a okrem nej v Salzburgu, Grazi, Linzi, St. Pöltene a Leobene. Okoliu Viedne a celkovo prihraničným oblastiam pribudnú monitorované zóny a dopravné značenie so symbolom kamery, vyznačené budú aj cesty. Keďže ide o veľkomestá, monitoring sa dotkne najmä slovenských pendlerov cestujúcich za prácou či školou, ale aj víkendových turistov.
„Pre slovenských pendlerov to môže znamenať dlhšie dochádzanie, vyššie náklady a väčšiu frustráciu, najmä ak nemajú reálne alternatívy k automobilovej doprave. Budú nútení viac kombinovať dopravu alebo meniť trasy. Kritický pohľad však hovorí, že takéto opatrenia môžu byť sociálne nespravodlivé – najviac zasiahnu ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť bývať bližšie k práci alebo nemajú kvalitné spojenie verejnou dopravou. Pre nich to nie je voľba, ale nutnosť jazdiť autom,” dodal Ľuboš Kasala, expert zo Zelenej vlny STVR.
Vysoké pokuty ako výchova
Práve vymáhanie pokút za hranicami sa môže stať pre krajinu cenným zdrojom peňazí – zahraniční turisti, ktorí systém nepoznajú, sa môžu ľahko ocitnúť v limitovanej zóne. Do tých bude mať okrem registrovaných obyvateľov prístup už iba zásobovanie, záchranné zložky alebo taxíky a motorky. Samotné pokuty sú nastavené tak, aby si každý rozmyslel, či chybu zopakuje. Začínajú na takmer 730 eurách, pričom pri opakovanom pokutovaní to môže byť až 2,2-tisíc eur.
Takéto sumy zabolia aj z rakúske peňaženky, nie to ešte tie slovenské. Rakúske ministerstvo mobility preto prisľúbilo, že tí, ktorí vojdú do chránenej zóny omylom, budú mať 30 minút na to, aby ju opustili. Ak to však bude zámer, č opakované porušenie, sankcia bude nekompromisná. A vysoká.
„Z pohľadu dopravnej efektivity ide o pomerne účinný nástroj – umožňuje regulovať vjazd do centier, znižovať zahltenie a zlepšovať plynulosť dopravy. V mestách ako Viedeň to zapadá do širšej stratégie obmedzovania individuálnej automobilovej dopravy. Na druhej strane, možno kriticky pripomenúť, že ide o riešenie, ktoré presúva problém inde – doprava sa môže ,vyliať’ do okrajových častí alebo na obchádzkové trasy,” pripomenul Kasala.
Kamery pribudnú na vjazdoch do konkrétnych častí, nie v celom meste. Dôraz na odsunutie áut sa kladie najmä v historickom centre, obytných štvrtiach, peších zonách a v okolí škôl či škôlok. Rakúske úrady sľubujú, že regulované zóny budú riadne označené.
Čítajte viac Zápcha na diaľnici ako výhoda: Taliansko platí vodičom za zdržanie, peklo na slovenských cestách by sa tým mohlo tiež dramaticky zlepšiť Pre samotnú Viedeň však nejde o nové obmedzenia hustej premávky a zbytočného prejazdu cez úzke historické uličky. Vo Viedni už platí limit parkovania dvoch hodín v širšom centre, pričom jeho vedeniu sa tým podarilo navyknúť návštevníkov na záchytné parkoviská. Tie sú vybudované na viacerých miestach hlavného mesta Rakúska s výbornou dostupnosťou metra, či ostatnej MHD.
V tých, ktoré sú niekoľko zastávok metrom priamo od známej budovy radnice, začína suma za celodenné parkovanie na piatich eurách. Nielen turisti, ale aj pendleri tak pochopili, že autom sa priamo k pamiatkam nedostanú, no mesto žiadne negatívne následky nepocítilo. Jednoducho nastavilo pravidlá, ktoré pomohli ku kvalitnejšiemu životu obyvateľstva.
„Protiargumentom môže byť fakt, že tranzitná doprava často nevzniká z pohodlnosti, ale z nedostatku infraštruktúry – napríklad chýbajúcich obchvatov. Ak sa nezlepšia alternatívne trasy, vodiči budú len hľadať nové skratky, čo môže zhoršiť situáciu v iných štvrtiach. Navyše, časť dopravy môže zostať ,neznížená’, len menej viditeľná,” upozornil Kasala.
Obstál by aj v Bratislave?
Na modeli Viedne Rakúsko odsleduje zníženie počtu áut v historických a obytných zónach s čím prichádza nižší hluk a emisie ale aj viac parkovacích miest pre rezidentov. V mestách ako Londýn či Miláno, kde tento systém zaviedli, prispel k pokojnejším a prehľadnejším uliciam vďaka tomu, že je do nich ťažší prístup autom. Viac ľudí bolo nútených prestúpiť na MHD alebo parkovať na okraji, čím sa prirodzene zvýšil aj podiel cyklistov.
Rakúske úrady predpokladajú, že po zavedení týchto zón klesne objem dopravy v centre (napríklad vo Viedni) približne o tretinu. V spomínaných metropolách išlo o 30 percentný úbytok. Zatiaľ čo európski urbanisti majú jasno v tom, že autá nemôžu v mestách budúcnosti prevládať, iba v Bratislave sa podiel nových áut medzi rokmi 2019 až 2023 zvýšil o deväť percent na 355-tisíc.
Čítajte viac MHD prehráva s autami. Prečo podľa súperky Valla prestáva Bratislava fungovať
Podľa štatistického úradu sa viac ako polovica všetkých ciest do práce v hlavnom meste robí autom – takmer 53 percent. Je tak zjavné, že počet áut rastie napriek snahe mesta tento typ prepravy znižovať. Bratislava má zároveň najviac áut na obyvateľa na Slovensku a patrí medzi najviac „autové“ mestá v krajine.
Tento viedenský systém by však na v hlavnom meste, či na Slovensku všeobecne, veľmi nefungoval. Podľa odborníka totiž nie je pre naše mestá úplne udržateľný, ani potrebný. Monitorovanie a následné pokutovanie by dávalo zmysel v historickom a širšom centre. Tam by mohlo odľahčiť dopravu tým, že obmedzí prejazdy. Zvýšil by sa však nápor na využívanie MHD, ktorá má svoje limity a nepokryté miesta. Rovnako tak by bolo potrebné vybudovať viac záchytných parkovísk.
Bez silného zázemia vo verejnej doprave a P+R parkovísk by vysoké pokuty mohli skôr nahnevať vodičov než reálne vyriešiť problém so zápchami či parkovaním. Bratislava by takýto systém vedela využiť, ale len ako nástroj, ktorý funguje až v kombinácii s opatreniami pre lepšiu dopravu – vrátane komplexnejších cyklotrás.
Avšak podľa experta by to v aktuálnom stave dopravy viedlo skôr k frustrácii šoférov. Tí by to mohli vnímať ako ako spôsob výberu pokút a trestania, než ako službu pre lepšiu mobilitu.
„Bratislava by mohla zaviesť regulované zóny s automatickým dohľadom, podobne ako viaceré západoeurópske mestá. Technologicky aj legislatívne je to dnes realizovateľné. Bratislava ale zatiaľ nemá takú robustnú sieť záchytných parkovísk ani takú vysokú kapacitu verejnej dopravy ako Viedeň, hoci v princípe je verejná doprava v Bratislave na vysokej úrovni,” uzavrel Kasala s tým, že zavedenie prísnych kontrol bez alternatív by mohlo viesť skôr k nespokojnosti než k reálnemu zlepšeniu.