Poliaci sa otáčajú chrbtom k Ukrajincom. Väčšine z nich už pomoc utečencom prekáža

Slabšia solidarita a pribúdajúce prípady nenávisti. Môže to vyzerať tak, že vojnoví utečenci z Ukrajiny už nemôžu hovoriť v Poľsku o veľkorysosti a o úplnom bezpečí v hostiteľskej krajine. Prečo nastáva zmena a čo ju v poslednom čase sprevádza?  

Prvýkrát od vpádu ruskej armády na ukrajinské územie vo februári 2022 je teraz viac Poliakov, ktorí odmietajú prijímanie utečencov z napadnuté štátu, ako tých, čo podporujú podanie pomocnej ruky. Vyplýva to z prieskumu Strediska pre výskum verejnej mienky v Poľsku. „Výsledky ukázali, že 52 % respondentov si myslí, že netreba prijímať utečencov z Ukrajiny, opačný názor má 42 % opýtaných,” informovala o ankete Gazeta Wyborcza.

V porovnaní s marcom 2022 je to obrovský rozdiel: krátko po ruskej invázii až 94 percent Poliakov súhlasilo s poskytovaním azylu obyvateľom susedného štátu čeliacemu agresii. Keď sa pozrieme na údaje z polovice minulého roku, vtedy nesympatizovalo s ukrajinskými utečencami o 6 percent menej Poliakov ako teraz (čiže bola proti nim menej ako polovica: 46 percent). Klesajúci trend podpory sa dal medzitým registrovať v januári tohto roku, keď prieskum ukázal, že poľských sympatizantov s ukrajinskými utečencami je 48 % a, naopak, odporcov 46 %.

Anketári sa pýtali aj na to, či Poliaci podporujú, obmedzenie ku kompletnému prístupu k službám v zdravotníctve v prípade tých Ukrajincov, ktorí neplatia poistné. Proti bezplatnej pomoci sa vyslovilo až 87 % respondentov, proti bolo 8 %. (Zvyšní nevedeli vyjadriť jasný názor, čo platí aj v prípade chýbajúcich percent odpovedí v predchádzajúcich prípadoch.)

Čo sa týka medicínskej pomoci, zákonná zmena nastala v Poľsku po štyroch rokoch ruskej invázie: v marci 2026 ju parlament výrazne upravil. „Bezplatná lekárska pomoc sa začala poskytovať len neplnoletým, pracujúcim, zraneným príslušníkom ozbrojených síl, obetiam mučenia a znásilnenia,” informovala vtedy agentúra UNIAN, pričom do výpočtu zvýhodnených zákon ešte zaradil Ukrajincov zo zvlášť zraniteľných skupín obyvateľstva. V ostatných prípadoch sa museli utečenci pripraviť na podmienky pomoci, ktorú môžu v poľskom zdravotníctve využiť iní cudzinci, čo sú bez práce, respektíve neplatia poistné.

Prejdime k inej téme: Ukrajincov žijúcich v Poľsku môže znepokojovať štatistika o prejavoch nenávisti voči nim. Noviny Rzeczpospolita zverejnila údaje z polície týkajúce sa tohto problému: „V prvom polroku 2026 bolo podaných 180 oznámení v súvislosti s prejavmi nevraživosti.” Je to nárast takmer o tretinu v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku.

Keby tento trend pokračoval, na konci tohto roku by týchto prípadov mohla polícia registrovať okolo 360. V minulosti vyzerala štatistika menej znepokojivo: v roku 2024 Ukrajinci podali 247 oznámení v spojitosti s trestnými činmi z nenávisti a vlani ich bolo 275.

Je to nárast, ale drastický? Bez akéhokoľvek úmyslu zľahčovať prejavy nenávisti treba poukázať to, že nejde už o alarmujúce údaje s prihliadnutím na to, koľko utečencov z Ukrajiny žije v Poľsku. „Je ich približne 1,2 milióna,” napísala agentúra UNIAN. Presný počet sa však ťažko dá odhadnúť, lebo migrujú, čiže ich môže byť ešte viac, no prípadne i o niečo menej.

Ukrajinský veľvyslanec vo Varšave Vasyľ Bodnar ako rozumný diplomat nezneužil najnovšie údaje z poľskej polície na vyvolávanie napätia. „Dúfam, že je to dočasný jav a že to pominie… Ukrajinci žijúci v Poľsku sú prínosom. Útoky na nich nepredstavujú trend, ale sú to len ojedinelé incidenty,” povedal Bodnar pre server Polsat.

Nedá sa vylúčiť, že prejavy nevraživosti môžu nepriamo podnecovať politici. Treba zdôrazniť, že v Kyjeve aj vo Varšave. A nejde pritom o súčasné témy, ale o historické udalosti. Na jednej strane Poľsko žiada od Ukrajiny ospravedlnenie za volynský masaker, čo bola počas druhej svetovej vojny ohavná čistka civilistov, do ktorej sa zapojila Ukrajinská povstalecká armáda (UPA). Na druhej strane podnietil vášne prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý udelil elitnej jednotke ukrajinskej armády čestný názov Hrdinovia UPA. Napriek týmto sporom však Poľsko zostáva jedným z najsilnejších spojencov Ukrajiny proti ruskej invázii.

Nakoniec ešte niekoľko dôležitých viet: je to odpoveď na otázku, či Ukrajinci priniesli úžitok do Poľska alebo nie. Výstižné sú údaje, ktoré pred rokom zverejnil Úrad Vysokého komisár OSN pre utečencov (UNHCR). Čiže spoľahlivá celosvetová organizácia, ktorá sa opierala o zistenia uznávanej audítorskej spoločnosti Deloitte: „V roku 2024 mali ukrajinskí utečenci čistý vplyv na poľský hrubý domáci produkt (HDP) vo výške 2,7 %.” Inak povedané tí, čo si našli zamestnanie, prispeli k celkovému rastu poľskej ekonomiky.

Analytici vyrátali, že od februára 2022 do júna 2025 náklady Poľska na Ukrajinu dosiahli 40,3 miliardy zlotých. Išlo o dve položky: o humanitárnu a vojenskú pomoc za 9,2 miliardy zlotých a o peniaze na rôzne programy pomoci utečencom vo výške 31,1 miliardy zlotých. Dokopy to vyšlo 40,3 miliardy zlotých, čo je v prepočte zhruba 9,3 miliardy eur. Dane, odvody atď., ktoré odviedli Ukrajinci, jednoznačne prevýšili objem financií, ktoré im Poliaci poskytli.

UNHCR pred rokom zároveň podčiarkol, že Ukrajinci neuškodili Poliakom na ich trhu práce. Utečenci ich o zamestnanie totiž neobrali. Mnohí z Ukrajiny pritom pomohli hospodárstvu tak, že začali podnikať, čím vytvorili nové pracovné príležitosti. aj pre Poliakov. Doplňme, že UNHCR vlani v lete publikoval túto správu, aby rozptýlil tvrdenia, že Ukrajinci v Poľsku sa stali záťažou.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
vojna na Ukrajine
utečenci z Ukrajiny

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.