Polícia znovu rieši cestu Matúša Šutaja Eštoka na preteky F1, únosca študentky Sone spoznal trest a štátny dlh nás môže vyjsť draho (denný výber)

Spory vo vládnej koalícii pokračujú.  

Štefančík: Fico a Smer sú v panike, preto útočia na Žilinku (videopodcast)

Rozhovor s politológom Radoslavom Štefančíkom sa venuje najmä rastu extrémizmu, domácim povolebným scenárom a napätiu okolo generálneho prokurátora. V úvode upozorňuje na historický úspech AfD v Nemecku, ktorý podľa neho potvrdzuje, že pravicový extrémizmus sa už dostal do mainstreamu a ťaží zo zanedbaných štrukturálnych problémov, najmä vo východných regiónoch krajiny.

Pri prenesení témy na Slovensko Štefančík hodnotí ako zaujímavú aj myšlienku širokej koalície po voľbách v roku 2027. Tvrdí, že hoci by takýto model mohol znamenať stagnáciu, stále by bol podľa neho prijateľnejší než vláda opierajúca sa o radikálne sily. Zároveň pripomína, že obavy z povolebného patu sa opakujú pred každými voľbami, no zatiaľ sa nenaplnili, pričom dôležitým faktorom ostáva aj Igor Matovič.

Najostrejšie sa vyjadruje k útokom Smeru na Maroša Žilinku. Podľa Štefančíka sú Robert Fico a jeho strana v panike, lebo niektoré kauzy sa nevyvíjajú podľa ich predstáv a obávajú sa možných trestnoprávnych dôsledkov. Za dôležité považuje aj kauzy majetkov politikov či odchod Lukáša Machalu z ministerstva kultúry, ktoré podľa neho ukazujú na hlbšie mocenské a morálne problémy slovenskej politiky.

Viac informácií nájdete tu:

Cestu Matúša Šutaja Eštoka na preteky F1 bude opäť riešiť polícia

Prípad súkromnej cesty ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka na preteky F1 v Abú Zabí sa znovu vracia do pozornosti polície. Trestné oznámenie podané Nadáciou Zastavme korupciu bolo síce už viackrát odmietnuté, no teraz sa rieši námietka zaujatosti vyšetrovateľa, ktorý prípad posudzoval. Dôvodom sú pochybnosti o jeho nestrannosti pre rodinné väzby na nomináciu v pološtátnej firme.

Jadrom podozrení zostáva spôsob financovania cesty. Minister aj jeho partnerka tvrdili, že dovolenku platili z vlastných úspor v hotovosti, pričom za letenky v hodnote viac než 12-tisíc eur a neskôr aj za luxusný hotel v Dubaji mali zaplatiť v keši. Neskôr sa navyše ukázalo, že letenky uhradili až po návrate, čo vyvolalo ďalšie otázky o transparentnosti celej transakcie.

Nadácia Zastavme korupciu upozorňuje, že vyšetrovanie nebolo dôsledné a že neboli preverované všetky základné okolnosti vrátane pôvodu peňazí. Ak prokurátor uzná námietku zaujatosti, prípad môže dostať iný vyšetrovateľ. Celá kauza tak opäť otvára otázku, ako majú verejní činitelia vysvetľovať neštandardné finančné operácie, aj keď samy osebe nemusia byť nezákonné.

Viac informácií nájdete tu:

Takmer unikol trestu: únosca študentky ale má za desivý čin pykať

Súd uznal bývalého záchranára Iva Petráša vinným v prípade únosu a omámenia študentky Sone. Za sexuálne násilie a obmedzovanie osobnej slobody dostal trest 17 rokov a šesť mesiacov väzenia s maximálnym stupňom stráženia. Poškodenej zároveň priznal nemajetkovú ujmu vo výške 100-tisíc eur, pričom rozsudok zatiaľ nie je právoplatný.

Podľa súdu malo Petrášovo konanie znaky pripravenosti a odborní znalci ho označili za premyslené, predátorské a ľstivé. Súd neakceptoval jeho obhajobu, že si okolnosti nepamätá, a zdôraznil, že ako zdravotník presne vedel, aké účinky majú podané lieky. Študentku uniesol v Petržalke, odviezol do bytu v Pezinku a počas približne 25 hodín jej opakovane aplikoval utlmovacie látky.

Prípad sa mohol skončiť úplne inak, keďže pôvodne bolo stíhanie zastavené pre nepríčetnosť na základe psychiatrického posudku. Zvrat nastal až po upozorneniach ďalších lekárov a po zásahu Ústavného súdu, ktorý konštatoval porušenie práv poškodenej. Obnovené vyšetrovanie tak napokon viedlo k súdnemu procesu a odsúdeniu muža, ktorý sa podľa súdu snažil vyhnúť plnej zodpovednosti.

Viac informácií nájdete tu:

Dlhová pasca sa otvára dokorán. Štát stráca stámilióny eur, zaplatíme to v zdravotníctve aj na školách

Rastúce výnosy štátnych dlhopisov znamenajú, že krajiny si požičiavajú čoraz drahšie, a Slovensko nie je výnimkou. Odborníci upozorňujú, že za tým stoja viaceré faktory vrátane vysokých vládnych dlhov, pretrvávajúcej inflácie, geopolitického napätia či konkurencie zo strany veľkých firiem, ktoré tiež emitujú atraktívne dlhopisy. Trhy tak od štátov žiadajú vyššiu rizikovú prirážku.

Slovensko zatiaľ s predajom dlhopisov zásadný problém nemalo, no experti upozorňujú na zraniteľnosť krajiny. Verejný dlh má bez ďalších opatrení podľa odhadov rásť a konsolidácia neprináša očakávané výsledky. Navyše približne 60 percent slovenských dlhopisov držia zahraniční investori, ktorí bývajú pri krízach citlivejší a môžu z trhu odísť rýchlejšie.

Drahšie financovanie má priamy dopad na štátny rozpočet. Ak si štát požičia o jeden percentuálny bod drahšie, pri objeme 10 miliárd eur ho to stojí asi 100 miliónov eur ročne navyše. Tieto peniaze potom chýbajú v zdravotníctve, školstve, vede či sociálnej starostlivosti, pričom sekundárne sa môžu predražovať aj úvery pre firmy a domácnosti.

Viac informácií nájdete tu:

Mala si udierať nožničkami do úst, preto ju škola neprijala. Ak sa o Emu nepostará mama, skončí v zariadení s 50-ročnými

Príbeh 20-ročnej Emy ukazuje, ako zlyháva systém podpory pre mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením. Ema má znížený intelekt a autistické prejavy, pričom po skončení špeciálnej školy chcela pokračovať na praktickej škole, ktorá by ju pripravila na samostatnejší život. Napriek dlhodobej príprave ju však škola neprijala a rodina zostala bez jasného riešenia.

Jedným z dôvodov neprijatia bolo, že pri prijímacom konaní učiteľky vyhodnotili jej správanie pri práci s nožničkami ako podozrenie na sebapoškodzovanie. Matka Gabriela namieta, že išlo o stereotypné pohyby, ktoré sú pri Eme známe a odborne popísané v dokumentácii. Podľa nej škola nezohľadnila odporúčania odborníkov ani individuálne potreby dcéry, hoci práve to by pri takýchto uchádzačoch malo byť samozrejmosťou.

Rodina sa tak ocitla v pasci medzi školstvom a sociálnym systémom. Odvolania nepriniesli rýchle riešenie, úrady meškajú a alternatívou sú často len zariadenia pre oveľa starších klientov, ktoré mladému človeku neposkytnú rozvojové prostredie. Prípad zároveň poukazuje na to, ako veľká časť starostlivosti zostáva na rodičoch, ktorí často suplujú štát aj bez potrebnej podpory a informácií.

Viac informácií nájdete tu:

Smeru už neveríme, nie sme ich podržtaška, hovorí Uhrík. Čo sa deje medzi Ficom a Republikou?

Vzťahy medzi Smerom a Republikou sa pred regionálnymi voľbami viditeľne zhoršili, hoci sa o oboch stranách často hovorí ako o možných partneroch po ďalších parlamentných voľbách. Obe strany súperia o podobného voliča a v Republike majú pocit, že ich Smer opakovane podrazil pri dohode o podpore kandidátov v regiónoch. Milan Uhrík preto otvorene odkázal, že jeho hnutie nie je Ficovou podržtaškou.

Republika tvrdí, že Smer nedodržal dohodu o vzájomnej podpore a namiesto toho postavil vlastných kandidátov aj tam, kde už mala silné mená. Napätie je viditeľné napríklad v Prešovskom a Žilinskom kraji. Uhrík hovorí o dvojtvárnom a egoistickom prístupe, zatiaľ čo Smer akúkoľvek centrálnu dohodu popiera a tvrdí, že rozhodovanie ponechal na regionálne štruktúry.

Zaujímavé je, že oveľa lepšie dnes Republika hodnotí komunikáciu so SNS, s ktorou mala ešte nedávno veľmi napäté vzťahy. Práve toto zbližovanie môže byť signálom budúcich preskupení na národnej scéne, najmä ak SNS bude pred ďalšími voľbami hľadať silnejšieho partnera. Článok tak ukazuje, že aj medzi ideologicky blízkymi stranami prebieha tvrdý mocenský boj.

Viac informácií nájdete tu:

Drahé štátne dlhy ohrozujú rozpočty aj bežných ľudí

Celosvetové zdražovanie štátneho dlhu sa stáva jednou z najvážnejších ekonomických tém dňa, pretože jeho dôsledky sa neobmedzujú len na finančné trhy. Vyššie úroky pri nových emisiách dlhopisov znamenajú, že vlády musia postupne míňať viac peňazí na obsluhu dlhu namiesto verejných služieb. Analytici upozorňujú, že ide o dlhodobý trend, ktorý môže oslabiť rozpočtovú stabilitu mnohých krajín.

V slovenskom prípade je situácia zatiaľ zvládnuteľná aj vďaka členstvu v eurozóne a relatívne stabilnému záujmu investorov. Napriek tomu sa zvyšujú náklady, starý lacný dlh sa bude nahrádzať novým drahším a rozpočtový priestor sa bude zužovať. V praxi to znamená väčší tlak na konsolidáciu, vyššie dane alebo škrty vo verejných výdavkoch.

Dôležité je aj to, že drahší štátny dlh sa môže prenášať do celej ekonomiky. Ak rastú výnosy štátu, zvyčajne rastú aj náklady financovania pre firmy a domácnosti, čo môže brzdiť investície, spotrebu aj ekonomický rast. Téma preto nie je len technickou otázkou pre investorov, ale problémom, ktorý môže dopadnúť na každodenný život obyvateľov.

Viac informácií nájdete tu: