Poľnohospodári žiadajú od Bruselu viac peňazí a menej byrokracie. Slovensko odmieta sekanie platieb

Dostatok peňazí, menej byrokracie a väčšiu flexibilitu pre členské štáty. To je odkaz, ktorý vyslali Európskej komisii ministri poľnohospodárstva krajín Vyšehradskej štvorky plus Bulharska, Chorvátska, Rumunska, Slovinska a Talianska.  

V Bratislave prijali ministri tri deklarácie, ktorými reagujú na tri najboľavejšie problémy nielen stredo- a východoeurópskeho poľnohospodárstva a potravinárstva. Prvá spoločná deklarácia sa týka budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) na obdobie po roku 2027.

Zúčastnené krajiny sa zhodli, že SPP musí zostať skutočne spoločnou európskou politikou a musí mať dostatočný a predvídateľný rozpočet.

Za touto elegantnou formuláciou sa skrýva obava, že poľnohospodárstvo v novom rozpočte EÚ, ktorý má byť vyšší o 800 až 900 miliárd eur, dostane menej peňazí. Deväť ministrov deklarovalo, že poľnohospodárstvo nesmie byť v novom viacročnom finančnom rámci oslabené.

Európski poľnohospodári čelia rastúcim výrobným nákladom, klimatickým zmenám, extrémnym prejavom počasia, geopolitickým rizikám či novým požiadavkám na produkciu. Zároveň od nich EÚ očakáva zabezpečenie potravinovej bezpečnosti a konkurencieschopnosti európskeho poľnohospodárstva. To sa nedá dosiahnuť bez dostatočnej finančnej podpory.

Takáč v tejto súvislosti povedal, že „ak má byť rozpočet Európskej únie výrazne vyšší, nemôžeme zároveň hovoriť o znižovaní rozpočtu pre poľnohospodárstvo. Viac peňazí, menej byrokracie a jednoduchšie procesy – to je základ. Potravinová bezpečnosť musí patriť medzi najvyššie priority Európskej únie, pretože potraviny sú základom bezpečnosti každého štátu,“ zdôraznil minister Takáč.

Slovensko nesúhlasí so stropovaním

Celkom jednoznačne ho podporil taliansky minister poľnohospodárstva Francesco Lolobrigida. ,,V súvislosti v ruskou agresiou na Ukrajine, ale aj napätím okolo Hormuzského prielivu veľa hovoríme o bezpečnosti. Jednu vec však musíme zároveň chrániť – a to je potravinová bezpečnosť. Tú potrebujú naši farmári aj spotrebitelia. Na to potrebujeme peniaze.“

Lolobrigida zdôraznil, že ,,projekt potravinovej sebestačnosti bol jedným z pilierov, o ktorý sa oprela vznikajúca Európska únia. Tento projekt spojil národy Európy a teraz je v ohrození. Bratislavskou deklaráciou potvrdzujeme našu vôľu žiadať potrebné financie na udržanie poľnohospodárstva“.

Deväť ministrov sa zároveň zhodlo na požiadavke, aby členské štáty mali pri nastavení podpôr dostatočnú flexibilitu a aby európske pravidlá rešpektovali rozdielne štruktúry poľnohospodárstva v jednotlivých krajinách.

Takáč hodnotiac konferenciu povedal, že Slovensko odmieta povinné stropovanie priamych platieb na úrovni 100-tisíc eur na konečného užívateľa – farmu. Presadzuje dobrovoľnosť a možnosť, aby si členské štáty zvolili riešenie zodpovedajúce ich podmienkam.

„Slovensko má historicky špecifickú štruktúru poľnohospodárstva. Máme veľké podniky, ktoré zamestnávajú stovky ľudí, chovajú tisíce zvierat a produkujú potraviny. Nemôžeme nastaviť jedno pravidlo pre celú Európu a ignorovať špecifiká jednotlivých krajín. Preto musí zostať zachovaná možnosť, aby si každý členský štát zvolil vlastnú cestu pri stropovaní a degresivite,“ zdôraznil minister Takáč.

Férové podmienky pre všetkých

V druhej deklarácii preto zaznela požiadavka, že Únia potrebuje účinný európsky mechanizmus na zvládanie kríz a posilnenie preventívnych opatrení. Ministri konštatovali, že Európska únia nemôže nechávať riešenie cezhraničných kríz výlučne na národné rozpočty, ktorých možnosti sú medzi členskými štátmi rozdielne.

„Poľnohospodári čelia čoraz častejším krízam, preto potrebujeme jednoduchší systém, dostatočné finančné zdroje a nástroje, ktoré umožnia reagovať rýchlo a účinne,“ zdôraznil maďarský minister Szabolcs Bóna. Takáč dodal, že krízy vyvolávajú aj nečakané výkyvy cien, napríklad mlieka či geopolitické udalosti.

,,Ak má Európska únia chrániť svoju potravinovú bezpečnosť, musí mať aj dostatočne financovaný krízový mechanizmus. Nemôžeme čakať dva či tri roky na pomoc poľnohospodárovi, ktorý už medzitým nemusí existovať,“ upozornil slovenský minister.

Český minister Martin Šebestyán v súvislosti s financovaním potrieb poľnohospodárstva povedal, že nemožno dopustiť situáciu, aby v zjednotenej Európe jednotlivé krajiny súťažili pri výrobe potravín národnými rozpočtami. Európska únia musí mať prostriedky na zvládnutie kríz, povedal Šebestyán.

Tretia deklarácia sa zaoberala nekalými obchodnými praktikami. Maďarský minister Szabolcs Bóna to vyjadril slovami, ,,že v potravinovom reťazci musíme chrániť slabšiu stranu a zabezpečiť férové podmienky pre všetkých“. Rovnako dôležité je, aby sa pri obchodných dohodách s tretími krajinami uplatňovali spoločné pravidlá a štandardy.

Krajiny sa zhodli, že treba posilniť postavenie poľnohospodárov a potravinárov voči silnejším odberateľom a zabezpečiť férovejšie podmienky v celom reťazci – od prvovýroby až po predaj potravín.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Európska únia
Spoločná poľnohospodárska politika
potravinová bezpečnosť
takáč

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.