Poľsko sa vzpiera Bruselu: Migračný pakt prijme len napoly, bojí sa pasce od Ruska a Bieloruska

Poľsko nebude v plnom rozsahu uplatňovať migračný a azylový pakt EÚ.  

Hoci si Varšava podobne ako Česko už zabezpečila výnimku z povinného princípu solidarity, a nebude tak musieť prijímať žiadateľov o azyl z iných krajín ani finančne prispievať za ich odmietnutie, poľská vláda potvrdila, že aj tak prijme iba časť nových predpisov. V tejto veci panuje zhoda medzi súčasnou a predchádzajúcou poľskou vládou, poznamenala PAP.

Duszczyk v Luxemburgu uviedol, že Poľsko uplatní iba tie prvky paktu, ktoré sprísňujú kontrolu migrácie. „Mnohé súčasti tohto balíka nemôžeme zaviesť, pretože by to z nášho pohľadu bolo nebezpečné,“ povedal. V tejto súvislosti upozornil, že ak by Poľsko prijalo migračný pakt v plnom rozsahu, „určite by to zneužili Rusko a Bielorusko, pretože by tým zaviedlo pravidlá, ktoré by mohli oslabiť odhodlanie štátu chrániť svoje hranice a uplatňovať reštriktívnu migračnú politiku“.

Agentúra PAP s odvolaním sa na svoje zdroje v EÚ napísala, že Varšava výslovne odmieta nariadenie, ktoré členským štátom ukladá povinnosť budovať ďalšiu pohraničnú infraštruktúru, napríklad špecializované zdravotnícke zariadenia a prijímacie centrá pre migrantov. Poľskí predstavitelia argumentujú tým, že špecializovaní pohraničníci už majú potrebnú zdravotnícku kvalifikáciu a že zriaďovanie takýchto centier by mohlo oslabiť ostrahu prísne stráženej hranice s Bieloruskom.

Duszczyk však potvrdil, že Poľsko začlení niekoľko „rozumných prvkov“ paktu. Patrí medzi ne efektívna politika pri návratoch a vyhosťovaní migrantov, zlepšenie ochrany hraníc, najmä opatrenie, ktoré stavia mimo zákon zneužívanie migrantov zahraničnými režimami, a krízový regulačný mechanizmus, ktorý umožňuje uplatniť núdzové bezpečnostné postupy v prípade náhleho hromadného prílevu migrantov.

Duszczyk tiež uistil, že postoj Varšavy je úplne oprávnený, má podporu väčšiny členských štátov EÚ a Európska komisia ho chápe. Poľsko je zároveň pripravené svoj postoj pevne obhajovať aj v prípade možných právnych sporov s Bruselom, dodal.

Súčasťou migračného a azylového paktu je takzvaný mechanizmus solidarity, ktorý určuje, ktoré krajiny EÚ sú pod neprimeraným migračným tlakom a ako by im ostatné štáty mali solidárne pomôcť. Ostatné členské štáty si budú môcť vybrať z troch možností: premiestnenia žiadateľov o azyl na svoje územie, poskytnutia finančných príspevkov alebo zabezpečenia operačnej a technickej podpory.

Poľsko, ktoré na svojom území hostí milióny utečencov z Ukrajiny a zabezpečuje východnú hranicu EÚ, patrí podľa Európskej komisie spolu s Českou republikou, Bulharskom, Estónskom, Chorvátskom a Rakúskom do kategórie krajín, ktoré zažívajú významnú migračnú situáciu. Preto mohli požiadať o odpočítanie finančných príspevkov na jeden rok. Česko si na tento rok požiadalo o úplné odpočítanie týchto príspevkov a výnimku dostalo.

Český minister vnútra Lubomír Metnar po štvrtkovom rokovaní v Luxemburgu povedal, že Česko princíp solidarity v migračnom pakte naďalej odmieta, české informačné systémy však podľa neho budú pripravené na zavedenie opatrení, ktoré majú zvýšiť bezpečnosť občanov a kontrolu na hraniciach.