Pomaranče aj šafran v Košiciach už v 16. storočí. Historik odhaľuje zabudnuté príbehy mesta
obchodnyregister
2026.05.16.
Mesto Košice od stredoveku obklopovali vinice vlastnené mešťanmi.
V záhradách v meste a na predmestí rástli ovocné stromy rôznych druhov. Podľa historika Východoslovenského múzea v Košiciach Richarda Papáča sa vinice rozprestierali predovšetkým západne od mesta na kopci dodnes ľudovo zvanom Furča (Furcsa), ktorý sa spomína už v roku 1526, a takisto nad riekou Hornád na Košickej hore smerom k Novej Vsi (dnes Košická Nová Ves). Na Furči dnes stojí sídlisko Dargovských hrdinov, ktoré tu bolo vybudované koncom 70. rokov.
Z Furče smerom k údoliu Hornádu bol v dodnes známej lokalite Slivník pás viníc, takisto spravovaný košickými mešťanmi. „Ďalšou významnou lokalitou bol dnešný Červený breh, nazývaný aj Červený vrch, situovaný severozápadne od mesta. V jeho blízkosti, neďaleko Kalvárie, bol Račí potok, severne od mesta pod dnešnou Hradovou sa zasa nachádzali vinice v lokalite zvanej Chrastie (Terharazt) a v roku 1566 sa dokonca spomínajú vinice na Bankove. Všetky tieto lokality boli orientované smerom na juh a juhovýchod, ich slnečné stráne teda poskytovali dobré podmienky na pestovanie hrozna,“ vysvetľuje Papáč.
Šafran bol vzácny aj v minulosti
Nebolo to však len o hrozne. „Južne od mesta, neďaleko Dolného predmestia, bola tzv. Včelia záhrada, spomínaná už v roku 1518, pravdepodobne miesto, kde sa nachádzali včelíny v správe mesta. Tu sa stáčal med, ktorý sa následne privážal do mesta do domu ležiaceho v západnej časti vnútorného mesta. Následne sa tu ďalej spracovával,“ opísal.
„V blízkosti Včelej záhrady sa nachádzala Šafranová záhrada, kde sa pestoval šafran slúžiaci ako korenina. Pôvodná, stará Šafranová záhrada ležala pri Šibeničnom kopci, dnes vo východnej časti sídliska Železníky, neskôr bola aj z praktických dôvodov zriadená bližšie k mestu,“ spomína historik ďalšie zaujímavé komodity.
Foto: Východoslovenské múzeum v Košiciach
Tie neboli vždy predmetom záujmu len u poctivých ľudí. „Šafran bol vzácnou rastlinou, a tak sa neraz stal dôvodom krádeží, ako napríklad v roku 1595, keď ho ukradol Jakub Koksy spolu so svojou manželkou. Podobne aj v roku 1632, keď bol Pavol Czos za svoje krádeže, okrem iného aj šafranu, sťatý mečom. V roku 1603 žiadal obyvateľ predmestia Mikuláš Németh mestskú radu o povolenie predávať šafran na miestnom týždennom trhu. Názov Šafranová záhrada napriek tomu, že sa tam už šafran nepestoval, pretrval do začiatku 20. storočia,“ priblížil Papáč.
Azda najrozšírenejšou plodinou pestovanou v meste a na predmestiach bolo už pred stáročiami ovocie a práve ovocné stromy tvorili významnú časť záhrad a sadov. Pestovali sa jablká, hrušky, slivky, čerešne, jahody a ďalšie plodiny, ktoré sa potom predávali na trhu.
V okolí Košíc sa v stredoveku pestovali čerešne, či vinič. Pred zhruba 500 rokmi sa tu objavili aj pomaranče. No s najväčšou pravdepodobnosťou boli dovezené.
„Ešte v polovici 19. storočia sa, ako uvádza Plathova kronika, na košickom trhu predávali vychýrené čerešne. Napríklad v roku 1574 sa v polohe nad Hornádom spomína slivkový sad (pflaumengrund). V roku 1565 sa pri ovocnom strome na predmestí zasa odohrala hádka dvoch chlapcov kvôli ovociu, ktorá sa skončila tragicky,“ podotkol historik.
Podpultové pomaranče už v 16. storočí
Len pre zaujímavosť, ovocné stromy podliehali ochrane, ich poškodenie alebo výrub boli mestskými orgánmi trestané rôznymi formami trestov, od finančných pokút až po najtvrdšie tresty. „František Aurifaber bol v roku 1560 pokutovaný 10 zlatými za to, že v záhrade svojho suseda Valentína Tótha poškodil 25 ovocných stromov,“ ilustroval Papáč prísnu ochranu ovocných stromov zo záznamov v kronikách.
„V roku 1574 bol Vavrinec Kvaka, zvaný Slivka (Zlyuka), vyšetrovaný kvôli napadnutiu, krádežiam a poškodeniu a zničeniu ovocných stromov a kríkov. Za všetky spomínané delikty bol odsúdený na obesenie na šibenici. Iný Vavrinec, syn majstra Benedikta Belseia, bol v roku 1576 okrem iných previnení obvinený aj z toho, že z cudzích záhrad od koreňa vytrhal všetky cyprusy (cupressum), ktoré potom daroval mnohým dievčatám. Za trest bol uväznený a zbičovaný, následne mu bol darovaný život pod podmienkou, že sa už podobných skutkov nedopustí,“ pokračoval.
Foto: Richard Papáč
Mimochodom, zachytávajú aj zaujímavosti, ktoré by dnešný človek nečakal. „Z roku 1590 pochádza kuriózna zmienka o výskyte pomarančov v Košiciach. V tomto roku priniesol Juraj Kalmar svojmu príbuznému Jánovi debničku pomarančov (pomeranzen), teda exotické ovocie sa v Košiciach vyskytovalo už v 16. storočí. Mnohé z týchto lokalít vo forme chotárnych či miestnych názvov pretrvali dodnes a sú dokladom bohatej hospodárskej základne Košíc,“ uzavrel historik s tým, že taktiež plodiny pestované v meste a okolí sa stali vyhľadávaným tovarom, ktorý sa napríklad v prípade vína vyvážal aj do severne položených stolíc, kde sa vinič neuchytil.