Každý druhý lekár pracuje pre viacerých zamestnávateľov naraz a niektorí zvládajú popri nemocnici ďalších päť.
Do zdravotníctva každý rok zo štátneho rozpočtu smeruje okolo 10 miliárd eur. Viac štát minie už len na dôchodky a sociálny systém. Napriek tomu má štát pomerne slabý a chaotický prehľad o tom, ako sa s týmito peniazmi nakladá. Poukazuje na to viacero kontrol z posledných dvoch rokov. Najčerstvejšie zistenia o hospodárení v najväčších štátnych nemocniciach nedávno priniesol audit, ktorý spustilo ministerstvo zdravotníctva.
Ukázalo sa totiž, že hoci je v nemocniciach lekárov viac, ako stanovujú normy, operačné sály popoludní často zívajú prázdnotou a náklady nemocníc neustále rastú. Viac ako polovica výdavkov smeruje na rastúce mzdy lekárov. Vývoj platov v zdravotníctve je pritom nastavený takzvaným platovým automatom, ktorý garantuje každoročnú nadpriemernú valorizáciu odmien.
Čítajte viac Veľký audit nemocníc: Prázdne operačky, nadbytok lekárov a vysoké platy
V memorande, ktoré vláda podpísala s Lekárskym odborovým združením koncom decembra 2024, bolo výslovne napísané, že štát nebude nadštandardne zvyšovať platy plošne, ale len tým lekárom, ktorí v štátnych nemocniciach pracujú na jeden plný úväzok. Ministerstvo zdravotníctva sa zároveň zaviazalo, že v nemocniciach spustí rozsiahly personálny audit, aby konečne získalo presné dáta o tom, ako lekári pracujú. Hoci bolo memorandum podpísané pred rokom a pol, o výsledkoch tohto auditu zatiaľ nepočuť. Nie je ani jasné, či ho rezort vôbec spustil.
Na zamestnanosť lekárov sa však pozrel Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), ktorý získal dáta zo Sociálnej poisťovne. Prostredníctvom nich sa totiž dá zmapovať celková výška mesačných príjmov, teda aj kombinácia mzdy a napríklad financií zo živnosti, ak lekár prevádzkuje vlastnú ambulanciu. Kontrolóri vysvetľujú, že tejto téme sa venujú aj preto, že súčasné nastavenie platov v zdravotníctve už naráža na možnosti slovenských verejných financií. Ak štát nezačne situáciu riešiť, ďalší vývoj môže byť negatívny.
NKÚ konštatuje, že platy lekárov rástli v období rokov 2014 až 2024 rýchlejšie ako priemerná mzda v hospodárstve. A v roku 2024, keď viac ako 3 300 lekárov štátnych nemocníc hrozilo hromadnými výpoveďami, ak sa spomalí rast ich miezd, reálne zarábali približne dvojnásobok toho, čo bežný pracovník v inom odvetví.
Zistenia kontrolórov sú viac než zaujímavé. Ukázalo sa totiž, že popri hlavnom zamestnaní má takmer každý druhý lekár (ide o 12-tisíc zdravotníkov) na Slovensku ešte ďalší pracovný úväzok. Takmer tritisíc z nich dokonca dokázalo súčasne pracovať pre troch až ôsmich ďalších zamestnávateľov. Podľa dát sa pritom nezdá, že dôvodom extrémneho množstva pracovných úväzkov by boli nízke odmeny v zdravotníctve.
Sedem zamestnaní, miliónový príjem
Platový automat totiž zabezpečil, že zdravotníci sú lepšie odmeňovaní v štátnych nemocniciach ako v súkromných ambulanciách, pričom rozdiel je takmer dvojnásobný. „Napríklad mzda lekára v ústavnej zdravotnej starostlivosti bola v roku 2024 v priemere 4 156 eur, kým v ambulantnej sfére 2 380 eur mesačne,“ konštatuje NKÚ vo svojom dokumente.
Práve menšie súkromné nemocnice a ambulancie slúžia tisícom lekárov ako zdroj vedľajších príjmov. „Subjekty s najvyšším výskytom lekárov s viacnásobnými úväzkami sú spravidla malé súkromné zariadenia pôsobiace napríklad v rádiodiagnostike či estetickej medicíne,“ vysvetľujú kontrolóri.
Prípady najvyšších počtov súbežných zamestnaní sa podľa NKÚ týkajú predovšetkým posudkových lekárov. „Typickým prípadom je osoba v dôchodkovom veku, ktorá má jeden hlavný pracovný pomer, napríklad v nemocnici alebo ambulancii, a popri tom uzatvorené zmluvy s viacerými subjektmi, napríklad obcami, kde vykonáva posudkovú činnosť. Často sa u týchto lekárov vyskytuje kombinácia posudkového lekára so všeobecným lekárom, ale aj s inými špecializáciami,“ uvádzajú kontrolóri.
Dáta Sociálnej poisťovne však ukázali aj absolútne neštandardné počty súbežných pracovných úväzkov, ktoré štátnych audítorov výrazne prekvapili. V zozname mimoriadne „pracovitých“ zdravotníkov uvádzajú napríklad lekára, ktorý popri výkone špecializácie v štátnom zariadení na menší úväzok zároveň evidoval menšie platby od približne desiatich rôznych zdravotníckych zariadení. Okrem toho hlavný príjem nepoberal z nemocnice, ale od IT firmy poskytujúcej riešenia pre zdravotníctvo.
Kontrolóri si všimli aj lekára-špecialistu, ktorý poberal plný plat v jednej z fakultných nemocníc a zároveň dostával menšie, no stále štvorciferné sumy z dvoch súkromných zariadení. Okrem toho mu pravidelne prichádzali menšie sumy od ďalších piatich zdravotníckych zariadení. Podobne zarábal aj ďalší nemenovaný lekár, ktorý poberal príjem od piatich zdravotníckych zariadení, pričom z jedného dostával päťcifernú sumu a z ďalších dvoch štvorciferné príjmy.
Najextrémnejším prípadom, ktorý NKÚ odhalil, bol lekár istej špecializácie v regionálnej nemocnici. Zdravotník totiž poberal príjmy od viacerých domácich aj zahraničných firiem pôsobiacich v zdravotníctve. „Z dvoch týchto spoločností daná osoba poberala extrémne vysoké príjmy, v niektorých mesiacoch atakujúce sedemciferné hodnoty,“ opisuje NKÚ. Išlo teda o mesačné príjmy pohybujúce sa okolo jedného milióna eur.
Podľa NKÚ môžu byť tieto zistenia indíciou pre ďalšiu kontrolnú činnosť, či už zo strany samotných štátnych audítorov, alebo iných orgánov. Kontrolóri zdôrazňujú, že na viacnásobné úväzky lekárov sa dá pozerať z viacerých uhlov pohľadu. Na jednej strane môžu napomáhať výmene skúseností a vedomostí medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti či medzi zdravotníckymi a vzdelávacími inštitúciami. „Na druhej strane sa však otvárajú otázky možných negatív. Príkladom môže byť otázka, či lekári s viacnásobnými úväzkami odvádzajú výkon adekvátny poberanému platu,“ upozorňujú.
Čítajte viac Nemocnice majú miliardovú sekeru. Ich dlh rastie rýchlosťou 300-tisíc eur denne
S témou podľa NKÚ súvisí aj riziko, že lekár pôsobiaci zároveň v štátnej nemocnici aj v súkromnej ambulancii môže pacientov účelovo presmerovávať do súkromného sektora. Štát pritom takéto konanie nevie efektívne odhaliť, a teda mu ani zabrániť. To, že takmer každý druhý lekár má okrem hlavného úväzku ešte ďalší pracovný pomer, čiastočne vysvetľuje aj jedno zo zistení auditu ministerstva zdravotníctva — teda prečo sa popoludní v štátnych nemocniciach operuje menej. Je pravdepodobné, že mnohí zdravotníci v tom čase už pracujú pre ďalšieho zamestnávateľa.
Zarábajú aj v školstve
Kontrolóri tiež upozorňujú na to, že mnohí lekári pôsobia zároveň aj v školstve — prednášajú na lekárskych fakultách a pripravujú ďalšie generácie zdravotníkov. V princípe ide o štandardnú celosvetovú prax, no aj v tejto oblasti sa na Slovensku objavili neobvyklé prípady. NKÚ napríklad narazil na lekára pôsobiaceho súčasne v piatich zdravotníckych zariadeniach a na troch školách.
Ďalším extrémnym prípadom súbehu medicínskej a akademickej kariéry bol lekár-špecialista, ktorý na plný úväzok pracoval pre štátnu nemocnicu, zároveň pre regionálnu nemocnicu aj polikliniku. Okrem toho poberal stovky eur z ďalších dvoch zdravotníckych zariadení a zároveň mal plný príjem ako odborný asistent na vysokej škole.
„Ďalší lekár poberajúci nadštandardný plat v jednom národnom ústave okrem toho vykonával tú istú špecializáciu v ďalších približne troch zdravotníckych zariadeniach a zároveň pôsobil ako docent v dvoch vzdelávacích inštitúciách,“ uviedli kontrolóri ďalší príklad. Prekvapil ich aj lekár pôsobiaci v troch zdravotníckych zariadeniach, na troch školách a zároveň aj v ďalšej inštitúcii ako manažér v oblasti zdravotníctva.
NKÚ v tejto súvislosti odporúča ministerstvu zdravotníctva, aby ako garant štátnej politiky vytvorilo legislatívny rámec, ktorý zabezpečí dostatočnú mieru transparentnosti pri viacnásobných úväzkoch lekárov. „Toto riešenie by mohlo zahŕňať aj vhodné nastavenie štatútu univerzitného zamestnanca pre lekárov zabezpečujúcich výučbu študentov medicíny, čo by malo umožniť lepšiu zúčtovateľnosť verejných zdrojov zdravotníctva smerujúcich do vzdelávania,“ zdôraznili štátni audítori.