Poradca v eurokomisii: Klimatická kríza je tu a prehlbuje sa. Jadrovú energiu potrebujeme, ale všetko nevyrieši

Keď je Európa závislá od cudzej energie, surovín a produktov, tak je zraniteľnejšia.  

Keď šéf Motoristov Petr Macinka nastúpil na české ministerstvo životného prostredia, tak povedal, že sa skončila klimatická kríza. Ako vnímate takéto vyjadrenia politikov, ktoré spochybňujú, že je potrebné zaoberať sa klimatickými zmenami? Tie, samozrejme, nezmiznú preto, že niekto povie, že neexistujú.

Klimatická kríza je tu a prehlbuje sa. Bohužiaľ, stále nevieme úplne odstrániť emisie skleníkových plynov. Tie spôsobujú globálne otepľovanie a napríklad v roku 2024 sme zaznamenali rekordné teploty. Globálna teplota bola o jeden a pol stupňa vyššia ako v predindustriálnom období, čo je najviac za posledných stotisíc rokov. Negatívne vplyvy toho vidíme všade po svete, keď čelíme oveľa častejším extrémnym výkyvom počasia, ničivejším povodniam a požiarom, ale zaznamenávame aj viac úmrtí kvôli horúčavám v mestách. To všetko pôsobí na ľudí, ekonomiku a aj na prírodu. Bol by som rád, keby sa klimatická kríza skončila, a verím, že vďaka globálnemu úsiliu sa to aj stane. Ale nepríde hneď, bude to až o niekoľko desaťročí, a dovtedy sa musíme pripraviť na negatívne vplyvy klimatickej zmeny, musíme sa im prispôsobiť a posilniť našu odolnosť.

Neustupuje však boj s klimatickými zmenami krízam, ktoré sa momentálne zdajú pálčivejšie, teda vojnám a hospodárskym ťažkostiam, hoci tie neraz súvisia s pokračujúcim využívaním fosílnych palív?

Musíme riešiť existujúce krízové situácie a zároveň sa musíme zaoberať vplyvmi klimatickej zmeny. Znamená to, že je potrebné mať dobre nastavené opatrenia na európskej, ale aj na svetovej úrovni. Dekarbonizácia a prechod na čisté technológie nie je len ekologická nutnosť, ale aj ekonomická príležitosť. Geopolitické vplyvy sa naozaj prejavujú, či je to súčasný konflikt na Blízkom východe, alebo ruská agresia proti Ukrajine od roku 2022. Energetické krízy spojené s týmito udalosťami nás však stoja oveľa viac ako klimatické opatrenia. Preto sa potrebujeme zamerať na obnoviteľné zdroje. Dochádza aj k renesancii jadrovej energie, do ktorej sa viac investuje, a to je dobré. Potrebujeme čistú energiu a vlastnú energiu, lebo keď sme závislí od cudzej energie, surovín a produktov, tak sme zraniteľnejší. Celosvetovým trendom sú nízkouhlíkové technológie a čistá energia v doprave či priemysle. Je to šanca pre Európu zbaviť sa závislosti a byť lídrom v čistých energiách a čistom priemysle. My tento vývoj nemôžeme prespať a pozerať sa do minulosti.

Keď ste spomenuli jadrovú energiu, samozrejme, je očividné, že ju potrebujeme v energetickom mixe, aby sme sa zbavili závislosti od fosílnych palív. Slovensko do nej aj výrazne investuje. Na druhej strane budovanie atómových elektrární stojí obrovské peniaze, vyžaduje si roky, stále máme problém s jadrovým odpadom a projekty malých modulárnych reaktorov sú v podstate len na začiatku vývoja. Nakoľko je potrebné sa zamerať na atómovú energiu?

Je dobré, že Slovensko má jadrovú energiu a z toho vyplýva, že má čistejší energetický mix. Ale potrebujeme aj určitú rozmanitosť a flexibilitu a práve tu je príležitosť viac investovať do obnoviteľných zdrojov. Ceny stále do veľkej miery určuje výroba elektriny z plynu. Bolo by dobré rýchlo upriamiť pozornosť na obnoviteľné zdroje. Slovensko na to má prostriedky z Európskej únie, ale zaostáva v ich využívaní. Je potrebné, aby urýchlilo povoľovacie konania, podporovalo solárne a veterné elektrárne a malo by viac investovať do energetickej efektívnosti. Ľudia majú záujem o malé zdroje obnoviteľnej energie, rovnako ako aj o program Obnov dom.

To sú všetko európske financie. V pláne obnovy je 6,4 miliardy a približne tri miliardy idú práve na čistú energetiku a dopravu. Slovensko má tiež veľký modernizačný fond, v ktorom sú zhruba štyri miliardy, z ktorého sa čerpajú peniaze do energetiky či teplárenstva. Ďalším zdrojom je predaj emisných povoleniek, z ktorého získa Slovensko približne 300 miliónov ročne. Tieto peniaze by mali ísť do klimatických opatrení, energetiky aj adaptácie. A sú tu aj celoeurópske zdroje, napríklad nástroje na spájanie Európy. V rámci toho bola nedávno schválená podpora pre Slovenské elektrárne vo výške viac ako 62 miliónov. Peniaze sú určené na renováciu prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh aj s batériovými úložiskami. Je to dobrý príklad, ako využiť európske peniaze na podporu čistých energií a na to, aby sme boli viac sebestační. Znamená to, že nás budú menej ohrozovať krízy ako konflikt na Blízkom východe, pre ktorý sa zvýšili ceny ropy a plynu na takmer rekordné úrovne.

Čítajte viac Predstaviteľ eurokomisie: Určite nejdeme zhabať autá so spaľovacími motormi

Prečo Slovensko nedostatočne využíva peniaze na obnoviteľné zdroje? Napríklad odpor proti veterným elektrárňam je dobre známy, hoci sa v Bratislave stačí pozrieť za hranicu do Rakúska.

Na Slovensku panuje určité nastavenie, že jadrová energia vyrieši všetko, ale nie je to tak. Potrebujeme mať flexibilnejšie zdroje a vidíme tiež, že koncentrácia nie je dobrá ani z bezpečnostného hľadiska. Pozrite sa na Ukrajinu, kde Rusko útočí na veľké elektrárne. Aj z bezpečnostného hľadiska je lepšie mať viac zdrojov rozmiestnených po krajine. Komisia uvítala, že Slovensko do plánu obnovy dalo podporu pre obnoviteľné zdroje a aj znižovanie spotreby energií a energetickú efektívnosť. Ako som spomenul, Slovensko by malo zrýchliť povoľovacie konania, aby mohli firmy jednoduchšie investovať do obnoviteľných zdrojov. A záujem vidíme aj pri veterných elektrárňach, ale tempo a rýchlosť podpory z politickej úrovne sú nižšie.

Nakoľko je Slovensko pripravené na dôsledky klimatických zmien? Dnes je v Bratislave príjemný slnečný deň, ale možno o dva mesiace bude 40 stupňov.

Viaceré mestá na Slovensku už prijali adaptačné plány. Snažia sa viac investovať do zelene, vysádzajú stromy, robia opatrenia na lepšie zadržiavanie vody či riešia, ako zabezpečiť ľuďom viac tieňa. Mestá v tom však potrebujú viac podpory. Ministerstvo životného prostredia s technickou pomocou zo strany EÚ pripravuje novú adaptačnú stratégiu. Celkovo je však potrebné urobiť viac. To nie je iba problém Slovenska, je to takmer v celej únii. Preto Európska komisia pripravuje vytvorenie rámca týkajúceho sa odolnosti voči zmene klímy. Ide o to, aby sme v EÚ vedeli, kto je za čo zodpovedný, ako by sme mali reagovať na krízy a ako lepšie nastaviť celý systém od celoeurópskej cez národnú až po lokálnu úroveň. Lebo je veľmi dôležité, aby v regiónoch fungovala komunikácia a včasné varovania pred záplavami, požiarmi a inými katastrofami. Pomôže to tiež lepšie predpovedať, ako sa pravdepodobne bude vyvíjať klíma a aký to bude mať vplyv na konkrétne mestá. Na opatrenia podporujúce odolnosť a adaptáciu musíme myslieť už vo fáze napríklad návrhu výstavby infraštruktúry a budovania nových podnikov.

Čítajte viac Ľudia platia za vojnu drahým benzínom aj jedlom. Ropné firmy z nej majú miliardové zisky

Čo to znamená?

Do budúcnosti potrebujeme odolnú infraštruktúru, aby sme vedeli reagovať na horúčavy alebo záplavy. Mám na to príklad práve z Bratislavy. V roku 2002 ju zasiahli ničivé povodne. Po nich Slovensko vybudovalo v Bratislave protipovodňový systém, ktorý má formu hrádzí a flexibilných mobilných bariér, a to zachránilo historický stred mesta pri vysokých hladinách Dunaja v roku 2013 a pomohlo aj v roku 2024. Investície doň sa teda už dávno splatili. Pred časom v španielskej Valencii pri prívalových dažďoch za jeden deň spadlo viac zrážok ako za celý rok, čo spôsobilo katastrofu, zahynulo viac ako 200 ľudí a materiálne škody boli v miliardách. Potrebujeme nájsť spôsob, ako predchádzať takýmto udalostiam a lepšie ich analyzovať. Na európskej úrovni existuje Centrum pre krízové situácie, ktoré tiež podáva členským krajinám informácie a zároveň im poskytuje pomoc pri katastrofách a napríklad koordinuje záchranárov, do čoho sa zapájajú aj jednotlivé štáty.

Je to dobrý príklad, ako vieme spolupracovať. Dokážeme tiež mestám pomôcť, aby si posilnili odolnosť voči klimatickým zmenám, či už lepším územným plánovaním, alebo vylepšeniami v energetickom systéme a doprave. Tieto opatrenia už existujú, vieme o nich, ale, samozrejme, najdôležitejšie je zaviesť ich do praxe. Dôraz je potrebné klásť aj na podniky, aby viac mysleli na zmenu klímy. V roku 2024 sme zverejnili prvé hodnotenie klimatických rizík v Európe. Hlavné problémy boli v oblasti energetiky, infraštruktúry, zdravia ľudí a vody, lebo s tým súvisia viaceré riziká, teda záplavy a suchá, ktoré majú celkový vplyv na hospodárstvo. Investície do adaptácií sa nám v týchto veciach niekoľkonásobne vrátia.

Klimatická kríza môže spôsobiť masovú migráciu či vojny. Obávate sa, že jej postup nemusí ľudstvo zvládnuť?

Globálne otepľovanie nevieme rýchlo zastaviť a mnohé veci nedokážeme presne predpovedať. Môžeme sa dostať k bodom zlomu, ako bude napríklad rýchle topenie ľadovcov v Grónsku alebo Antarktíde, či rozmrzne permafrost, čiže zamrznutá pôda na Sibíri a v iných častiach sveta. Do ovzdušia sa tak dostane viac skleníkových plynov, čo ešte môže klimatickú zmenu urýchliť. Takže musíme konať veľmi rýchlo a predísť takýmto veciam, pretože riziká sú naozaj veľké. Ja som do určitej miery technooptimista, verím, že moderné technológie nám pomôžu zvládnuť krízy. Teda, že budeme mať nové prelomové technológie – ja napríklad pracujem na lepšom využití digitálnych a vesmírnych technológií. Umelá inteligencia nám môže pomôcť pri zavádzaní klimatických opatrení a tu napríklad vidím veľký potenciál pre mestá. AI im dokáže poslúžiť a budú vedieť prijímať lepšie rozhodnutia pri riešení problémov v doprave, oblasti energetickej efektívnosti či presnejšieho nastavenia zelených opatrení. V tom vidím potenciál nových technológií. Európska komisia podporuje investície do čistých, moderných a prelomových technológií. Existuje inovačný fond, v ktorom sú zdroje z výnosov z obchodovania s emisiami, čo je systém ETS, a podpora čoraz viac smeruje do dekarbonizácie priemyslu a čistých technológií. A tu vidím aj príležitosť pre Slovensko.

Čítajte viac Zachráňme planétu Zem, je jedinou, na ktorej je čokoláda

Slovenský premiér Robert Fico však systém ETS kritizuje.

Je to systém, ktorý v EÚ veľmi dobre funguje už vyše 20 rokov. V sektoroch, ktoré pokrýva, sa podarilo znížiť emisie o viac ako 50 percent a členským krajinám priniesol viac ako 260 miliárd eur. Aj pre Slovensko to znamená väčšiu podporu pre znižovanie emisií, investície do čistej energie a pomoc pri obmedzovaní závislosti od energií z rizikových zdrojov. Pre nás je tento systém jednoznačne prínosný. Aj preto, že jeho súčasťou je akási pozitívna diskriminácia – krajiny s nižším HDP majú väčšiu podporu, takže je to príležitosť pre Slovensko. Firmy v citlivých a energeticky náročných sektoroch dostávajú bezplatne povolenky, aby mali čas pripraviť sa. V súčasnosti je 85 percent emisií vo výrobnom priemysle pokrytých bezplatnými povolenkami, takže to pre spoločnosti nie je likvidačné. Pre ne sú problémom vysoké ceny elektrickej energie. Na ne má vplyv viacero faktorov. Na cenu elektriny má dosah samotná výroba. Energie sú drahšie, keď pochádzajú z fosílnych palív z rizikových oblastí alebo v čase kríz. Svoju úlohu zohráva aj prenosový systém, dane a rôzne poplatky. Náklady zo systému ETS sa do cien energií na Slovensku premietajú na menej ako 10 percent. Čiže to nie je kľúčová položka. A každá krajina v rámci ETS môže pomáhať energeticky náročnému priemyslu, takže zrušenie alebo oslabenie celého systému by bolo nezodpovedné a z dlhodobého hľadiska aj negatívne.

Keď sme sa rozprávali asi pred rokom a pol, tak sme hovorili aj o projekte Destinácia Zem. Ako to s ním vyzerá?

Destinácia Zem je inovatívny projekt, ktorý chce prepájať všetky kľúčové technológie. To znamená dáta z vesmírnych pozorovaní zo satelitov, ale aj superpočítače, rýchle telekomunikačné siete, dátové centrá a umelú inteligenciu. Je to príležitosť, ako čo najlepšie modelovať situáciu na Zemi, presnejšie predpovedať extrémne výkyvy počasia a lepšie simulovať vývoj. Výsledkom budú konkrétne riešenia vrátane adaptačných opatrení a využívania energií. Budujeme dve digitálne dvojčatá Zeme. Jedno na extrémne výkyvy počasia a druhé na adaptáciu. Pri predpovediach počasia a monitorovaní zmeny klímy sa čoraz viac využíva umelá inteligencia. Centrum Copernicus pre zmenu klímy je v tom lídrom. Máme veľmi dobré informácie, ktoré nám pomáhajú pri krízových situáciách. Vieme lepšie monitorovať veci, systém poskytuje rýchlu pomoc a mapovanie a máme k dispozícii aj dlhodobé predpovede. Naozaj je to vyvinuté veľmi dobre. A čo sa týka adaptácie, tak nám ide o to, aby sme pokryli čo najviac činností, a aj v tom sme zaznamenali dobrý pokrok. Máme už aj digitálne dvojča oceánu, takže je to dosť rýchly vývoj. Do budúcnosti je cieľom mať úplnú digitálnu repliku Zeme, aby sme mohli lepšie pozorovať celkový vývoj a interakciu medzi fyzikálnym svetom a ľudskou činnosťou. Potom dokážeme nielen rýchlejšie reagovať na krízové situácie, ale môžeme im aj predchádzať. A zároveň budeme lepšie využívať zdroje, lebo to je veľmi dôležité pre odolnosť voči zmene klímy. Na základe toho môžeme robiť opatrenia pre zdravší a kvalitnejší život a prispeje to k väčšej sebestačnosti pri výrobe energií.