Poriadok či diskriminácia, mestské kúpalisko v Kežmarku vyžaduje trvalý pobyt

obchodnyregister 2026.07.04.

Samospráva bojuje proti neporiadku na letnom kúpalisku opatrením, ktoré zaváňa diskrimináciou.  

KEŽMAROK: Stačí vytiahnuť občiansky preukaz a preukázať trvalý pobyt. Ak na ňom svieti trvalé bydlisko v Kežmarku, máte vyhraté. Horúci letný deň strávite pri bazéne. Ak bývate vo vedľajšej obci, máte smolu. Mestské letné kúpalisko v Kežmarku zaviedlo na prelome júna a júla 2026 po prvých dvoch dňoch od otvorenia sezóny radikálnu novinku.

Brány areálu sa otvoria už len pre Kežmarčanov. Krok, ktorým vedenie tamojšej radnice rieši problémy s kapacitou a hygienou, však nesie pachuť možnej diskriminácie. Samospráva totiž v priamom prenose uplatňuje princíp kolektívnej viny a balansuje na hrane zákona.

Obmedzenie prístupu k bazénu

Kežmarské kúpalisko prešlo pred rokmi nákladnou rekonštrukciou z verejných zdrojov a na vybavenie čerpalo aj dotáciu od prešovskej župy. Šlo teda o peniaze z daní všetkých obyvateľov. Napriek tomu sa mestská organizácia rozhodla, že z verejnej služby spraví uzavretý klub pre rezidentov z Kežmarku.

„Prístup na kúpalisko budú mať po novom iba obyvatelia s trvalým pobytom v Kežmarku,” hovorí konateľ Verejnoprospešných služieb mesta Kežmarok Ladislav Petrek. Mestská firma preto ešte v pondelok 29. júna 2026 zmenila prevádzkový poriadok letného kúpaliska, ktoré spravuje.

Radikálny krok Ladislav Petrek obhajuje pragmaticky: kapacita areálu sa počas tropického víkendu na Slovensku prekročila takmer trojnásobne, návaly návštevníkov so sebou priniesli nerešpektovanie pokynov plavčíkov, konflikty medzi návštevníkmi a znečistenie vody v bazéne.

Na sociálnych sieťach sa preto počas uplynulého víkendu objavili desiatky sťažností na kúpajúcich sa ľudí z marginalizovanej rómskej komunity. Obmedzenie vstupu na kežmarské kúpalisko však otvára otázku, kde je hranica medzi udržiavaním poriadku a diskrimináciou?

Splnomocnenec segregáciu nevidí

Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity Alexandra Daška sa k situácii vyjadruje síce opatrne, ale jasne definuje, v akom prípade je obmedzenie vstupu na mieste.

„Zrejme ide o okolnosti zamedzenia vstupu, ktoré priamo nesúvisia s diskrimináciou, napríklad špinenie do bazéna, nahota, narušenie kľudu a podobne. V tomto prípade by mal ktokoľvek obmedzený vstup do kúpacieho zariadenia,“ uvádza úrad vo svojom stanovisku.

Úrad považuje za dôležité označenie “ktokoľvek”. Tieto pravidlá totiž musia platiť pre každého rovnako – bez ohľadu na to, odkiaľ pochádza či do akej skupiny obyvateľstva sa zaraďuje. V Kežmarku však situáciu vyriešili radikálne.

Namiesto toho, aby vyhadzovali konkrétnych výtržníkov a neprispôsobivých jednotlivcov, radšej na bránu zavesili plošný zákaz pre všetkých cezpoľných. A výsledok prísneho opatrenia? Slušná rodina zo Spišskej Belej či Spišskej Starej Vsi sa pri pokladni kúpaliska otočí.

Zákaz vstupu pod lupou

Oveľa presnejšie rozhodnutie Kežmarku pomenovala Poradňa pre občianske a ľudské práva. Ide o mimovládnu organizáciu, ktorá sa špecializuje na boj proti diskriminácii, rasizmu a ochranu práv marginalizovaných skupín v spoločnosti. Do hlavnej agendy mimovládky spadá obhajoba obetí porušovania ľudských práv a presadzovanie systémových zmien.

Advokátka a splnomocnená zástupkyňa poradne Vanda Durbáková upozorňuje, že prevádzkovanie kúpaliska predstavuje poskytovanie služby verejnosti, a preto prevádzkovateľ nemôže svojvoľne vylúčiť určitú skupinu osôb.

„Ak by podmienka trvalého pobytu v meste Kežmarok bola zavedená s cieľom alebo mala za následok vylúčenie konkrétnej skupiny obyvateľov, napríklad príslušníkov rómskej komunity z okolitých obcí, mohlo by ísť o diskriminačné zaobchádzanie, ktoré je podľa slovenského aj európskeho práva zakázané,“ varuje Vanda Durbáková.

Advokátka Poradne pre občianske a ľudské práva zároveň pripomína, že bezpečnosť sa nevynucuje plošným zákazom.

„Rozumieme, že prevádzkovateľ má právo zabezpečovať poriadok a bezpečnosť na kúpalisku. Takéto ciele však má dosahovať primeranými opatreniami voči konkrétnym osobám, ktoré porušujú prevádzkový poriadok alebo zákon, nie plošným obmedzením prístupu celej skupiny obyvateľov,“ dodáva Vanda Durbáková.

Keď mesto sprísni pravidlá

Kežmarská samospráva už svojich obyvateľov pri vstupe na kúpalisko zvýhodňuje zľavami na vstupnom, keďže mestu platia dane. Ide o zákonné a legitímne opatrenie. V prípade zámeny trvalého pobytu za kľúč od mestského kúpaliska mesto Kežmarok namiesto individuálnej zodpovednosti zavádza kolektívny trest, čím vysiela nebezpečný signál: „Nevieme si v areáli kúpaliska urobiť poriadok, tak radšej zakážeme vstup celému okresu“.

Podľa Vandy Durbákovej doposiaľ zverejnené informácie vyvolávajú „vážne otázky o súlade opatrenia so zásadou rovnakého zaobchádzania“. Dotknutým osobám preto odporúča obrátiť sa na Slovenské národné stredisko pre ľudské práva.

Kežmarský experiment sa pravdepodobne skončí podobne ako podobné pokusy v minulosti – zásahom kontrolných orgánov a prokuratúry. Mesto zrejme pod tlakom paragrafov a predpisov toto nariadenie časom stiahne.