Posledný slovenský pivný mohykán: Zatiaľ čo giganti zatvárajú fabriky, Bystričania dobývajú Kanadu

Mesiac čo mesiac vyvezie Banskobystrický pivovar do Kanady najmenej 35-tisíc plechoviek prémiovej dvanástky a k tomu špecialitu pivo šestnástku. Distribútorom je Kanaďan českého pôvodu.  

Predtým sa špecializoval na predaj českých pív, terno však urobil so slovenským pivom. Môže vystúpiť slovenské pivo z tieňa českého? Branislav Cvik, spolumajiteľ Banskobystrického pivovaru, je presvedčený, že áno.

Kanadský trh je zaliaty pivom, najmä americkým. Nie je vývoz za veľkú mláku otázkou prestíže, dobre vyrátaným marketingovým ťahom vychádzajúcim z toho, že úspech slovenskej firmy vonku sa cení viac ako doma?

Slovenskú povahu asi nezmeníme. Zoberte si vinárov, ten kto prinesie veľkú zlatú medailu z Vinalies Internationales, ktoré sa odohrávajú v Paríži, Cannes či Bordeaux, náramne stúpa v očiach milovníka vína. Nepoznám však vinárov, ktorí by mesačne vyviezli do zahraničia také objemy vína, ako my piva. V posledných rokoch sme najoceňovanejším slovenským pivom, máme 50 titulov a diplomov z rešpektovaných domácich aj zahraničných súťaží, vrátane šampióna Českej republiky. Pokiaľ však ocenenia nepremeníte na komerčný úspech, pokiaľ pivárov nepresvedčíte výnimočnosťou vášho piva, potom správa, že ste prekonali české, nemecké či belgické pivá zanikne a investície do súťaží sú peniazmi vyhodenými do vetra.

Prečo ste sa zamerali na Kanadu? Videli ste potenciál vo veľkej komunite Slovákov, ktorí sa tam usadili v priebehu posledných dvoch storočí a cnie sa im za produktmi, ktoré im pripomenú Slovensko?

Nepochybne sme so spoločníkom Ľubošom Vančom brali do úvahy aj clivotu po chuti domoviny. Tá sa ľudí dlhodobo žijúcich v zahraničí skôr či neskôr zmocní. Prečo im nesplniť túto túžbu? Nám veľmi pomohol náš obchodný partner. Paradoxne to nebol Slovák, ale Čech. Ochutnal naše pivo, urobil si niekoľko porovnávacích testov a začal v Kanade pivo spod Urpína predávať. Mal v portfóliu aj české pivá, ale už ich nedistribuuje. Urpiner dostal do troch provincií – Britskej Kolumbie, Ontária aj frankofónneho Québecu. Pijú ho nielen naši krajania, ale čoraz viac aj Kanaďania, k čomu dopomohol aj rozpínavý americký prezident Donald Trump.

Trump navrhol Kanade spojenie či skôr pohltenie Spojenými štátmi americkými. Keď sa nedočkal pozitívnej odpovede, zvýšil clá na kanadské tovary. Ako zareagovali Kanaďania?

Averziou a bojkotom amerických výrobkov. Nedávno sa Trump Kanaďanom zasa vyhrážal daňou za znečistenie ovzdušia, lebo dym z požiarov v kanadských lesoch prenikol až do veľkomiest v USA. Clá aj vyhrážky novými daňami Kanaďanov samozrejme dráždia. Odpovedali po svojom. Svetovej jednotke vo výrobe piva americkej spoločnosti Anheuser-Busch poklesli predaje v Kanade, namiesto amerického piva si Kanaďania kupujú iné pivá, naše medzi nimi. Máme výborné ohlasy od krajanov, ale aj ostatných Kanaďanov, ktorí si na pivo rýchle zvykli a mailujú nám, kde ho môžu dostať, lebo je stále vypredané.

Oplatí sa do krajiny vzdialenej od Slovenska niekoľko časových pásem exportovať pivo? Aké je vaše ekonomické skóre?

Ekonomika je pozitívna, niet čo riešiť. V postcovidovej dobe a v časoch vládnej konsolidácie štátneho rozpočtu idúcej až na podstatu podnikania by sme si nemohli dovoliť dotovať kanadských spotrebiteľov. Doma nás k tomu všetkému ešte bičujú obchodné reťazce honbou za zlepšením svojich marží, takže máme sa čo obracať. Inak exportujeme aj na druhý koniec sveta do Číny. Aj tam vyvážame naše prémiové pivo dvanástku.

Česi sú presvedčení o nedostižnej kvalite svojich pív. Vidno to aj na Slovensku, kde je najväčším súperom slovenského piva české. Prečo mnohí Slováci dávajú prednosť českým značkám?

Tých dôvodov je viac. Kedysi slovenskí chlapci chodili na vojnu do českých posádok, dnes sú v Čechách a na Morave desaťtisíce študentov a státisíce pracujúcich. Domov prichádzajú s návykom na české pivo. V povedomí verejnosti silno rezonuje aj známy výrok bývalého českého premiéra a prezidenta Miloša Zemana, ktorý sa pri návšteve Tatier dehonestujúco vyjadril o jednom dnes už neexistujúcom slovenskom pive. Dá to roky práce, než sa podarí zabudnúť na poškodenú reputáciu pošramotenú britkým jazykom politika labužníka piva. Časom sa veci vykryštalizujú a urovnajú. Na slovenskom veľvyslanectve v Prahe pri spomienkovom stretnutí pripomínajúcom si založenie spoločného štátu Čechov a Slovákov sme sa dočkali od exprezidenta Václava Klausa ocenenia nášho piva a istej typicky zemanovskej satisfakcie aj od Miloša Zemana.

Ako sa to odohralo?

Na recepcii sme podávali o. i. čapované kvasinkové pivo a keď som v spoločnosti uvidel pána Miloša Zemana, podpichol som ho, že na Slovensku vieme vyrobiť kvalitné, výnimočné pivá. Okamžite pochopil, kam mierim. Hneď ma prerušil a povedal, že onen výrok o spomínanom pivovare bol pravdivý, pretože už neexistuje. Vzápätí sa spýtal, či môže ochutnať naše pivo. Načapovali sme ho obom pánom prezidentom. Keď ho ochutnal Václav Klaus, postavil sa a pred vyberanou spoločnosťou politikov, diplomatov a iných osobností a povedal, že je hrdý na to, že sa nám podarilo zachrániť pivovar, ktorý produkuje skvelé pivo.

A čo naň povedal Miloš Zeman?

To, čo vyriekne nejeden Čech, keď sa napije dobrého slovenského piva. Zhodnotil ho lakonicky: ,,Není to špatný.” Skutočnú kvalitu piva vždy prezradia anonymné ochutnávky. Pri nich degustátori nevedia, kto nápoj vyrobil a idú s pravdou von bez ohľadu na pôvod piva. Tak sme sa v roku 2021 stali pivom Českej republiky. Vtedy jedny české noviny, ktoré nevedeli prehltnúť naše víťazstvo, vyšli s titulkom Bože, ako hlboko sme klesli! Pripadalo mi to, ako keď v hokeji prehrajú so Slovenskom. Skôr znesú prehru od Nemcov, ako od nás. To sú zrejme dôsledky istých minulých stereotypov. Treba robiť všetko pre to, aby sme tie predstavy vynikajúcou kvalitou piva vymazali z českých myslí.

Môže vzbudzovať slávna značka niečo také, ako pocit nadradenosti?

Existuje hierarchia značiek, takže áno, je v tom niečo fanúšikovské, Slovanista bude vždy verný Slovanu a Spartakovec Spartaku. Lenže o postavenie značky sa treba starať. Jedno treba väčšine českých pív priznať, sú naozaj dobré. Česi môžu byť Slovákom príkladom, ako sa starať sa o imidž piva. České pivo má Bruselom chránené zemepisné označenie. Celá kategória pív typu Pils je pomenovaná podľa miesta zrodu českej Plzne. S kapitálom plynúcim z pomenovania piva Plzeňský Prazdroj umne pracujú v nadnárodnej spoločnosti Asahi. Inak bolo by niekomu ešte v nedávnej minulosti zišlo na um, že Japonci raz budú určovať súradnice piva v česko-slovenskom priestore? Keď Asahi získalo od iného svetového giganta SABMiller spolu so slávnym plzenským pivovarom aj slovenskú skupinu Pivovary Topvar so sídlom vo Veľkom Šariši, premenovali ich na Plzeňský Prazdroj Slovensko. Stavili na silu slávnej značky. Vyrábajú tam viac českých licenčných pív ako pôvodných slovenských. Ťažia, a celkom úspešne, z mena značiek v slovenskom povedomí.

Česko má ešte jednu raritu, a to Budvar v Českých Budějoviciach. Nikdy ho nezmenili na štátny podnik, stále zostáva národným podnikom, ako v časoch socializmu. Čo je za tým? Je to určite niečo viac ako česká rarita.

To áno. Možno je to dôsledok aj dlhoročného sporu s americkým gigantom Anheuser-Busch o značku Budweiser. Boli viaceré snahy o jeho privatizáciu, ale vždy v českej spoločnosti zvíťazili sily, ktoré Budvar uchovali až do dnešných dní, pričom ho prezentujú ako národný pivovar. To si na Slovensku, ktoré prešlo mečiarovskou privatizáciou usilujúcou sa vytvoriť národnú kapitálotvornú vrstvu, dosť dobre nevieme predstaviť. Ktorý z našich pivovarov je vlastne slovenský, ak nerátame malé remeselné pivovary? Rozhodujúci 90-percentný podiel na trhu majú dve nadnárodné spoločnosti Asahi a Heineken Slovensko, ktoré sústredili výrobu piva z odkúpených, Slovákmi sprivatizovaných pivovarov na dve miesta. Heineken Slovensko do Hurbanova a SABMiller, predchodca Asahi do Veľkého Šariša. No a zostali dva menšie pivovary s výrobou pod 200-tisíc hektolitrov. Jeden je Steiger Vyhne v pozadí s českým kapitálom. Skutočne slovenským zostal len Banskobystrický pivovar, ktorý sme spoločne s Ľubošom Vančom kúpili v roku 2007 od správcu konkurznej podstaty. Sme posledný slovenský pivný mohykán.

Foto:
Jozef Sedlák
Pri kontrole výroby piva sa sleduje kvalita surovín, teplota, pH a čistota v každom kroku.

Budvar hlása: Sme národný pivovar. Preto podporujeme pivovarnícke remeslo v Čechách. Na priečelí jedného z najznámejších dánskych pivovarov Carlsberg v Kodani je zasa nápis: Laboremus pro patria – Pracujeme pre vlasť. Čo vyjadrujú tieto posolstvá ?

Celkom jednoznačne hovoria o vnútornom nastavení a presvedčení Čechov aj Dánov. Pivo je integrálnou súčasťou českej aj dánskej ekonomiky, významným exportným artiklom a aj preto neodmysliteľnou súčasťou národnej hrdosti. Dáni sú malý národ, nie je ich viac ako nás, ale aké majú poľnohospodárstvo a potravinárstvo oni a my? Dáni a rovnako Česi sú hrdí na svoje produkty, lebo predstavujú kus ich histórie, tradície a dnes sú dôkazom umu a schopností nielen odolávať konkurencii, ale udávať svetu aj tón. V slovenskom povedomí je najviac rozvinutý patriotizmus v športe. Každý úspech vo futbale, hokeji, atletike dvíha slovenské sebavedomie, ale pokiaľ ide o potraviny a nápoje, hoci sú súčasťou identity každého národa, tam vernosť a hrdosť na ne proklamujeme viac v prieskumoch ako pri reálnych nákupoch. Chýba nám oduševnené vlastenectvo, významnou zložkou ktorého je lokálpatriotizmus na produkty vyrábané v mojom meste, regióne, krajine. Rakúšania sa neboja povedať, podporujeme rakúske výrobky. Na Slovensku poniektorí hneď hovoria a čo keď akcent na slovenské bude v rozpore s politikou EÚ. Niekedy sme pápežskejší ako pápež. Všimnime si Poliakov, ako hrdo sa hlásia k všetkému poľskému. Kde sú oni a kde my. Pre nás sú tieto krajiny príkladom aj výzvou. Od chvíle, čo sme vstúpili do pivovaru, usilujeme zdvihnúť vlajku slovenského piva.

Čo vás k tomu motivovalo?

Osobná skúsenosť. Ešte než sme vstúpili do pivovarníckej brandže, obchodovali sme s istým Holanďanom. K Vianociam nám zvykol poslať sušeného lososa s debničkou piva Heineken. Nemal nič spoločné s pivovarníckym biznisom, ale ako Holanďan celkom prirodzene odporúčal pivo, ktoré považoval za najlepšie. Nie je to inšpirujúce?

Dopracujeme sa k takejto osobnostnej výbave aj na Slovensku?

My sa o to usilujeme. Pivovarníctvo v Banskej Bystrici vyrastá z viac ako 500-storočnej tradície. Máme teda na čom stavať. Pivovar, v ktorom varíme pivo, bol vybudovaný v roku 1971 a mal silné zázemie v regióne. Dve tretiny piva, a nebolo ho málo, 190 tisíc hektolitrov sa predalo v okresoch Banská Bystrica, Brezno a Zvolen a ďalších 100 tisíc hektolitrov smerovalo na Kysuce. Toto zázemie sa nám podarilo uchovať, pričom sme prekročili aj hranice stredného Slovenska. Boli sme niekoľko rokov pivom festivalu Pohoda, kde sme za tri dni predali 300-tisíc pollitrov piva, čo sa našim predchodcom nikdy predtým nepodarilo. Festivaly tohto typu sú príležitosťou povedať niečo viac o pive – o tom, odkiaľ je, aký je jeho príbeh, kto za ním stojí a pripomenúť, že pivo je nápoj, ktorý dáva prácu jednak poľnohospodárom – pestovateľom sladu a chmeľu, a samozrejme sladovníkom, pivovarníkom, ale aj sektoru HORECA (hotely, reštaurácie, kaviarne, výčapy) a obchodu. Je to unikátny nápoj s obrovským multiplikačným efektom.

Na čo staviate pri predstavovaní piva?

Na jeho jedinečnosť. Kľúčové produkty, ako je slad a chmeľ pochádzajú zo Slovenska. Pivo varíme zo sladu , ktorý dorába Sladovňa v Leviciach. Levický slad ako prvý získal chránené zemepisné označenie pôvodu. Na chmelenie používame chmeľ z poslednej slovenskej chmeľnice PD Vlára Nemšová. Sme spolu podielnikmi Levickej sladovne a na družstve v Nemšovej máme 4 hektáre vlastnej chmeľnice.

K nemšovskému chmeľu sa však hlásia aj oba nadnárodné pivovary. Nie je to trochu komická situácia? Začiatkom deväťdesiatych rokov pestovali v regióne Topoľčany – Piešťany – Trenčín chmeľ na 1200 hektároch a teraz taká dojemná starostlivosť o poslednú chmeľnicu. Čo je za tým?

Zrejme ste si všimli, že slovenskosť sa dnes nosí, chvália sa ňou aj nadnárodné reťazce, ale aký je reálny podiel slovenských výrobkov na pultoch? Medzi 35 až 40 percentami. Pokiaľ ide o chmeľ, my z nemšovských chmeľníc, ktoré majú dovedna 37 hektárov, odoberáme 80 až 85 percent produkcie. Tu je odpoveď na to, kto chmelí a varí pivo naozaj z čisto slovenských surovín. Ak niekto zoberie dve až štyri tony chmeľu, nestačí mu to na pokrytie ani týždňovej spotreby, ale zrejme to postačuje na dobrý marketing.

Spotreba piva na Slovensku dnes vyzerá inak, ako pred 20 rokmi, keď ste vstupovali na trh. Nielenže klesla takmer o polovicu, ale prekvapujúco narástla konzumácia nealkoholického piva a ovocnými šťavami dochutených nápojov, kde základom je pivo. Čo je za touto zmenou?

Stručná odpoveď by znela: zmena životného štýlu, snaha žiť zdravšie a dokonalejšie technológie. Spoločnosť zmenila aj pohľad na ľudí, ktorí pijú nealkoholické pivo, čo nepochybne súvisí s tým, že jeho kvalita sa významne zlepšila. Ešte v nultých rokoch tohto storočia, keď si niekto v pivárni objednal nealkopivo, pozerali naňho pomaly ako na divného. Dnes nikomu nenapadne robiť si posmešky z ľudí, čo pijú nealkoholické pivo. My ho vyrábame ako klasické pivo dvanástku, nechávame ho dozrieť 50 dní a až potom alkohol extrahujeme cez membránu. Ide o šetrnú technológiu uchovávajúcu všetky vlastnosti, ktoré milovník piva očakáva. Nejde o žiadnu ,,rýchlovku“, čo vidno aj na rastúcej spotrebe. Nestačíme ju pokrývať. Veľa ľudí nechcelo veriť, že je to naozaj nealkoholické pivo, lebo má plnú chuť a rezkosť ako klasické alkoholické pivo. Neveriacich Tomášov sme presvedčili až testom nealkoholického piva cez alkohol tester.

Na Slovensku je dnes každé štvrté vypité pivo buď nealkoholické alebo radler. Kedy ste si uvedomili, že treba vsadiť na ich výrobu?

Je to vec predvídavosti. Súvisí s odhadom chuťových nálad spoločnosti – jej zrelosti na daný produkt . Pivo nemožno vnímať len ako ,,smädohasiča”, ale nápoj prinášajúci opojný pôžitok. Toto poznanie prinieslo rozvrstvenie chutí, čo umožňuje konzumentom nájsť si svoje pivo či radler. Dnešní pivári už nie sú konzervatívci, ľudia, čo sa orientujú výlučne len na jeden druh piva. V ére automobilizmu pivu pomohlo to, že sme ho zbavili obmedzení, ktoré prinášal alkohol. Kvalitné nealkoholické pivo tento problém vyriešilo. Boli sme prví, ktorí prišli s radlermi na trh. Vyvíjal ich aj pivovar Stein, no než ich stihol vyrobiť, skrachoval. Trh potom prevalcovali globálni hráči, ale naše ochutené radlery vybočujú z radu.

Čím?

Ako som vravel, urobíme klasický ležiak, odstránime z neho citlivým spôsobom alkohol a pridáme doň už prírodnú šťavu, či už citrusovú alebo cherry. Väčšina pivovarov urobí malinovku, ochutí ju citrusom – pomelom, grepom alebo niečím iným a zmieša to s pivom 1:1. Keď im to nevychádza, urobí viacej malinovky a menej piva. Je na zákazníkovi, aby si vybral.

Čo je v súčasnom biznise s pivom najdôležitejšie?

Vnímať zmeny v správaní celej spoločnosti, nositeľom ktorých je mladá generácia. Trendom je dôraz nie na kvantitu, ale na kvalitu, prémiovosť, čo podčiaruje aj sviežejší dizajn obalov piva. Akcentujeme optimizmus, veselosť, hrá to všetkými farbami.

Lepšie leto ako je to súčasné, si pivovarníci vari ani nemohli želať. Prinesie po chudobných covidových rokoch a pokračujúcej konsolidácie štátneho rozpočtu rast spotreby piva a tým aj peniaze na rozvoj jeho výroby?

Želáme si obrat. Až do roku 2020 sme dosahovali medziročne 20-percentné prírastky, potom prišiel strmý covidový pád. Zatvorili sa gastronomické zariadenia, prvý rok padli všetky festivaly vrátane Pohody, kde sme boli hlavným partnerom. Konzumácia sa preniesla z výčapov do domácností, nanajvýš sa ľudia stretli pri grilovačke. Bolo to obdobie akejsi desocializácie, ktoré preverilo silu aj komunikačné schopnosti každého z pivovarov. Šesť rokov šiel vývoj po sínusoide, jeden rok lepšie, druhý rok horšie. Teraz dochádza k nárastu spotreby a akej takej úľave. Všetci, čo sa točíme okolo piva, veríme, že konečne sa trochu nadýchneme. Vnímame nové požiadavky spotrebiteľa, ponúkame mu to, čo si praje, zasväcujeme ho do tajov piva cez degustácie, rozvíjame snúbenie piva a jedla. Vyrobiť pivo a iba ho posunúť do výčapu či obchodu už dávno nestačí. Značku treba zveľaďovať o to viac, že sme poslední naozaj slovenskí pivovarníci.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
slovenské pivo
Branislav Cvik
Urpín
pivo
pivovar

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.