Povolanie rušňovodiča pravdepodobne zanikne, remeselníci sa báť nemusia. Ktoré profesie ohrozuje AI?

Nová relácia Nou Hau približuje, ako fungujú profesie, s ktorými sa bežne stretávame, no nepoznáme ich zákulisie. Jednotlivé epizódy si môžete pozrieť na Markíze, na platforme Voyo a na YouTube kanáli Nou Hau. Spracovávanie tém, ale aj súčasnú situáciu na pracovnom trhu nám priblížili producent Marek Valovčin a režisér Michal Pusztay.  

Kedy prišiel popud na vytvorenie relácie Nou Hau?

Marek Valovčin: Je to asi dva a pol roka. Už dlhšie som bol zvedavý na to, ako sa čo vyrába. Mišo je môj spolužiak z vysokej, začali sme viac spolupracovať a vysvitlo, že aj jeho to zaujíma.

Michal Pusztay: Áno, vzniklo to nezávisle od seba. Lákalo ma ísť do firiem a pozrieť si výrobu.

MV: Formát sme kreovali asi pol roka.

MP: Od začiatku sme vedeli, že to nebude len o ilustračných záberoch, chceli sme toho vidieť viac. Nevedeli sme však, čo všetko to obnáša, takže sme to museli vyvíjať. Dovtedy sme poznali formát, ktorý obsahoval skôr len zábery na výrobný pás s produktom. My sme chceli pracovať aj s reálnymi zamestnancami, odborníkmi, urobiť to komplexnejšie, väčšiu šou.

Ako to vyzeralo, keď sa vaša vízia premietla do reality? Stretli ste sa s nejakými komplikáciami?

MV: Mysleli sme si, že isté veci fungujú inak. Napríklad na letisku nás stále niečo prekvapovalo, menili sme aj štruktúru.

MP: Najkľúčovejšia je rešerš – prísť vopred na obhliadku a spoznať ľudí. Práve tam zisťujeme, že predstavy, ktoré sme o danej téme dovtedy mali, sú často mylné. Bolo to v niečom dobrodružné.

Prečo ste sa rozhodli práve pre tento formát?

MV: Chceli sme z toho urobiť platformový projekt v rámci on-line-u a televízie. Hľadali sme stanicu, ktorá by s nami spolupracovala, respektíve odvysielala jednotlivé diely, a zároveň sme k tomu vymysleli podcast, pretože do tých pätnástich minút sa nezmestí všetko.

MP: Na začiatku mali epizódy takmer 40 minút, neskôr to bolo zhruba 26 minút a potom sme to napokon stiahli na 15 minút. Niektoré témy sú hutnejšie, iné menej.

Nie je to pre vás risk, natočiť vopred reláciu s tým, že neviete, či ju nejaká televízia odvysiela?

MV: Dobrá otázka. (smiech) Bojujeme s tým, projekt vznikol z našej iniciatívy. Je to ťažké – aj v súvislosti so súčasnou dobou, keď stále čítame, ako všade prepúšťajú.

MP: Bolo to trochu nešťastné načasovanie. Keby projekt začal trochu skôr, bolo by to produkčne jednoduchšie.

MV: Slovensko sa mení z výrobnej haly na odbornejšie pracoviská, kde chýba niečo vyše 70-tisíc ľudí.

MP: Hľadáme však aj vizuálne zaujímavé firmy. Ak treba posilniť nejaký sektor, chceme byť užitoční v tom, že tieto profesie ľuďom predstavíme.

MV: Nie je to len reportáž, ale celé navnímanie témy a jej vysvetlenie – napríklad aj prostredníctvom animácií.

Bolo niečo, čo vás osobne prekvapilo počas spracovávania tém?

MV: Mysleli sme si, že mobilný signál funguje cez vesmír a šíri sa vzduchom. Funguje to ale cez najbližší dostupný vysielač a následne cez optický kábel v zemi. Ďalej nás prekvapilo, ako dlho sa vyrábajú a vyvíjajú lieky – minimálne desať rokov.

MP: Na letisku nás prekvapili povolania. Hoci som sa o letectvo zaujímal, netušil som, že pseudopilot je skutočná profesia. Keď sa študenti, budúci riadiaci letovej prevádzky, učia komunikovať s pilotmi, jeden skutočný s nimi hovorí v testovacej rovine. Sedí za stenou a naživo reaguje.

MP: Práve toto, čo sme zažívali pri obhliadkach, bolo naším hlavným hnacím motorom – ak sa to prenesie cez médium na diváka, bolo by to skvelé.

Nepremýšľali ste nad tým, ako to dostať medzi mladých, prípadne do škôl? Aby vedeli, aké rôzne možnosti majú?

MV: Ak by projekt fungoval ďalej, vedel by som si predstaviť nejaké workshopy, ale zatiaľ je to len vízia. Môže to inšpirovať nielen študentov, ale aj ľudí, ktorí sú napríklad vyhorení a chceli by sa rekvalifikovať – k čomu pravdepodobne bude dochádzať oveľa častejšie. Mali sme v podcaste pána, ktorý hovoril, že človek sa bude musieť učiť trikrát za život, aby prežil.

Množstvo profesií a ich budúcnosť v súčasnosti ovplyvňuje aj umelá inteligencia. Venujete sa aj tomu?

MP: Sme v období transformácie, nielen priemyselnej, ale aj kultúrnej. Všetci sú trochu neistí, sami sledujeme, ako relácia pôsobí v tomto prostredí. Nabádame firmy, aby sa trochu otvorili. Zatiaľ sme mali šťastie na témy, ktoré sme chceli priniesť. Na jednej strane musí mať o to daná firma záujem, zároveň chceme zachovať povahu relácie, aby mala vzdelávací charakter. Sú rôzne tlaky, ktoré sme ani nečakali.

Aby ste niekomu nerobili úplné PR.

MP: Presne tak. Potom by sa z toho vytratila naša pôvodná myšlienka.

MV: Nejaká propagácia pre firmu to určite je, ale sme nezávislí. Odborné veci si povieme, sme laici, ale v rámci scenára to doteraz bola perfektná spolupráca.

MP: Moderátor ,,Džuky” vytvára gagy a hrané situácie, ktoré prezentujú danú tému. Ide o ostrovček, do ktorého si nechceme nechať ,,kecať”. Nevytvárame reklamný produkt. Relácia si hľadá aj svoj model financovania, pretože verejnoprávna televízia do toho nešla, takže sme boli odkázaní na to, aby si to zafinancovala firma.

MV: Kontaktovali sme aj ministerstvá, ale bez odozvy.

Takže prípadné pokračovanie bude závisieť od toho, ako teraz pochodíte?

MV: Máme rozpracované veci, možno o týždeň už budeme vedieť presnejšie. Pokračujeme, ale konkrétny termín ešte nevieme.

Máte ešte nejaké profesie, nad ktorými sa zamýšľate, ako fungujú?

MV: Máme toho ešte veľa. Od lekárov cez vodárov a odpadové hospodárstvo až po potravinárstvo…

MP: Definujeme to cez príbehy – príbeh elektriny, príbeh vody, príbeh odpadu… Zaujímalo ma napríklad, kto spravuje križovatky, na základe čoho sa konfigurujú a projektujú. Ide o jednu z tém, ktorá by mala byť zastrešená ministerstvom dopravy, takže je to trochu náročnejšie. Nie všetko je úplne vhodné pre náš formát. Ide o úzko špecifické profesie, ktoré nevydajú na 15 minút.

MV: Aj železnice a logistika by boli fajn témy. Keď som sa rozprával s jednou špedičnou firmou, vysvetlili mi, že človek si neobjedná kamión – funguje to ako na burze.

MP: Najlepšie sú povolania, s ktorými sa dennodenne stretávame, ale nevidíme do zákulisia. Zaujímavá je ešte rovina vývoja technológií, ktoré sú čoraz zložitejšie a sofistikovanejšie. Mestskejšie generácie neovládajú základné princípy toho, čo ako funguje. Jeden učiteľ nám hovoril príklad, že dnešné deti sú síce šikovné a inteligentné, ale je ťažké vysvetliť im, že virtuálny svet má nejakú fyzickú podobu a jednotlivé dáta sa niekde ukladajú.

Je otázne, čo by sme robili, keby nám zrazu vypadol internet.

MP: Presne. Kolegovi sa stalo, že robil cez AI nejakú stránku, potreboval niečo opraviť a zrazu nevedel, ako to urobila. Musel volať väčšiemu expertovi, než bol on sám, aby na hlbšej úrovni zistil, čo tam tá AI vlastne urobila.

MV: Z Asociácie priemyselných zväzov a dopravy máme odborného garanta Andreja Lasza. V rámci relácie má krátky výstup, v ktorom povie, čo je budúcnosťou daného odvetvia – perspektívni sú napríklad riadiaci letovej prevádzky, pretože raz budeme mať lietajúce autá.

MP: Problém budú mať rušňovodiči, vývoj naznačuje, že zaniknú. Ak to však človeka baví a chce to robiť, trh mu to asi nedovolí – čo s tým? Naším mottom je ,,objav, čo ťa baví”, tak ako sa s tým naša spoločnosť vyrovná? Niektoré veci jednoducho robíme radi.

Ako to vyzerá v kreatíve?

MP: Asi pred dvomi či tromi rokmi som niekde čítal, že kreatíva je ešte v bezpečí a chytí ju to ako poslednú – no ja mám, naopak, pocit, že sme boli medzi prvými. Všetky AI softvéry boli zamerané práve na túto oblasť – generovanie obrázkov, hudby, textov, videí a podobne. Buď bude AI dokonalejšia, alebo to ľudí prestane baviť.

MP: Pokiaľ je len súčasťou procesu, ako sa dopracovať k výsledku, dobre, ale ak ju k tomu človek využíva primárne, je to hrozne lacné a stráca to význam.

Hej, čo na tom potom človeka baví, ak nevyužíva vlastnú kreativitu?

MV: Čítal som, že Spotify za posledné mesiace vylúčilo okolo 75 miliónov nahrávok, pretože identifikovalo využitie AI. Musí sa tomu prispôsobiť legislatíva, je to boj. Vznikajú vďaka tomu aj nové pracovné miesta – pre tých, čo proti tomu bojujú a chcú to regulovať. Týka sa to totiž aj bezpečnosti. Ale AI je fajn, posúva svet vpred.

MP: Máme to medzi sebou dobre rozdelené – ja som zdržanlivejší, Marek je zasa pokrokovejší, a tak sa dopĺňame.

Aké povolania okrem spomínaných rušňovodičov sú ešte ohrozené?

MP: Vo veľkom sa bude prepúšťať v administratíve, kde sa dá zoptimalizovať systém, a paradoxne aj v IT sektore.

MV: Pred dvomi rokmi mi kamarát vravel, že softvérový inžinier už v Amerike vôbec nie je perspektívnym povolaním. Teraz to dorazilo aj sem.

MP: Nečakané uplatnenie budú mať remeselníci – tých potrebujeme stále. Hoci 3D tlačiareň už dokáže vytlačiť aj obývateľný dom, tak neviem. Záleží predovšetkým na tom, ako sa k tomu ako spoločnosť postavíme. Bude sa zvyšovať DPH pre AI, aby sme boli konkurencieschopní a mohli robiť to, čo chceme? Možno to bude nakoniec len tvrdý kapitalizmus.

MV: V najbližšom období nepochybne dôjde k veľkej redukcii a zmene.

MP: Jeden z našich podcastových hostí hovoril, že väčšina z nás bude údržbármi robotov, ktoré zabezpečia primárny sektor. Všetka ostatná činnosť bude len v rámci voľného času – môžeme si trebárs vyrábať niečo z dreva, no nebudeme za to platení.

MV: Lekári špecialisti budú môcť vďaka dokonalým sieťam operovať z dedinky v amazonskom pralese v reálnom čase. To bude super.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
rozhovor
NOU HAU
relácia
Televízia
práca
AI

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.