Prácu si už len tak nenájdete, pracovných ponúk ubúda. Firmy navyše sprísňujú požiadavky na uchádzačov

Slovenské firmy sú pod tlakom. Zlá ekonomická situácia spôsobila, že podniky zverejňujú čoraz menej pracovných ponúk. Od uchádzačov žiadajú viac praxe, pričom niektoré juniorné úlohy plne preberá umelá inteligencia. Na trhu práce tak získavajú navrch remeslá a profesie, ktoré technológie nenahradia.  

Absolvent vysokej školy mal ešte pred necelými 10 rokmi v podstate istú prácu. Zvlášť ak si ju hľadal v Bratislave alebo v inom väčšom meste. Slovenská ekonomika v tom čase totiž prekvitala, len v roku 2018 zaznamenala rast na úrovni približne štyroch percent hrubého domáceho produktu (HDP).

V tom období nám priala aj geopolitika, slovo covid nepoznal takmer nikto a vietor do plachiet fúkala aj nízka inflácia spojená s nulovými či dokonca zápornými úrokovými sadzbami v podaní Európskej centrálnej banky (ECB). Jedinou brzdou bol nedostatok ľudí.

Odvtedy sa však veľa vecí dramaticky zmenilo a pre čerstvých držiteľov diplomov nastali zlé časy. Covidová pandémia a neskôr aj útok Ruska na nášho východného suseda so sebou priniesli neistotu a tiež obrovský rast cien, ktorý azda najvýraznejšie doľahol na energie.

Zdražovanie si v tomto období všimol vari každý. ECB to donútilo postupne zvyšovať sadzby, čo postavilo ekonomiku a mnohé podniky pred neľahkú úlohu. Na jednej strane ich tlačili čoraz vyššie faktúry za plyn či elektrinu a na tej druhej čoraz drahšie financovanie. A aby toho nebolo málo, pomaly, ale isto sa u nás v rámci konsolidácie zvyšovalo daňovo-odvodové zaťaženie práce.

Náborové plány sa scvrkli

Naše spoločnosti sa z tohto nedostali dodnes. Aj preto sú pri náborových plánoch výrazne opatrnejšie ako v minulosti. „Pracovných inzerátov je čoraz menej, najviac to vidno na juniorných pozíciách, ale problém nájsť si prácu majú často aj ľudia s praxou.

Mnohé firmy sú v neľahkej ekonomickej situácii,“ povedala v rozhovore pre Denník N Ľubica Melcerová, hovorkyňa spoločnosti Alma Career Slovakia, ktorá prevádzkuje portál Profesia.

Doplnila, že na trhu sledujú aj trend, že vzhľadom na neistú situáciu mnohí ľudia ostávajú v doterajšej práci, aj keď nie sú spokojní, a radšej ju nemenia. No a potom sú tu aj čísla nových inzerátov, ktoré sa zverejňujú na portáli Profesia.

„V období január až september 2026 bolo na našom portáli zverejnených 174 269 inzerátov, čo je o 13 percent menej než v rovnakom období vlani, keď ich bolo takmer 200-tisíc,“ prezradila Melcerová. „Priemerný počet reakcií na jednu ponuku pritom vzrástol z 28 na 36,“ podotkla.

Aktuálny vývoj na pracovnom trhu pritom naznačuje, že pracovných ponúk by malo byť viac než dosť. Z našej ekonomiky ročne ubúdajú tisíce pracovníkov – či už pre odchod do dôchodku, alebo do zahraničia.

Podľa najaktuálnejších dát Štatistického úradu za posledný rok počet zamestnaných klesol o 13-tisíc ľudí. Za dva roky (od 2. štvrťroka 2024) z ekonomiky odišlo dokopy 25-tisíc ľudí.

Aj zamestnávatelia, aj vláda opakovane hovoria, že firmám chýba minimálne 150-tisíc kvalifikovaných zamestnancov. Na problém neraz upozorňoval aj premiér Robert Fico (Smer), ktorý napríklad v apríli hlásil katastrofický nedostatok ľudí v priemysle.

Podľa jeho slov odvetviu chýba 130-tisíc zamestnancov. Logicky tak vzniká otázka, čo stojí za týmto paradoxom – síce firmám chýbajú zamestnanci, ale aj tak si hľadajú menej nových?

Technológie menia trh

Okrem horšej ekonomickej situácie sa pod nižšie počty inzerátov podpísal aj fenomén dnešnej doby – umelá inteligencia, v skratke AI. „Jej vplyv vidíme najmä pri úbytku ponúk na juniorné pozície. Základné pracovné činnosti, ktoré zvykli vykonávať absolventi, už postupne preberajú technológie,“ pokračovala Melcerová, pričom upozornila na jeden paradox.

„Podiel ponúk, ktoré v požiadavkách uvádzajú AI, rastie napriek poklesu inzercie. Kým v januári 2025 vyžadovalo prácu s AI menej ako jedno percento zo všetkých zverejnených ponúk, tento rok sú v 2,5 percenta inzerátov,“ dodala.

Podľa generálnej manažérky personálnej agentúry ManpowerGroup Slovensko Zuzany Rumiz umelá inteligencia dnes pracovný trh skutočne ovplyvňuje, masívne rušenie pracovných miest však zatiaľ nehrozí.

„Na druhej strane sa výraznejšie mení štruktúra požadovaných zručností. Zamestnávatelia čoraz častejšie očakávajú, že kandidáti budú vedieť efektívne využívať AI nástroje, a to bez ohľadu na odvetvie,“ uviedla Rumiz.

Kým doteraz sa takéto nástroje akosi automaticky radili do IT sektora, dnes už čosi také neobstojí. Pred rovnakými výzvami stoja už aj marketéri, finančníci, personalisti, ľudia z logistiky či výroby, ale tiež zdravotníci či právnici.

„Zamestnávatelia tu neočakávajú, že kandidát bude programovať alebo vyvíjať AI modely. Oveľa dôležitejšia je schopnosť využívať dostupné AI nástroje pri každodennej práci, formulovať zadania, overovať výstupy a kriticky pracovať s informáciami,“ skonštatovala manažérka. Okrem toho veľký význam získava aj schopnosť neustáleho učenia sa a adaptácie na nové technológie.

O vzdelávaní v tejto súvislosti hovorí aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky (AZZZ SR). „Z pohľadu zamestnávateľov je nevyhnutné posilniť digitálne vzdelávanie v školách, podporovať rekvalifikácie a vytvárať podmienky, aby sa mohli priebežne vzdelávať aj súčasní zamestnanci,“ poznamenala hovorkyňa asociácie Miriam Filová.

„Najväčším rizikom pre Slovensko v súčasnosti nie je samotný nástup AI, ale to, že náš vzdelávací systém a pracovná sila na tieto zmeny nebudú dostatočne pripravené. Umelá inteligencia tak môže byť pre firmy príležitosťou, ako zvýšiť produktivitu a čiastočne zmierniť nedostatok pracovnej sily,“ pokračovala.

Dno remesla bude ešte zlatšie

Rumiz sa s Melcerovou zhodli na tom, že najviac ohrozené sú miesta určené pre juniorov. „Základné pracovné činnosti, ktoré zvykli vykonávať absolventi, už postupne preberajú technológie,“ vyjadrila sa hovorkyňa Alma Career. „Podiel ponúk vhodných pre absolventov tak klesol z 36 percent v roku 2019 na 27 percent v roku 2026,“ konštatovala.

„Dôvodom je skutočnosť, že značná časť úloh, ktoré v minulosti vykonávali juniorní pracovníci, sa dnes dá automatizovať. Neznamená to však, že absolventi strácajú šancu uplatniť sa. Naopak, zamestnávatelia stále hľadajú mladých ľudí s potenciálom, schopnosťou učiť sa a s ochotou pracovať s novými technológiami,“ podporila kolegyňu Rumiz.

Firmy navyše od mladých čoraz častejšie žiadajú prax. Už popri štúdiu by preto mali získavať relevantné pracovné skúsenosti a rozvíjať svoje zručnosti nad rámec školy. V praxi to znamená, že namiesto užívania si študentského života by mali vysokoškoláci hľadať brigády či stáže v odbore, ktorému by sa chceli o pár rokov venovať. Zvlášť ak patrí do ohrozenej kategórie.

Na druhej strane stále existujú profesie, ktoré sa nastupujúceho trendu obávať nemusia. Asi nikoho neprekvapí, že sem patria zdravotnícki a sociálni pracovníci, učitelia, prípadne športovci. No a v neposlednom rade remeselníci všetkého druhu.

„Profesie, ktoré si vyžadujú manuálnu zručnosť, kreativitu, medziľudský kontakt alebo vysokú mieru zodpovednosti, zostávajú relatívne bezpečné,“ vymenovala Rumiz s tým, že práve remeslá dnes patria medzi tie najžiadanejšie na trhu.

Trendy, ktoré aktuálne pozorujeme, však so sebou prinášajú aj negatíva. Jedným z nich je takzvaný firemný ghosting. Toto slovo pochádza z anglického jazyka a znamená „duch“. Takáto situácia nastáva vtedy, keď pošlete do spoločnosti životopis a dokonca v nej aj absolvujete pohovor.

Personálne oddelenie však s vami následne prestane komunikovať, nezdvíha vám telefón a ani neodpovedá na e-maily. Skrátka vám nepošle žiadnu, ani len zamietavú odpoveď. Odborníci tento trend vysvetľujú tým, že rastie aktivita uchádzačov.

„Zamestnávatelia s poddimenzovaným personálnym oddelením alebo bez využívania automatických odpovedí nestíhajú. Problémom môže byť aj slabšia kultúra spätnej väzby vo firme,“ vysvetlila možné príčiny Melcerová.

Na druhej strane takéto správanie neobhajuje. „Pre uchádzačov o prácu to môže byť veľmi psychicky náročné, môžu strácať motiváciu a dôveru vo výber. V neposlednom rade ghosting uchádzačov firmám poškodzuje značku zamestnávateľa,“ naznačila možné dosahy.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
umelá inteligencia
pracovné miesta
juniori
profesia
nezamestnanosť

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.