Pre jedných atrakcia, pre druhých strhanie zo sna. Ľudí pri letisku trápi nočný rachot lietadiel

Viac hluku a rušenie nočného pokoja. Aj na to sa sťažujú obyvatelia, ktorí susedia s bratislavským letiskom. Problémy hlásia Vajnory, Rača aj Most pri Bratislave, no nárast preletov pociťujú aj v širšom okolí. Koľko sťažností sa však dostane k úradom a aké výnimky platia pre hlukové obmedzenia?  

Prílet jedného z najväčších lietadiel sveta prilákal minulý pondelok k plotu letiska desiatky ľudí. „Prosím vás, čo sa tu deje? Na čo tu všetci čakajú?“ zosadol v zákrute, kde piknikoval chlapec s mamou, rozbehnutý cyklista. „O chvíľu tu pristane Antonov, práve preletel cez hranice s Maďarskom,“ odpovedala mu štyridsiatnička, ktorá sledovala stroj na radare. S približujúcim sa obrom sa priestor v okolí letiskovej brány napokon zaplnil asi stovkou ľudí vrátane batoliat v kočíkoch či fotografov.

Zhruba takto si predstavte naladenie jednej skupiny obyvateľov, ktorých prelety lietadiel fascinujú. Na druhej strane sú ľudia, ktorým brzdenie strojov nad strechami potešenie neprináša.

Debatu o opakovane zvýšenej hladine hluku otvoril nedávno na sociálnej sieti nespokojný občan z Mosta pri Bratislave. V príspevku o svojom orientačnom meraní, kde poukázal na decibely, ktorými sú v obci „vystavovaní“, však široké porozumenie nenašiel. Kým časť komentárov obsahovala vecnú kritiku, iná mu striktne odporučila odsťahovať sa preč, pretože dráhy existovali skôr ako on.

S BTS pritom susedí viacero obcí a mestských častí Bratislavy. Zaujímali sme sa teda, či tamojšie obecné a miestne úrady evidujú aj oficiálne podnety na zvýšený hluk z letiska, ktoré lokality sú ním najviac zasiahnuté, a kedy je najvýraznejší. Z ôsmich oslovených obcí (Most pri Bratislave, Zálesie, Ivanka pri Dunaji, Bernolákovo, Chorvátsky Grob, Vajnory, Rača a Vrakuňa) sme dostali pozitívne odpovede od troch.

Častejšie prelety nad domami

Starosta mestskej časti Bratislava – Vajnory Michal Vlček pre Pravdu potvrdil, že v poslednom období zaznamenali viacero podnetov na zvýšený hluk z lietadiel. Z pozorovania je podľa neho zrejmé, že stroje pri vzlete častejšie smerujú priamo nad zastavanú časť Vajnôr. „V minulosti sme takúto situáciu v tejto miere nezaznamenávali, využívala sa aj iná vzletová dráha a pri použití tejto dráhy lietadlá spravidla nemenili smer bezprostredne nad obývanou časťou,“ priblížil Vlček.

Podnety na hluk sa podľa neho týkajú najmä územia Vajnôr, nad ktorým v súčasnosti vedie trasa odlietajúcich lietadiel. „Obyvatelia pritom nevnímajú ako problém jeden konkrétny let, ale najmä opakované prelety a ich zvýšenú frekvenciu nad zastavaným územím,“ ozrejmil.

Z podnetov, ktoré dostal, nedokáže jednoznačne špecifikovať konkrétne hodiny, keď je problém najvypuklejší. „Citlivejšie sú, prirodzene, skoré ranné a večerné hodiny, keď je hluk v obytnom prostredí vnímaný intenzívnejšie. Za podstatnú otázku preto v tejto chvíli považujeme najmä to, prečo došlo k zmene spôsobu využívania vzletových dráh a trás lietadiel po štarte a či ide o dočasnú alebo dlhodobejšiu zmenu,“ doplnil. Mestská časť už podľa Vlčeka požiadala letisko, aby zmenu vysvetlilo.

Takmer o polovicu viac lietadiel

Väčšie využívanie dráh potvrdilo aj letisko. Ak mali obyvatelia Zálesia počas prázdnin pocit, že smerom z letiska počuť frekventovanejšie zvuky, ich dojem neklamal. BTS vyhodnotilo august 2026 ako rekordný, čo sa týka počtu letov. Odletov a príletov bolo celkovo 4 736, čo je o 34 percent viac ako počas minuloročného augusta. Ako uviedla pre Pravdu hovorkyňa letiska Veronika Demovičová, priemerne to bolo 152 odletov a príletov denne. Denný a nočný počet letov sa však podľa nej každý deň rôzni.

Zostaňme ešte pri číslach, nárast sa totiž netýka len prázdnin. Od začiatku roka do konca ôsmeho mesiaca do Bratislavy priletelo a z Bratislavy odletelo spolu 28 230letov, čo je podľa Demovičovej o 42 percent viac ako v rovnakom období vlani.

„Do tohto počtu sa rátajú všetky pohyby lietadiel – lety v rámci pravidelnej aj nepravidelnej obchodnej leteckej dopravy, teda všetky pravidelné lety, charterové lety, nákladné lety, súkromné lety, lety všeobecného letectva, tréningové lety, lety leteckých škôl, záchranárske lety či štátne lety,“ menovala hovorkyňa.

Smer, z ktorého lietadlá pristávajú najčastejšie, závisí podľa nej najmä od poveternostných podmienok a rozhodnutia kapitána. „Najčastejšie je na pristátie využívaná vzletovo-pristávacia dráha 13,“ spresnila. Hlavná dráha 13-31, ktorá je bližšie k Mostu pri Bratislave, má dĺžku 3190 metrov a dráha 04-22 (bližšie k Vajnorom) je zase dlhá 2900 metrov.

Dlhodobá záťaž pre uši

Viacero podnetov pre nárast leteckej dopravy a hluku eviduje aj bratislavská Rača. Ako priblížil starosta Michal Drotován, nielen Račania, ale aj mestská časť považujú za najväčší problém vzlety a pristávanie v období nočného pokoja, teda od 22.00 do 6.00 hod. „Najviac je problém s hlukom z lietadiel v náletovom kuželi letiska, teda približne v polohe Rendez a centrálna Rača. Problémy sa však vyskytujú aj v Krasňanoch,“ spresnil.

Trojicu miest uzatvára už spomínaný Most pri Bratislave. Ako vysvetlila starostka Katarína Rentková, ľudia upozorňujú najmä na časté prelety a hluk v nočných hodinách. Podnety prichádzajú z viacerých častí obce, opakované upozornenia sú na prelety nad zastavaným územím, ale aj nad časťou Studené.

„Obyvatelia najvýraznejšie upozorňujú na nočné hodiny, najmä po 22.00 hod., keď opakované prelety výraznejšie narúšajú nočný pokoj. Podnety sa týkajú aj obdobia zvýšenej letovej prevádzky počas letných mesiacov,“ spresnila Rentková. Z pohľadu obyvateľov je tak podľa nej problémom najmä kombinácia frekvencie preletov a ich načasovania, a to najmä v nočných hodinách. „Nejde teda len o intenzitu jednotlivého letu, ale o opakovanú a dlhodobú hlukovú záťaž,“ spresnila.

Foto:
SITA/AP, Hendrik Schmidt
Ukrajinské transportné lietadlo Antonov na letisku Lipsko/Halle.

Za tri roky dve sťažnosti

Ako vyplýva z odpovede ministerstva dopravy, cesta od sťažnosti po konkrétne opatrenia je pomerne zdĺhavá. Útvar vedúceho hygienika rezortu začne výkon štátneho dozoru na základe doručeného podnetu. V rámci neho zmeria hluk z leteckej dopravy v dotknutom území, aby sa mohla preukázať opodstatnenosť alebo neopodstatnenosť konkrétneho podnetu.

„V prípade preukázania opodstatnenosti podnetu je prevádzkovateľ zdroja hluku v súlade so zákonom o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia vyzvaný na zabezpečenie protihlukových opatrení, účinnosť ktorých musí preukázať následným meraním hluku,“ ozrejmila ďalej hovorkyňa.

Ukazuje sa však, že sťažnosti na hluk z letiska často končia len pri slovných ponosách. Ministerstvo dopravy pre Pravdu reagovalo, že za posledné necelé tri roky – 2024, 2025 a 2026 – eviduje celkovo dva podnety na hluk z letiska. Adresovali mu ich z obcí Chorvátsky Grob a Most pri Bratislave, pričom oznamovatelia poukazovali na hluk vo všetkých intervaloch, teda cez „deň“, „večer“ aj „noc“ a tiež na „výrazne nadmerný hluk počas letnej sezóny“.

„Výsledky merania hluku v dotknutej lokalite obce Chorvátsky Grob nepreukázali prekročenie hodnôt stanovených vyhláškou ministerstva zdravotníctva,“ priblížila Pravde hovorkyňa rezortu Petra Poláčiková. V prípade Mostu pri Bratislave sa podľa nej výkon štátneho zdravotného dozoru aktuálne ešte len začal.

Rentková potvrdila, že obec sa obrátila na viaceré príslušné orgány. Na Regionálny úrad verejného zdravotníctva, aby posúdil, či nehrozia negatívne dlhodobé vplyvy hlukovej záťaže na zdravie a kvalitu života miestnych. Úrad následne ich podnet postúpil na posúdenie ministerstvu.

„Zároveň sme požiadali Dopravný úrad o odborné posúdenie aktuálneho vedenia letových trás a možností prípadných opatrení. Dopravný úrad vo svojej odpovedi uviedol, že súčasné letové postupy sú štandardné a ich vedenie vychádza aj zo smerovania vzletových a pristávacích dráh,“ doplnila.

Starostka podotkla, že obec považuje za dôležité hľadať možnosti, ako hlukovú záťaž obyvateľov v maximálnej možnej miere zmierniť. „Nechceme spochybňovať potrebu a pravidlá leteckej prevádzky, ale považujeme za dôležité, aby sa pri jej nastavovaní zohľadňovala aj kvalita života obyvateľov obcí, nad ktorými lietadlá pravidelne prelietavajú,“ dodala Rentková.

Ako je to s výnimkami?

Na letisku zákaz nočných letov neplatí. V prevádzke je 24 hodín denne sedem dní v týždni. „Podľa Leteckej informačnej príručky AIP SR, ktorú vydávajú Letové prevádzkové služby SR (LPS SR, pozn. red.), však platia pre vzlety z dráh 31 a 22 hlukové obmedzenia v čase od 22.00 h. do 6.00 h., okrem výnimiek, ako napríklad keď sa tak veliteľ lietadla rozhodne z dôvodu letovej bezpečnosti a pod.“ pokračovala Demovičová.

Z odpovedí letiska tak vyplýva, že existujú okolnosti, za ktorých sa nočné hlukové obmedzenia nemusia uplatniť. Pozrime sa teda, čo sa píše v príručke. Okrem iného sa v nej uvádza aj to, ktoré letúne v Bratislave pristátie nemajú povolené a ktoré dráhy sa prednostne používajú pre vzlety, a ktoré pre pristátia. „Pre vzlety sa prednostne používajú RWY 13 a RWY 04. Pre pristátia sa prednostne používajú RWY 22 a RWY 31,“ píše sa v nej.

Dokument zároveň stanovuje prípady, keď používanie preferenčných dráh nemusí platiť. Pozrime sa teda na niektoré z nich. Ide napríklad o situáciu, keď sa tak pilot rozhodne kvôli letovej bezpečnosti alebo, keď ide o let v núdzi. Ustanovenie sa vzťahuje aj na lety zamerané na záchranu ľudského života, pátracie a záchranné lety, prepravu ústavných činiteľov, či armádne a humanitárne lety.

Kým letisko hovorí, že existujú výnimky, keď sa hlukové obmedzenia nemusia dodržiavať, Letové prevádzkové služby tvrdia iné. Keď sme sa totiž pýtali LPS na počty výnimiek z hlukových obmedzení v čase od 22.00 do 6.00 hod za posledné tri mesiace, odpovedali nám, že na BTS sa udeľovanie výnimiek z hlukových obmedzení neuplatňuje.

„Riadiaci letovej prevádzky prioritne určujú na pristátia dráhu 31 a na odlety dráhu 04, avšak konfigurácia dráh na vzlet a pristátie je najviac podmienená aktuálnym prevládajúcim vetrom a následne dostupnosťou dráh,“ odpovedala Nikola Scherhauferová z LPS SR.

Kto bol skôr?

Letisko si hluk z leteckej prevádzky samo podľa hovorkyne nemonitoruje. Využíva na to službu firmy Euroakustik, ktorá meria hluk okrem letiska aj v lokalitách Vajnory, Rača a Ivanka pri Dunaji. Na naše otázky však do vydania článku nereagovala.

Zmerať hluk počas pristávania sme sa amatérsky pokúsili aj my pomocou mobilnej aplikácie. Antonov dosiahol počas svojho najhlučnejšie momentu 111,5 decibelu. Pre porovnanie, na neďalekej diaľnici D4 sme namerali 112 decibelov, teda rovnako ako pri pristávaní komerčného lietadla.

Ako uvádza na svojom webe Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ), neprekročenie prípustných hodnôt hluku je povinnosťou subjektu, ktorý zdroj hluku prevádzkuje. „V prípade hluku spôsobeného dopravou je za zabezpečenie takejto ochrany zodpovedný správca príslušnej pozemnej komunikácie, prevádzkovateľ železničnej dráhy, letiska a podobne,“ uvádza ÚVZ na stránke.

Prípustné hodnoty hluku stanovuje vyhláška ministerstva zdravotníctva. Zohľadňujú charakter územia, ale aj časové obdobie dňa. Iné hodnoty tak platia pre priestor v obytnom a rekreačnom území, iné v okolí diaľnic, železníc či letísk.

Niektoré okolité dediny v okolí letiska žiadali odškodnenie za negatívne vplyvy vzniknuté prevádzkou letiska, vrátane hluku či otrasov, už v roku 2004. Odvtedy sa jednotlivé obce zväčšili a vzdušnou čiarou sú bližšie k dráham. Podľa informácií Pravdy odborníci na tento problém upozorňovali už pred rokmi. Zámer developerov expandovať bližšie k letisku to však nezastavilo.

Ako potvrdila Demovičová, letisková spoločnosť finančné kompenzácie obciam neposkytuje. „Prevádzka na letisku funguje už 75 rokov, a to od roku 1951,“ dodala.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Antonov An-124
letisko M. R. Štefánika

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.