Pre kauzu MOM-kov obvinili úradníčku. Mala zadávať falošné faktúry, štátne peniaze končili na cudzích účtoch

Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) Prezídia Policajného zboru v utorok spustil policajnú akciu s krycím názvom Faktúra. Zásah súvisí s podozreniami z trestnej činnosti spojenej s prevádzkovaním mobilných odberných miest (MOM) počas pandémie ochorenia COVID-19.  

Akciu realizuje špecializovaný vyšetrovací tím „COVID“, ktorý pôsobí v rámci protikorupčnej jednotky ÚBOK.

„Akcia prebieha v súvislosti s podozrením z páchania trestnej činnosti, ktorá súvisí s prevádzkovaním mobilných odberných miest, tzv. MOM-iek, v období pandémie COVID-19,“ informovala polícia.

Polícia vzniesla obvinenie voči úradníčke ministerstva zdravotníctva A. K. v súvislosti s podvodným vyplácaním finančných prostriedkov určených na prevádzku MOM. Obvinená mala podľa polície ako zamestnankyňa ministerstva v období od marca do decembra 2021 zadávať do účtovno-ekonomického systému rezortu údaje z falošných faktúr. Tie pritom nemali byť riadne zaevidované na podateľni ministerstva.

Foto:
Polícia SR
V rámci policajnej akcie Faktúra, ktorú realizuje špecializovaný vyšetrovací tím COVID protikorupčnej jednotky ÚBOK, bolo vznesené obvinenie A. K.

„Na faktúrach mali byť zneužité identifikačné údaje skutočných prevádzkovateľov mobilných odberových miest, s ktorými malo ministerstvo uzatvorené zmluvy o spolupráci. K týmto subjektom však mali byť uvedené bankové účty patriace iným fyzickým osobám,“ uviedla polícia.

Na základe takto zadaných údajov mal systém vytvárať podklady na úhradu. Peniaze určené na predstieranú prevádzku MOM tak mali smerovať na účty, ktoré skutočným prevádzkovateľom nepatrili. Ministerstvu zdravotníctva mala podľa doterajších zistení vzniknúť škoda vo výške takmer 1,8 milióna eur.

Na podozrenia spojené s fungovaním MOM upozornil v decembri 2024 Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Jeho analytická jednotka sa pozrela na proces vzniku, fungovania a kontroly mobilných odberových miest v rokoch 2020 až 2023. Kontrolóri upozornili na nedostatočnú evidenciu, neprepojené informačné systémy štátnych inštitúcií a problémy s kontrolou verejných výdavkov.

NKÚ odhadol celkové výdavky zo štátneho rozpočtu súvisiace s MOM na približne 317 miliónov eur, pričom na testy použité v MOM-kách malo ísť približne 237 miliónov eur. Zároveň však zdôraznil, že kvalita dostupných dát je natoľko nízka, že nebolo možné jednoznačne určiť celkový objem verejných zdrojov vynaložených na MOM.

Podivne dáta

Analýza odhalila viacero nezrovnalostí. Podľa zistení NKÚ, viac ako 34 percent MOM vykázalo menej ako tisíc testov, pričom všetky výsledky boli negatívne. Naopak, niektoré odberové miesta vykonali menej ako tri testy a vykázali stopercentnú pozitivitu. Kontrolóri upozornili aj na prevádzkovateľov s neprimerane vysokými priemernými výdavkami na jeden antigénový test, a to šesť eur a viac. Podozrivé boli aj rozdiely medzi jednotlivými databázami – niektoré MOM mohli fungovať bez všetkých potrebných registrácií, napriek tomu však dostávali financovanie zo štátneho rozpočtu.

NKÚ zároveň poukázal na to, že mnohé subjekty, ktoré MOM prevádzkovali, predtým v zdravotníctve nepôsobili. V Národnom registri poskytovateľov zdravotnej starostlivosti bolo takmer 1 300 spoločností, ktorí neprevádzkovali iné zdravotnícke zariadenie a zabezpečovali iba mobilné odberové miesta. Išlo o viac ako tri štvrtiny všetkých subjektov s registrovaným MOM. Pri ôsmich právnických osobách s najväčším počtom prevádzkovaných MOM kontrolóri zaznamenali prudký nárast tržieb; tieto firmy spolu prevádzkovali viac ako desatinu všetkých registrovaných MOM.

Kontrolóri upozornili aj na spôsob, akým štát MOM financoval. Pri prvých troch výzvach ministerstva zdravotníctva z novembra a decembra 2020 boli podľa NKÚ použité neštandardne krátke lehoty na prihlasovanie. Pri prvej výzve išlo o jediný deň, pri tretej bolo možné povolenie regionálneho úradu verejného zdravotníctva doložiť dodatočne.

NKÚ zároveň uviedol, že ministerstvo zdravotníctva nedokázalo zo svojich účtovných systémov priradiť zriaďovateľa ku všetkým platbám, ktorými boli MOM financované. Podľa kontrolórov to vyvoláva podozrenie z porušenia pravidiel finančnej kontroly a auditu.

Dôležitou súčasťou prípadu sa stala aj otázka dát. NKÚ uviedol, že v závere roka 2023 mali byť z informačného systému Moje eZdravie vymazané údaje súvisiace s fungovaním MOM. Kontrolórom preto chýbali kľúčové informácie o tom, kto koľko odberových miest prevádzkoval, koľko testov vykonal a aký objem verejných prostriedkov jednotlivým prevádzkovateľom smeroval.

Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy v decembri uviedol, že podľa zistení kontrolórov malo k výmazu dôjsť na základe príkazu bývalého vedenia Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ). ÚVZ to odmietol a tvrdil, že údaje týkajúce sa registra MOM v systéme zostali a že úrad neevidoval údaje relevantné pre financovanie MOM.

V januári 2025 Andrassy uviedol, že zmazané dáta by s vysokou pravdepodobnosťou mohlo byť možné obnoviť. Ich obnovenie by podľa neho mohlo pomôcť pri prípadnom trestnom konaní aj pri spätnej analýze fungovania systému. Zároveň upozornil, že pri prípadnom preverovaní zodpovednosti za výmaz dát by bolo potrebné zaoberať sa nielen ľuďmi z Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI), ale aj ÚVZ.

Zásahy v 23 spoločnostiach

Zistenia NKÚ sa následne dostali k orgánom činným v trestnom konaní aj k Finančnej správe. Už 19. decembra 2024, teda krátko po zverejnení analýzy, príslušníci Kriminálneho úradu Finančnej správy (KÚFS) zaistili účtovné doklady v 23 spoločnostiach, ktoré počas pandémie prevádzkovali MOM. Išlo napríklad o príjmové doklady, faktúry a dodacie listy za roky 2020 až 2023. Finančná správa preverovala možné porušenie daňových predpisov pri prevádzkovaní MOM a obchodovaní s antigénovými testami.

Prezident finančnej správy Jozef Kiss vtedy uviedol, že úrad už od začiatku roka 2024 vyhodnocoval analytické zdroje a informácie z operatívnej činnosti. Zaistenie účtovných dokladov označil za vyústenie dovtedajšieho preverovania, po ktorom malo nasledovať zákonné vyhodnotenie zistených skutočností. Na spolupráci pri preverovaní podozrení z protiprávneho nakladania s verejnými financiami počas pandémie sa dohodli polícia, NKÚ a finančná správa.

Polícia následne v marci 2025 potvrdila, že v rámci širšieho preverovania manažovania zdrojov počas pandémie sa začali tri trestné stíhania. Jedno sa týkalo manažovania pandémie ako celku, ďalšie dve podozrení z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Jedno z nich súviselo s nehospodárnym vynakladaním finančných prostriedkov pri zriaďovaní MOM, druhé s nákupom vakcín.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
ÚBOK
polícia
Covid-19
korupcia
podozrenie
faktúra

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.