Prečo by sa Európa nemala tešiť z porážky Trumpa? Varovanie prichádza z diplomatických kruhov

Európa víta triumf demokratov, skúsení diplomati však krotia eufóriu. Americký prezident, ktorý doma stráca pevnú pôdu pod nohami, môže pritvrdiť v politike voči európskym spojencom.  

Demokrati získali v polčasových voľbách v USA kontrolu nad oboma komorami Kongresu. V mnohých európskych metropolách prijali výsledok tzv. midterms s nadšením. Analytici a vysokopostavení diplomati však varujú, že víťazstvo demokratickej opozície nad republikánskym prezidentom Donaldom Trumpom automaticky nezlepší transatlantické vzťahy.

„Bolo by chybou predpokladať, že vzťahy medzi Európou a Spojenými štátmi budú srdečnejšie,“ povedal pre Politico bývalý nemecký diplomat a predseda Mníchovskej bezpečnostnej konferencie Wolfgang Ischinger. „Môj predpoklad je presne opačný.“

Možné presmerovanie Trumpovej agresivity

Hoci návrat demokratov do vedenia zákonodarného zboru predstavuje výraznú prekážku pre domácu agendu prezidenta Donalda Trumpa, nové rozloženie síl nezaručuje zmiernenie transatlantického napätia.

Právomoci Kongresu zostávajú v oblasti zahraničnej politiky a obchodných rokovaní obmedzené a Trump by si mohol blokádu vo Washingtone kompenzovať zvýšeným tlakom v zahraničí.

„Ak je prezident doma obmedzovaný nepriateľsky naladeným zákonodarným zborom, nevyhnutne sa zameria na témy, v ktorých majú zákonodarcovia menší vplyv,“ upozornil Ischinger. Očakáva preto oveľa tvrdšie požiadavky voči európskym lídrom.

Krotenie predčasného nadšenia

Diplomati zo Západu varujú pred predčasným nadšením, ktoré by mohlo vyvolať reakciu Bieleho domu.

Hoci sociologické údaje ukazujú jasnú podporu európskej verejnosti demokratickému táboru (demokratov uprednostňuje 58 percent občanov, zatiaľ čo republikánov iba 18 percent – pozn. red.), Ischinger odporúča strategickú zdržanlivosť.

„Svojich európskych priateľov nabádam k opatrnosti, aby Biely dom nedostal ďalšiu zámienku na podráždenú reakciu voči Európe nad rámec už existujúcej nevraživosti,“ uviedol.

Bývalá poradkyňa šéfov európskej diplomacie Nathalie Tocciová však zastáva opačný názor a tvrdí, že rizikám sa Európa aj tak nevyhne. „Úprimne povedané, Trump nepotrebuje zámienky, aby zasiahol proti európskym záujmom,“ povedala. Známa talianska analytička dodala, že ak je prioritou zdravie demokracie, je ťažké tento výsledok nevítať.

Nádeje na transatlantické uvoľnenie sú chabé

Voľby poskytli liberálnym silám na kontinente priestor na vydýchnutie. Tie dúfajú, že ústup republikánov bude znamenať zastavenie populistickej vlny. Pretrvávajúca sila suverenistických hnutí v Európe, ktorú ilustruje pozícia Marine Le Penovej na francúzskej politickej scéne či rast Alternatívy pre Nemecko (AfD), však ukazuje, že spoločenská priepasť pretrváva na oboch stranách Atlantiku.

Bývalý veľvyslanec USA pri NATO Kurt Volker zároveň tlmí očakávania týkajúce sa zmeny kurzu americkej administratívy. „Kongres spustí vyšetrovania ako na bežiacom páse, no Trump bude bojovať do posledného dychu. Smerujeme k obrovskému politickému cirkusu,“ povedal pre Politico.

Demokratická väčšina bude síce presadzovať posilnenie podpory Ukrajine a upevnenie NATO, Biely dom však disponuje administratívnymi nástrojmi potrebnými na sabotáž strategických iniciatív.

K podobnému záveru dospela aj Bronwen Maddoxová, riaditeľka inštitútu Chatham House. Podľa nej Európa stále nedokáže pochopiť novú americkú paradigmu. „Americkí voliči poslali Trumpa do Bieleho domu dvakrát a bez ohľadu na výkyvy v polovici volebného obdobia je zrejmé, že americká spoločnosť sa stala hlboko introvertnou. Nemyslím si, že Spojené štáty sa už stotožňujú s európskymi hodnotami tak ako v minulosti. Toto odcudzenie sa stalo trvalou realitou,“ uviedla.

Čo môže Európa očakávať od troch ideologických táborov v americkej Demokratickej strane

Výskum think-tanku European Council on Foreign Relations identifikoval tri tábory medzi demokratmi, z ktorých každý má odlišný pohľad na problémy Ameriky.

• Revolucionári považujú americký systém za nespravodlivý a žiadajú štrukturálne zmeny.

• Obnovovatelia, respektíve reformátori, ho považujú za skorumpovaný a volajú po reformách.

• Zástancovia politického znovuzrodenia pripisujú rozpad systému nadstraníckej spolupráce pravicovému populizmu.

Traja výskumníci Célia Belinová, Chris Herrmann a Nevada Joan Leenová upozorňujú, že bez ohľadu na to, ktorý z táborov ovplyvní budúcnosť zahraničnej politiky demokratov, ďalší vývoj bude mať veľmi ďaleko od transatlantizmu predchádzajúcich demokratických administratív.

„Kandidáti v tohtoročných voľbách v polovici mandátu sa vo svojich kampaniach takmer nezmieňovali o Európe, Rusku ani Ukrajine. Európania sa musia zapojiť včas a už teraz pomáhať formovať vzťahy s touto stranou, aby v prípade návratu demokratov k moci nezostali bokom,“ zhrnuli experti.

Tento článok pochádza z partnerského webu vydavateľstva Ringier Media. Obsah a údaje v ňom uvedené boli prevzaté bez redakčných zásahov.