Prečo je u suseda o päť stupňov menej? Odborníci vysvetľujú, ako ochladiť byt aj počas 40-stupňových horúčav

Po tom, ako už aj Slovensko pokorilo teplotný rekord vlnou horúčav viacero domácností zažilo v interiéri teploty presahujúce 35°C. Slabiny panelákových bytov, novostavieb či rodinných domov sa tak ukázali pomerne rýchlo, keď ich obyvatelia bez klimatizácie nedokázali ochladiť. Hoci slnko prehrieva bývanie všetkým, každá stavba to vo výsledku zvláda inak. Ako sa podľa odborníkov pripraviť na vysoké teploty vo vlastnej obývačke, ktoré budú z roka na rok už iba rásť?  

Video

Pohľad na petržalské paneláky v Bratislave

Zatiaľ čo minulé letá sa teploty na Slovensku dali zvládnuť, tohtoročný jún prekvapil prekročením 40°C. To sa prejavilo aj na bývaní, keď domáce obyvateľstvo bez klimatizácie v bytoch či domoch čelilo nielen horúcemu vzduchu v obývačke už o piatej ráno, ale aj tropickým nociam. Pre tých, ktorí si chladenie zadovážiť nestihli, alebo im nevyhovuje, sa komfort bývania zhoršil. Nie vždy však klimatizácia zabráni samotnému prehriatiu bývania.

Teplota v interiéri najviac rastie so slnečným žiarením prechádzajúcim cez okná – čím väčšia plocha skla bez tienenia, tým viac tepla cez neho do bytu či domu vnikne. K tomu sa pridáva aj kvalita zasklenia, viacvrstvové okná fungujú podobne ako polystyrénové zateplenie fasády.

„Izolácia a trojsklá sú taká vzduchotesná obálka domu, teplo nasajú a už ho nepustia von,” vysvetlil architekt Rado Buzinkay z BEEF Architekti. Tiež záleží, koľko okien je zatienených a aká je orientácia bytovky. Problém s prehrievaním cítia výraznejšie obyvatelia v bývaní orientovanom južne a západne, pretože je väčšinu dňa vystavené priamemu slnku.

Paneláky znášajú teplo lepšie

Podstatná je podľa Miroslava Čekona, stavebného inžiniera a odborníka na stavebné materiály, aj schopnosť stien a konštrukcií akéhokoľvek bývania ukladať a narábať s teplom. „Masívne steny hromadia teplo pomalšie a dokážu tak tlmiť nárast teploty, ľahké konštrukcie sa naopak zohrievajú rýchlejšie,” vysvetlil odborník.

Rozdiel medzi takým 60. ročným panelákom a novostavbou je presne v tom, ako rýchlo sa budova počas dňa zohreje a ako dlho jej trvá, kým teplo v noci odovzdá von. Konštrukcia z hrubých stien pri starších domoch má väčšiu schopnosť pohltiť teplo a uvoľňovať ho pomaly, takže sa interiér neprehreje okamžite.

„V posledných desiatkach rokov sa však pri dodatočnom zateplení panelovej výstavby môže v lete zhoršiť odvádzanie nahromadeného tepla z interiéru prechodom cez obalové konštrukcie (ako je polystyrénové zateplenie – pozn.red.). Moderné novostavby sú často ľahšie, dobre izolované a vzduchotesné,” porovnal stavby socializmu s mladšou výstavbou Čekon. Izolácia, ktorá je v zime výhodou, sa v lete stáva komplikáciou – bráni totiž úniku tepla a to aj v lete.

Aj novostavby však v tomto majú svoje muchy. Sú síce lepšie zateplené, no mávajú už ľahšie múry, ktoré sa zohrejú oveľa rýchlejšie než typický panelák. Preto je dôležité chrániť ich pred slnkom a správne vetrať.

Žalúzie a mokré prádlo pomôžu

Pravidlá, ktoré pomôžu zamedziť prehriatiu interiéru aj bez klímy, fungujú na každý typ bývania. V prvom rade odborník odporúča tienenie – okien, ale aj presklených lodžií. „Celkovo zamedzenie prieniku slnečného žiarenia cez okná a transparentné konštrukcie exteriérovými roletami, markízami či žalúziami,” vysvetlil Čekon. Ak sú zatiahnuté, môže byť interiér o 3 až 7 °C chladnejší oproti rovnakému bytu bez tienenia.

Pokiaľ nie je možnosť vonkajších roliet, pomôžu aj závesy či vnútorné žalúzie. „Kým slnečné žiarenie nedosiahne na sklenenú plochu, fungujú všetky možnosti. Netreba čakať, kým sa miestnosť vyhreje. Tienenie stromami je samozrejme tiež veľmi vhodné riešenie,” podotkol aj architekt.

Nočné a skoré ranné vetranie je účinné, ale iba ak následne počas obednej teplotnej špičky zostanú okná zatvorené – práve celodenným otvoreným oknom pri 38°C sa priestor rýchlo zohreje. Ak treba vymeniť vzduch za čerstvý, odporúča sa iba párminútové nevyhnutné vetranie.

„Zmierniť dopady prehrievania môže aj sušenie bielizne, nakoľko energia potrebná na odparenie vody pomáha tlmiť nárast teploty. No na druhej strane, môže zvyšovať vlhkosť vzduchu v interiéri, ktorá aj mení vnímanie teploty vzduchu človekom,” zhrnul inžinier, že vlhko z prádla síce ochladí, no niektorým môže priniesť pocit dažďového pralesa.

Podľa toho, ako k vetraniu a chladeniu pristupujeme sa rôzni teplota vo vnútri bývania. „Aj susedné byty v rovnakom dome sa tak môžu v lete z hľadiska vývoja teploty a jeho vnímania človekom v interiéri výrazne líšiť,” podotkol inžinier s tým, že každému je aj inak teplo.

Po niekoľkých horúcich dňoch za sebou sa práve nesprávnym vetraním steny aj stropy nahrejú natoľko, že interiér zostáva horúci aj v noci. Ráno totiž teplo nezmizne, teplota zostane podobná a len sa ďalšími horúcimi dňami nahromadí. Rovnako veľkým problémom sú tak aj pretrvávajúce, po sebe idúce tropické noci, keď nočné ochladenie nestačí.

Prehriatiu sa dá predísť

To, ako bude dom alebo bytovka zvládať nápor teplôt, sa dá riešiť už počas projektovania – pomocou geometrie budovy a tým, ako bude na stavbu dopadať svetlo. „Eliminujeme tým potrebu mechanického chladenia na 90 percent roka. Klimatizácia by mala byť len poistkou pre extrémne výkyvy počasia, nie štandardným nástrojom na prežitie leta,” zdôraznil Buzinkay s tým, že dôležitý je aj výber materiálov a fasády.

„Masívne materiály s vysokou hustotou ako je monolitický betón, pálená tehla, vápennopieskové tvárnice alebo dokonca klasická hlina fungujú v interiéri ako obrovský akumulátor. Cez deň, keď svieti slnko, do seba tieto steny a stropy nasávajú prebytočné teplo z interiéru bez toho, aby sa ich vlastná teplota výrazne zvýšila,” vysvetlil.

Problémom sú však aj dekády staré pravidlá našej výstavby. Tým, že Slovensko doteraz nemuselo výrazne čeliť tropickým horúčavám, normy boli a aj sú nastavené na čo najviac svetla v interiéri a preslnenie obytných budov. Naopak krajiny bližšie k rovníku, ktoré sú s tropickými teplotami zžité, stavajú domy husto vedľa seba. Vzájomne si tak tienia.

„Cieľom bolo dostať do interiéru čo najviac priameho slnka kvôli hygiene, eliminácii baktérií a úspore na kúrení. Výsledkom sú predpísané veľké odstupové vzdialenosti medzi budovami. Zatiaľ čo v zime nám tieto rozostupy pomáhajú chytať vzácne lúče, v dnešných horúcich letách spôsobujú, že budovy stoja nechránené. Slnko na ne svieti od skorého rána do neskorého večera, pričom exponovaná nie je len strecha, ale postupne všetky štyri fasády,” uzavrel architekt.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
klimatizácia
paneláky
zateplenie
horúčavy

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.