Prečo sa ambulancie, ako ich poznáme, nedožijú roku 2030? (názor Miloša Malejčíka)

Jedenásť miliárd eur schválených v štátnom rozpočte pre zdravotníctvo znie ako záchranné koleso. V skutočnosti ide o majstrovské dielo štrukturálneho alibizmu.  

Autor 16 rokov pôsobil vo vlastnej praxi všeobecného lekára. Je bývalým revíznym lekárom a certifikovaným špecialistom na riadenie a bezpečnosť umelej inteligencie v zdravotníctve.

Štátny rozpočet znesie všetko. Tabuľky na ministerstve financií sa vyrovnajú, deficity sa opticky zosekajú a úradníci vykážu úsporu. Tento byrokratický Excel má však jednu fatálnu chybu: ignoruje fakt, že tabuľka pacienta nevyšetrí. Na konci dňa ho musí vyšetriť reálny lekár.

Keď sa pozrieme na schválené finančné rámce pre slovenské zdravotníctvo na rok 2027 v objeme viac ako 11 miliárd eur, znie to ako záchranné koleso. V skutočnosti však ide o majstrovské dielo štrukturálneho alibizmu, v ktorom si štát, zdravotné poisťovne, stavovské organizácie aj samosprávy cynicky podávajú kľučku, kým posledný lekár v ambulancii nezhasne svetlo.

V slovenskom primárnom sektore už nečelíme hrozbe krízy. Kríza už nastala, len štátna administratíva odmieta zmeniť optiku.

Tvrdý náraz do reality: Lekárske púšte

Systém dnes funguje takmer výlučne vďaka zotrvačnosti lekárov v dôchodkovom veku. Čísla, ktoré rozpočtové tabuľky prehliadajú, sú neúprosné: priemerný vek všeobecného lekára pre dospelých je dnes 57 rokov, pričom takmer 39 percent z nich má nad 63 rokov. Ešte alarmujúcejšia je situácia u pediatrov, kde vek 63 a viac rokov dosiahlo už 44 percent lekárov.

Tento personálny výpadok prichádza presne v čase bezprecedentného demografického tlaku. Do roku 2030 narastie počet seniorov vo veku 70 a viac rokov z dnešných 600-tisíc na viac ako 850-tisíc. Zatiaľ čo štátna administratíva sa snaží vytvárať ilúziu stability (často optickým klamom cez zdieľané čiastočné úväzky lekárov v štatistikách), reálny čas vyhradený pre pacienta v ambulancii sa skracuje.

Dôsledkom tohto ignorovania reality je vznik lekárskych púští. V okresoch ako Poltár, Veľký Krtíš či Medzilaborce už dnes chýba základná starostlivosť a pacienti musia za vyšetrením cestovať desiatky kilometrov.

Dva modely prežitia a obchod s pacientmi