Prečo sa zrušením transakčnej dane nevyrieši takmer nič? Zistili sme, čo najviac brzdí naše platy a ekonomiku

Keď prestanete biť hlavou do steny, uľaví sa vám – no neznamená to, že sa z vás zrazu stane atlét. Podobne vnímajú poprední slovenskí ekonómovia slová premiéra o „nebývalom hospodárskom raste“ po stiahnutí kontroverznej transakčnej dane.  

Slovenská ekonomika má vraj zarobené na hospodársky zázrak. Aspoň tak vyznieva vyhlásenie premiéra Roberta Fica, ktorý oznámil minulý týždeň zrušenie transakčnej dane, keby sme ho chceli brať doslovne.

Predstava, že na prebudenie ekonomického tigra stačí vyškrtnúť jeden škodlivý nápad z vlastnej dielne, znie pre voliča lákavo. Ako však upozorňujú odborníci, odstránenie zatiahnutej ručnej brzdy ešte neznamená, že auto má zrazu motor, s ktorým vyhrá preteky – iba nás to vracia na štartovaciu čiaru.

Je naozaj reálne očakávať rýchly rast iba vďaka tomu, že štát nakoniec nezavedie jednu škodlivú daň? To sa dozviete v najnovšom paneli expertov. Odborníci odpovedali na nasledujúce otázky:

1. Dá sa očakávať, že po zrušení transakčnej dane sa rast slovenskej ekonomiky výraznejšie zrýchli?

2. Ktoré ďalšie konsolidačné opatrenia, ktoré zaviedla vláda Roberta Fica, považujete taktiež za škodlivé pre naše hospodárstvo? A prečo?

3. Aké sú nevyhnutné podmienky na výrazné naštartovanie rastu našej ekonomiky (okrem teda priaznivého globálneho makroekonomického prostredia)?

Martin Šuster, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

1. – 3. Pri zavedení dane z platieb sme odhadovali spomalenie hospodárskeho rastu o asi 0,1 až 0,15 %. Presnejšie, celý konsolidačný balík na rok 2025 spomaľoval ekonomiku o asi 0,6 %, pričom transakčná daň patrila k tým ekonomicky najškodlivejším opatreniam v tomto balíku.

To však neznamená, že celá strata na výkone ekonomiky sa nám po zrušení tejto dane vráti. Z pohľadu zahraničných aj domácich investorov a z pohľadu stability a predvídateľnosti podnikateľského prostredia je dosť zásadný rozdiel medzi krajinou, ktorá zavedie takúto daň a o dva roky ju zruší, v porovnaní s krajinou, kde o ničom podobnom ani neuvažovali.

Celkové hodnotenie konsolidačných opatrení na viac škodlivé a menej škodlivé pre ekonomiku sme zverejnili TU.

Podrobnejšie hodnotenie posledného balíka nájdete TU.

Vo všeobecnosti sú pre ekonomiku viac škodlivé priame dane než nepriame, tiež je viac škodlivé zvyšovanie daní než znižovanie výdavkov. Medzi tie škodlivejšie opatrenia preto okrem transakčnej dane patrilo zvyšovanie zdravotných odvodov (dvakrát), špeciálne sektorové dane pre bankový sektor či ďalšie odvetvia, vyššie dane z príjmu pre fyzické osoby aj niektoré firmy či vyššie dane pre živnostníkov.

Naopak, medzi menej škodlivé opatrenia patrí napr. zvýšenie sadzieb DPH či znižovanie výdavkov.

Pre zásadnejšie naštartovanie rastu ekonomiky potrebujeme cielený súbor opatrení, ktoré budú fungovať aj dlhodobo. Nechceme predsa motor iba „naštartovať“, aby hneď po vyjdení z garáže zase „skapal“. Potrebujeme zlepšovať podporu excelentného výskumu, celkovo viac investovať do výskumu a vývoja, znížiť daňovo-odvodové zaťaženie práce aj firiem, zlepšiť vzdelávanie na všetkých úrovniach (od materských cez základné a stredné až po vysoké školy), zásadne znížiť daňové úniky, obmedzovať korupciu, výrazne znížiť odliv mozgov a možno sa aj snažiť nejaké zahraničné mozgy prilákať. Jednou z nevyhnutných podmienok je aj ozdravenie verejných financií, lebo firmy nechcú investovať do krajiny, o ktorej sa už otvorene rozpráva, že jej hrozí bankrot (a kde sú už teraz kvôli tomu úrokové sadzby pre firmy na investície o pol až jeden percentuálny bod vyššie než inde v eurozóne).