Pred Nežnou revolúciou bolo lepšie, myslí si väčšina Slovákov. Analytik odhalil, prečo je to tak

Viac ako polovica Slovákov si myslí, že život pred Nežnou revolúciou bol v niečom lepší než dnes. Tieto spomienky však automaticky neznamenajú odmietanie demokracie ani podporu Ruska, upozorňujú experti. Za nostalgiou po minulom režime sú podľa analytikov viacero dôvodov.  

Pozitívne spomienky na obdobie socializmu má na Slovensku značná časť populácie. Podľa výskumu DEKK Inštitútu si 58 percent opýtaných myslí, že život pred Nežnou revolúciou bol v nejakej miere lepší ako dnes. Opačný názor zastáva 33 percent respondentov.

Analytici však upozorňujú, že tieto čísla nemožno interpretovať ako dôkaz, že ľudia zanevreli na demokratický systém alebo túžia po návrate k bývalému režimu. Väčšina Slovákov, konkrétne 63 percent, totiž považuje demokraciu za najlepší typ politického systému.

Nostalgia za socializmom navyše podľa výskumníkov nepredstavuje jednotný názorový prúd. Jej príčiny sa líšia a súvisia aj so skúsenosťami jednotlivých regiónov a skupín obyvateľstva.

„Slovensko počas socializmu materiálne benefitovalo viac ako napríklad Česko. Pre nich to bolo skôr obdobie stagnácie, zatiaľ čo u nás sa zrýchlila industrializácia. Obyvatelia mnohých obcí Slovenska sa dostali napríklad ku kanalizácii či elektrine až počas tohto obdobia. Časť populácie tak má pozitívnejšie spomienky,“ vysvetľuje výskumník a riaditeľ DEKK Inštitútu Pavol Kosnáč.

Nostalgia neznamená podporu Ruska

Výskumníci varujú pred zjednodušovaním výsledkov prieskumu a nálepkovaním ľudí, ktorí hodnotia obdobie socializmu pozitívne. Takýto prístup podľa nich môže prehlbovať spoločenské napätie a sťažovať dialóg.

„Toto správanie je typické pre vysokú polarizáciu a vytvára živnú pôdu pre emóciu, ktorá je pre súdržnosť a dialóg často horšia ako nenávisť – pohŕdanie a morálnu nadradenosť,“ upozorňuje Kosnáč.

Pozitívne hodnotenie minulého režimu podľa DEKK Inštitútu automaticky nesúvisí ani s postojom k Rusku či geopolitickou orientáciou Slovenska. Môže byť skôr prejavom súčasnej nespokojnosti, neistoty alebo pocitu stagnácie.

„Nostalgie za bývalým režimom nie je možné považovať za synonymum podporovania Ruska. Ukazujú nám to ďalšie dáta – len 11 percent ľudí na Slovensku si myslí, že Slovensko patrí civilizačne a geopoliticky na Východ,“ vysvetľuje výskumník inštitútu Hugo Gloss.

Kosnáč zároveň pripomína, že po Nežnej revolúcii boli očakávania od demokratického režimu veľké. Slovensko však podľa neho po vzniku samostatného štátu podcenilo budovanie národnej a občianskej identity. Hoci má krajina vlastný štát a inštitúcie, chýba jej spoločná identita, ktorá by dokázala spájať ľudí naprieč názorovými skupinami. Práve jej absencia môže podľa výskumníka zvyšovať zraniteľnosť spoločnosti.

Čo je za pozitívnymi spomienkami

DEKK Inštitút identifikoval tri skupiny problémov, ktoré môžu prispievať k pozitívnemu vnímaniu socializmu. Prvou sú psychologické dôvody. Súčasná individualistická spoločnosť síce mnohým prináša materiálny blahobyt, zároveň však rastie pocit osamelosti, neistoty z budúcnosti a straty komunity. Ľudia preto môžu čoraz viac vyhľadávať istotu, niekedy aj na úkor slobody.

Druhú skupinu tvoria ekonomické dôvody. Najchudobnejšia časť populácie podľa analytikov nemusí pociťovať výhody modernej doby, pretože jej rozpočty najviac zaťažujú základné potraviny a energie.

Čítajte viac

Sľub skrýva detaily, ktoré mladším divákom nič nehovoria. Pamätáte si tieto predmety z čias socializmu?

O seriáloch

|
včera 00:00

„Platy za posledných 30 rokov rástli desaťnásobne, ale ceny niektorých základných potravín aj 15- a viacnásobne. Niektoré služby ešte viac. Z hľadiska životných nákladov je to pre väčšinu spoločnosti v poriadku, lebo výrazne klesli ceny ostatných tovarov. Na konci mesiaca tak zažíva väčšina ľudí zvýšený materiálny blahobyt,“ vysvetľuje Gloss.

Ako dodáva, situácia najchudobnejších je odlišná. Niektoré základné položky, ktoré tvoria podstatnú časť ich výdavkov, zdraželi rýchlejšie, ako rástli mzdy. Časť ľudí tak podľa neho materiálne výhody modernej doby nepociťuje, prípadne čelí ešte väčšiemu nedostatku.

Treťou skupinou sú spoločenské dôvody. Zmena režimu priniesla aj stratu prestíže niektorých povolaní. Dotklo sa to napríklad baníkov, robotníkov a roľníkov, ale aj učiteľov či príslušníkov bezpečnostných zložiek.

Výskumníci preto upozorňujú, že pozitívne spomienky na socializmus nemožno vysvetliť jediným dôvodom ani automaticky spájať s odmietaním demokracie. Pri interpretácii výsledkov je podľa nich dôležité zohľadniť ekonomickú situáciu, spoločenské zmeny aj osobné skúsenosti ľudí.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Nežná revolúcia
demokracia
prieskum

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.