Predíde Slovensko potravinovému hororu? Hrozí, že vybijú 10-tisíc zvierat, lebo ich nebude čím kŕmiť

Sucho roku 2026 vojde do dejín Slovenska ako to z roku 1947, keď krajine hrozil hlad. Nepršalo vtedy od apríla do novembra a potraviny boli na lístky. Teraz sucho ako prírodnú katastrofu pociťujú len poľnohospodári, vodohospodári a dediny, ktoré zásobujú vodou z cisterien. Potravín aj vďaka rastúcemu dovozu je nadostač. Možno aj preto si ľudia neuvedomujú, ako sa veci majú.  

Sucho zasiahlo 90 percent územia Slovenska! Najhoršia situácia je na juhu – od Žitného ostrova po Východoslovenskú nížinu chýba v pôde voda najmenej tak ako pred 79 rokmi, keď sa Československo zachraňovalo dodávkou 200-tisíc ton obilia z vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Sovieti sami hladovali, ale Stalin vidiac, že sa schyľuje k rozhodujúcemu politickému zápasu o moc, poslal Gottwaldovi obilie.

Isté podobenstvo medzi rokom 1947 a 2026 nachádzame aj teraz. Politická situácia je vypätá v celej Európe a pomery v poľnohospodárstve prilievajú olej do ohňa aj na Slovensku. Okrem iného sa ide meniť Spoločná poľnohospodárska politika EÚ. Pripravované zmeny Slovensku, ktorého poľnohospodárska produkcia stojí na veľkých farmách, nehrajú do karát.

Odvetvie ako celok je v dôsledku extrémnych horúčav a pokračujúceho sucha vyčerpané. Brusel sa chystá obmedziť dotácie, pre veľké farmy predovšetkým. Nechal sa počuť, že ich zastropuje sumou maximálne sto tisíc eur na podnik. Možno sa niečo zmení, lebo eurokomisár Christopher Hansen už pripúšťa dotačný strop päťkrát vyšší. Zatiaľ nevedno, ako to všetko dopadne, no žiť sa musí za každých okolností.

Podniky pôjdu do predposledného roka končiaceho sa programového obdobia silno oslabené. Vláda, aby udržala podnikanie na pôde ako tak nad vodou, prijala rad mimoriadnych opatrení. Okrem 35 miliónovej mimoriadnej dávky, ktorá by mala dodať dusiacim sa podnikom trochu kyslíka na zvládnutie dramatického roka, im ešte poskytne na budúci rok 77,7 milióna eur.

Tieto peniaze si však požičala už z nového programovacieho obdobia, teda na úkor budúcnosti. K tomu Pôdohospodárska platobná agentúra predčasne vyplatila 235 miliónov eur, aby farmári mali z čoho splácať bežné prevádzkové výdavky. Ako povedal jeden z manažérov, 200 tisíc eur sa mu na účte neohrialo ani päť minút, okamžite po nich skočila financujúca banka.

Mlieko lacnie, seno dražie

Za tejto situácie sa minister pôdohospodárstva Richard Takáč obrátil na septembrovej porade agrárnych ministrov v Bruseli na Európsku komisiu s požiadavkou, aby Slovensku, ale aj ďalším krajinám trpiacim dôsledkami sucha, poskytla dodatočnú pomoc. Únia už raz farmárov podporila, keď im poslala peniaze na zvýšené výdavky za hnojivá.

Tie prudko dražejú nielen v dôsledku americko-iránskeho konfliktu v Hormuzskom prielive, ale aj preto, že EÚ vylúčila z obchodu s hnojivami Bielorusko a Ruskú federáciu. Slovensku sa ujde 6,5 milióna eur, ktoré vláda môže zvýšiť a aj zvýšila o 200 percent. No ani takmer 20 miliónová pomoc cez dusíkaté hnojivá považované za motor rastlinnej výroby nestačí. Sucho zúri ďalej, úrody sú mizerné a ceny obilia, jesenných plodín, ale aj mlieka a mäsa ani zďaleka nekryjú potreby fariem.

Takáč nateraz nepochodil s požiadavkou doplniť prázdny Rezervný fond. Nielen jemu, ale aj ďalším suchom postihnutým členským štátom Európska komisia odporučila, aby ,,našli kapacity vo vlastných rozpočtoch.” To pre poľnohospodárov, osobitne chovateľov dojných kráv, neveští nič dobré. Oproti vlaňajšku predávajú mlieko so stratou okolo 12 centov na každom litri a k tomu sa im stenčujú zásoby krmív. Na Slovensku hrozí, že bude vybitých okolo desaťtisíc zvierat, lebo ich nebude čím kŕmiť! Tristo kilogramový balík sena, ktorý sa vlani predával po 20 -30 eur, stojí teraz 60 až 80 eur, lenže ani drahého sena niet. O nič lepšia situácia nevládne ani v chovoch ošípaných a hydiny.

Foto:
SITA
Dve kravy (Bos taurus) ležiace na sene v maštali.

Je to ako v zlom sne. Krajina, ktorá kedysi bola plne sebestačná v mlieku, bravčovom mäse a hydine a svojimi prebytkami zásobovala v rámci federácie banícke aglomerácie v ČR i Prahu, je teraz odkázaná na dovoz mäsa. Obyvateľstvo situácii, ktorá sa deje v podnikoch so živočíšnou výrobou, nerozumie. Ako aj má, keď bravčové sa už niekoľko mesiacov predáva v akciách, ale nie je to mäso zo Slovenska, lež zo Španielska či Nemecka. Západoeurópskym chovateľom sa totiž zatvorili čínske trhy a tak s radosťou predávajú mäso na Slovensko.

Poslední vytrvalci venujúci sa chovu ošípaných vidiac obrovské straty medzitým zatvárajú farmy. Zostalo ich pár desiatok, ale nie sú schopní konkurovať dumpingovým cenám, s ktorými prichádzajú na slovenský trh európski konkurenti. Tak padol napríklad posledný veľký chov ošípaných v okrese Komárno, ktorý zatvorilo družstvo v Sokolciach.

Aký bude osud ďalších fariem? Zostane produkcia bravčového mäsa na Slovensku po prekonaní súčasnej krízy už len v rukách dánskych investorov a slovenské podniky im budú už iba sekundovať? Nad tým, či pokračovať, premýšľajú aj hydinári v Súlovciach, ktorí do roka dodajú na trh tri milióny kureniec. Jednej generácii poľnohospodárov sa rúca pred očami celoživotné dielo.

Iné počasie, aj iný vidiek

Sucho, aké moderná meteorológia nepozná, ukázalo krajinu zmenenú klimatickou zmenou aj ľudskými rukami v novej podobe. Na najviac postihnutých územiach chýba okolo 200 litrov vody na štvorcovom metri. V plnej sile sa teraz prejavili jednak devastačné procesy, ktorými prešlo slovenské poľnohospodárstvo počnúc rokom 1990, ako aj dlhodobé podceňovanie rizík, ktoré prináša extrémne počasie. Do hry súčasne vstúpil aj iný – spoločenský faktor – odtrhnutosť obyvateľstva od pôdy.

Slovenský vidiek sa za posledných 36 rokov zmenil a vzdialil od svojich roľníckych koreňov ešte viac ako za obdobie medzi rokmi 1949 a 1989, keď sa z maloroľnícko-gazdovskej dedina stala v ére socializmu družstevná. Nevedno ako jedným slovom nazvať tú súčasnú. Isté je, že za posledné tri a pol desaťročia sa obce na perifériách Slovenska vyľudňujú. Zato v satelitoch, ktoré obkrúžili dediny nielen v okolí Bratislavy, krajských, ale už aj okresných miest, počet obyvateľov rýchlo rastie. Práve s prišelcami z mesta prichádza nový spôsob života, ktorý vyvoláva konflikty s poľnohospodármi.

Oplatilo by sa urobiť poriadny sociologický nie že prieskum, ale výskum, ktorý by ukázal, ako vlastne vyzerá a čím žije súčasná slovenská dedina. Tá obohatená o satelitné sídliská sa životným štýlom čoraz viac približuje mestám. Jej obyvatelia prestávajú pestovať zeleninu i ovocie, radi chodia na samozbery jahôd, marhúľ, broskýň či sliviek a teraz jabĺk. Profesionálnych produktívnych sadov však máme málo, z vlastných zdrojov kryjeme spotrebu ovocia len z jednej tretiny, hoci máme jedny z najlepších prírodných .podmienok v Európe.

Foto:
Jozef Sedlák
Isté podobenstvo medzi rokom 1947 a 2026 v prípade sucha nachádzame aj teraz.

Nožnice životnej úrovne na vidieku sa roztvárajú. Nielen v pohraničí, ale už 120 –150 kilometrov od Bratislavy sú obce, kde život pomaly vyhasína, dedinky sú prestarnuté, bez obchodov, so zaniknutými, v burine utopenými družstevnými dvormi, opustenými sadmi. lúkami a pasienkami bez dobytka a oviec, ktorých sa lačne zmocňuje les.

Za zmenami poľnohospodárstva, ktoré už nie je družstevné v prednovembrovom ponímaní, ani farmárske v ponímaní rodinného hospodárenia, ktoré je typické pre Rakúsko, treba vidieť zmeny, ktorými prešla celá slovenská spoločnosť. Stali sme sa inými, ako sme boli a preto aj rozdielne vnímame vystrájanie počasia. Možno aj preto, že ešte sa nás stále existenčne bezprostredne nedotklo. Poľnohospodári medzitým signalizujú, že spod hladiny sa vynára ľadovec, do ktorého môže oslabená slovenská potravinová loď v zhoršujúcich sa klimatických a ekonomických podmienkach naraziť. Vlastne už dávno narazila.

Nečudo, že z poľnohospodárskej politiky sa stáva veľká politika, postihnutí farmári sú frustrovaní a odkazujú Bruselu, že keď našiel 90 miliárd eur na podporu Ukrajiny bojujúcej proti vojenskej agresii Ruska, nemal by byť problém prefinancovať aj poľnohospodárstvo, ktoré o príjmy obrali sucho a horúčavy. Takto videl situáciu farmár Robert Kovács z Hronoviec na nedávnych Levických dožinkách v Žemberovciach. Kovács hospodári 31 rokov, na dolnom Pohroní vybudoval silný rodinný podnik, požíva medzi poľnohospodármi autoritu, veď je predsedom Dozornej rady Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a šéfom Zväzu pestovateľov cukrovej repy. A tohto roku dostáva od počasia ako ostatní poľnohospodári jednu ranu za druhou.

Kovács uviedol niekoľko čísel, ktoré ilustrujú škody v jesenných plodinách v celom slovenskom poľnohospodárstve. Krmoviny, bez ktorých neprežijú farmy s dobytkom, dávajú len 30-40 percentné úrody. Kukurica, mimoriadne dôležitá pre farmy s mliečnym aj mäsovým dobytkom, a súčasne aj exportný artikel, sype iba od 1,5 po 4 tony zrna, keď po iné roky dáva od 8 do 10 ton priemerne po hektári. Úrody slnečnice sa pohybujú od 1 do 2 ton a sója kolíše v rozmedzí 0,5 tony až 1,2 tony po hektári. Výpadky na produkcii pôjdu do stámiliónov eur. V tejto chvíli škody nie sú porátané, ale Kovács ich odhadol na 250 až 300 miliónov eur!

Osobitnou kapitolou je cukrová repa. Jej hektárová úroda klesla z očakávaných 50 k 35 tonám a nižšie. Po tom, čo nemecký Nordzucker zatvoril cukrovar v Trenčianskej Teplej a zostal posledný v Seredi, prestáva byť Slovensko sebestačné v cukre.

Hovorí sa, že chudobnému aj z prázdneho hrnca vykypí. Dôsledky klimatickej zmeny umocňujú štrukturálne zmeny, ktoré sa odohrali v slovenskom potravinárstve po jeho privatizácii. Nielen na margo zatvoreného cukrovaru, ale aj ostatných odvetví spracovateľského priemyslu platí výstižná charakteristika predsedu PD Žemberovce Milana Halmeša, ktorý vedie aj levickú regionálnu poľnohospodársku a potravinársku komoru:, Potravinárstvo sa nám stráca pred očami – stráca dynamiku a konkurencieschopnosť.”

Zachráň sa, kto môžeš! Ale na čí úkor?

Levický okres je najväčší na Slovensku, nájdeme tu úrodné nížiny aj podhorské chotáre, štvrtinu z poľnohospodárov tvoria rodinní farmári, sú tu družstvá, eseróčky, akciovky aj silné zahraničné spoločnosti. Jedna z nich vstúpila do družstva v Kalnej a v priebehu 17 rokov sa stala trojnásobne väčšou, keď obrába vyše 14-tisíc hektárov pôdy. To, čo sa deje v okrese Levice, je príznačné v mnohom pre celé Slovensko.

,,Sme po žatve, ale slabne dopyt po pšenici, pivo nám horkne, lebo sladovnícky jačmeň nevonia dobrou cenou. Nevieme, akú perspektívu má vinohradníctvo, keď nemeckí majitelia Hubertu Sereď oznámili presun fabriky do Českej republiky, nájsť bonitného spracovateľa mäsa je umenie. Mliekarne síce nakupujú od poľnohospodárov mlieko o 20 percent lacnejšie, ale aj tak nie sú nad vodou. V podstate nemáme potravinársky odbor, ktorý by mal normálny chod,” zhrnul situáciu charakteristickú s malými odchýlkami pre celú krajinu Milan Halmeš.

Drsné klimatické podmienky strhli aj posledné lúsky odevu, ktorými sa prikrývalo slovenské agropotravinárstvo a v plnej nahote odhalili jeho skutočný stav. Všetci majú čo robiť, aby prežili zemetrasenie, ktoré vyvolali počasie, vojny, burzy, dohody globálnych hráčov – Číny a USA či MERCOSUR a EÚ.

Prežiť znamená v novom poľnohospodárskom roku, ktorý sa začína zakladaním úrody repky a ozimných obilnín, minimalizovať náklady. V Žemberovciach okrem iného padol návrh, aby najväčší prenajímateľ pôdy Slovenský pozemkový fond (SPF), ktorý spravuje 650 tisíc hektárov (viac ako štvrtinu poľnohospodárskej pôdy), znížil aspoň na čas nájomné z dôvodu prírodnej katastrofy.

Foto:
Jozef Sedlák
Slovensko je odstrašujúcim príkladom pri debatách o konsolidácii pôdy.

Na stretnutí poľnohospodárov bol aj generálny riaditeľ SPF Richard Šmída (minulý pondelok ho odvolali.). Vysvetlil, že v histórii k zľave na nájomnom došlo len pri povodniach, ktoré postihli poľnohospodárov na Východoslovenskej nížine. Pripomenul, že postup v takom prípade je rigorózny a treba precízne vydokladovať, čo sa v postihnutom území stalo. Ide predsa o peniaze.

To je jasné, ale v sále zašumelo, že či už niekoľko mesiacov nevidno, že na 90 percentách územia Slovenska vyčíňa sucho. V tejto súvislosti Milan Halmeš povedal, že kto včas dáva, dva razy dáva. Ocenil štát za preddavky z priamych platieb, lenže, ako sme už spomínali, tieto peniaze už poľnohospodári minuli na vyrovnanie pohľadávok. Všetkým vzhľadom na nízky príjmy z mlieka, mäsa a nízkej úrody jesenných plodín chýbajú státisíce až milióny eur.

Len jeden príklad za všetky. Spoločnosť PoľnoSME Palárikovo mala po zbere prvých 700 hektárov priemerný hektárový výnos kukurice iba 2,1 tony. Ak aj optimisticky uzavrie zber s hektárovou úrodou 3 tony, ráta s výpadkom 15 tisíc ton kukurice, čo znamená na tržbách stratu 5 miliónov eur! A to už otrasie základmi aj prosperujúcich firiem.

V živote všetko so všetkým súvisí. V nezávideniahodnej finančnej situácii sa ocitli obce a mestá. V ich rozpočtoch chýbajú peniaze a hľadajú ich v daniach, ktoré im platia za nehnuteľnosti a pôdu poľnohospodári hospodáriaci v katastroch obcí. Jedna z obcí zdanila svoj poľnohospodársky podnik v roku 2011 sumou 11-tisíc eur, o pätnásť rokov neskôr si však pýta už 136 tisíc eur!

Lenže bonita podnikov nerástla desaťnásobným tempom. Sucho tak v konečnom dôsledku vyvoláva pnutie aj medzi obecnými samosprávami a farmármi. Ani jedni ani druhí nemajú peniaze, no poľnohospodári sa daňovému útoku nevedia brániť, neexistuje totiž zákon, ktorý by stanovoval hornú hranicu dani z nehnuteľností. Kto však bude platiť dane, keď podniky skrachujú? Prežitie jedných aj druhých závisí od miery možností.

Skôr či neskôr zistíme, že sucho ohrozuje celú krajinu, že nielen poľnohospodári, ale všetci obyvatelia sa plavíme na jednej lodi. Vodu, od ktorej závisí naše živobytie, potrebujeme všetci – ľudia, či už žijú v meste alebo v poslednej vieske, polia, zvieratá. Na vodu, ktorá sa stáva vzácnou, sa musíme pozrieť z hľadiska potrieb celej krajiny a stojí za to, aby sme sa viac vzájomne počúvali, všímali si zmeny, ktoré sa v nedávnych rokoch odohrali. Je čas meniť seba a prístup k hospodáreniu v krajine, je čas byť vzájomne ústretovejší.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
poľnohospodárstvo
sucho
kravy
Potraviny

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.