Predvolebný rozpočet? Strany už hovoria o vyšších platoch a dôchodkoch
obchodnyregister
2026.06.02.
Schvaľovanie budúcoročného rozpočtu nebude jednoduché.
Premiér Robert Fico (Smer) opakovane deklaruje, že ďalší balík konsolidačných opatrení, v poradí už štvrtý, nemá byť postavený na zvyšovaní daní. Tvrdí, že viac peňazí by malo do štátnej pokladnice prúdiť najmä vďaka rastu ekonomiky.
Experti zároveň dlhodobo upozorňujú, že k ozdraveniu verejných financií by výrazne prispelo aj väčšie šetrenie zo strany štátu. Práve s tým však má problém takmer každá vláda. Navyše, čím viac sa blížia voľby, tým častejšie prichádzajú vládne strany s návrhmi, ktoré si vyžadujú dodatočné výdavky zo štátneho rozpočtu.
Parlamentné voľby by sa mali konať približne o rok a pol a koaličné strany už začínajú prichádzať s prísľubmi, ktoré príliš nezapadajú do obdobia rozpočtovej konsolidácie. Každá z nich má vlastné priority a predstavy o tom, kam by mali smerovať verejné financie. Nájsť medzi nimi kompromis a pretaviť ich do spoločného plánu bude preto jednou z najväčších výziev vlády v nasledujúcich mesiacoch.
To, že schvaľovanie nebude jednoduché, naznačuje aj samotná vládna koalícia. „Predpokladám, že nebude schválený v septembri, bude to na konci roka,“ skonštatoval predseda SNS Andrej Danko v diskusnej relácii ta3 V politike. Myslí si, že rozpočet bude náročné zostaviť, a nevylučuje, že ho premiér spojí s hlasovaním o vyslovení dôvery vláde.
Čítajte viac Ľudia sú už z konsolidácie unavení, no stále to nestačí. Bude ešte horšie, varujú odborníci Vláda mala ešte vlani požiadať Národnú radu SR o vyslovenie dôvery, keďže jej vypršala dvojročná výnimka z pravidiel dlhovej brzdy. Tento mechanizmus sa aktivuje pri vysokom zadlžení štátu. Dlh Slovenska sa pritom v súčasnosti pohybuje nad hranicou 60 percent HDP. Parlament však napokon o dôvere vláde nehlasoval.
Pravidlá dlhovej brzdy zároveň hovoria, že ak sa zadlženie štátu nezníži, vláda musí o dôveru požiadať každý rok. Kabinet Roberta Fica tak mal parlament opätovne požiadať o vyslovenie dôvery aj tento apríl. Nestalo sa tak.
Otázne zostáva, do akej miery za tým stoja pretrvávajúce nezhody v koalícii. Vládnym stranám sa totiž na konci aprílovej schôdze nepodarilo schváliť napríklad dlho pripravovanú novelu zákona o katastri. Tá na poslednú chvíľu stroskotala na odpore poslancov SNS.
Predvolebný rozpočet
Okrem zmeny dátumu, keď by mal byť rozpočet predstavený v parlamente, Danko spomenul, že národniari budú trvať aspoň na päťpercentnej valorizácii platov policajtov. V parlamente tiež predložili návrh, aby seniorom, ktorí dovŕšili vek 90 rokov, boli mimoriadne zvýšené dôchodky, a to do úrovne dvojnásobku minimálnej penzie, čo v prepočte predstavuje približne 824 eur mesačne.
Na vyššie finančné ohodnotenie príslušníkov Policajného zboru apeloval aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas). „Urobím všetko preto, aby súčasťou budúceho rozpočtu bolo aj zvýšenie platov policajtov, zásadné zvýšenie platov policajtov. Máme to v programovom vyhlásení vlády a bude to jedna z podmienok Hlasu. Bez toho rozpočet schválený nebude,“ vyhlásil minister.
Čítajte viac Ak policajtom neodklepnete vyššie platy, Hlas rozpočet nepodporí, hrozí Šutaj Eštok
Jeho slová vyvolali reakcie u najväčšieho koaličného partnera, strany Smer. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) vládnemu kolegovi odkázal, že podobné požiadavky by sa nemali komunikovať cez médiá, ale za rokovacím stolom. „Aj my v strane Smer máme požiadavky, ktoré sú pre nás veľmi dôležité,“ uviedol s tým, že ich nebude konkretizovať, keďže sám takúto komunikáciu vyčíta svojim koaličným partnerom.
Podľa politológa Radoslava Štefančíka z Ekonomickej univerzity v Bratislave bude s blížiacimi sa voľbami prirodzené, že jednotlivé strany sa budú snažiť presadiť vlastné priority. „Ide rok 2027 a to je volebný rok. Myslím si, že každá politická strana sa bude snažiť presadiť svoje priority. Určite sa nebude šetriť, o tom som stopercentne presvedčený. Takže si viem predstaviť, že Matúš Šutaj Eštok vydobyje nejaké finančné požiadavky, aj keď to bude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet,“ myslí si.
Problémov je viac
Najviditeľnejší konflikt sa v posledných dňoch odohráva medzi predsedom SNS Andrejom Dankom a jeho nominantom, ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom. Napätie zašlo až tak ďaleko, že Danko premiérovi podal návrh na odvolanie vlastného ministra.
Čítajte viac Taraba priblížil, kedy to na envirorezorte začalo vrieť: Kuffovci mali požiadavku, odmietol som ju Situáciu musela riešiť koaličná rada aj samotný premiér. Fico po rokovaniach uviedol, že by bol rád, keby sa vzájomná dôvera obnovila. „Pokiaľ sa politická dôvera neobnoví do 30. septembra, dôjde k výmene ministra životného prostredia,“ vyhlásil. Zároveň však zdôraznil, že Tarabu stále považuje za ministra s dobrými pracovnými výsledkami.
Hoci sa spor podarilo dočasne utlmiť, ani jedna strana od svojich pozícií úplne neustúpila. Danko po koaličnej rade vyhlásil, že na svojom návrhu trvá. „Náš návrh na odvolanie je definitívny,“ povedal. Taraba naopak upozornil, že si nevie predstaviť dlhodobé fungovanie bez podpory vlastnej politickej strany. „Ak by takáto dohoda nemala do konca septembra vzniknúť, tak úplne logicky abdikujem,“ reagoval minister.
Foto: TASR, Martin Baumann
Dohodnú sa?
Nezhody sa pritom neobjavili len pri personálnych otázkach. Problémy mala koalícia aj pri niektorých legislatívnych návrhoch, konkrétne pri novele zákona z dielne ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas) o ochrane verejného zdravia, ktorá mala upraviť pravidlá toho, kto môže vykonávať estetické zákroky. Ministerstvo zdravotníctva napokon návrh stiahlo po tom, čo narazil na odpor SNS, ktorá upozorňovala na možné dosahy na kozmetické salóny.
Hoci koaliční lídri opakovane deklarujú záujem pokračovať vo vládnutí až do konca volebného obdobia, udalosti posledných týždňov ukazujú, že napĺňanie tohto cieľa nebude jednoduché.
Čítajte viac Danko sa pustil do Szalaya: tvrdí, že poškodil meno jeho partnerky
Napriek tomu Štefančík nepredpokladá, že by rozpočtové rokovania prerástli do vážnej koaličnej krízy. Pripomína, že podobné spory pri zostavovaní rozpočtu sú bežné. „Nemyslím si, že to bude nejaká väčšia politická bitka. Opakuje sa to každý rok, že Andrej Danko tak dáva o sebe vedieť, pretože šesť poslancov, o ktorých sa opiera, je príliš malý počet na to, aby si dokázal presadiť všetky svoje požiadavky, najmä keď nemá priamy dosah na žiadne ministerstvo,“ povedal.
Podľa neho si koaličné strany napokon uvedomia, že rozpočtové provizórium ani pád vlády by im pred voľbami nepriniesli politický zisk. „Určite sa dohodnú. Nikto nechce ísť do volieb ako strana, ktorá rozbila koalíciu, respektíve vládu. V konečnom dôsledku nie je rozhodujúce, či bude rozpočet schválený v septembri, novembri alebo začiatkom decembra,“ dodal politológ.