Prehľad týždňa: Ficova kľučka s dlhom, vojna v opozícii, otrasená EÚ aj svet a odchod Pavla Dvorského

Týždeň priniesol spor o dlhovú brzdu, hádky v opozícii, silné geopolitické signály aj smutnú správu zo slovenskej kultúry.  

Premiér Fico objavil v zákone nečakanú kľučku: Tento ťah mení všetko, no experti len krútia hlavou

Vláda podľa článku už viac ako pol roka ignoruje ústavný zákon o dlhovej brzde, hoci štátny dlh vlani dosiahol rekordných 61,4 percenta HDP, teda výrazne nad hranicou 52 percent. Za takýchto okolností by mala vláda požiadať parlament o dôveru, predstaviť opatrenia na zníženie dlhu a pripraviť vyrovnaný rozpočet na rok 2027.

Premiér Robert Fico však tvrdí, že vyrovnaný rozpočet je „science-fiction“ a chce sa oprieť o výnimku v zákone, podľa ktorej sa sankcie nemusia uplatniť, ak štát vydáva viac než tri percentá HDP na záväzky z medzinárodných zmlúv. Tento výklad však vyvolal zmätok najmä medzi samosprávami, ktoré žiadajú jasnú právnu istotu, pretože svoje rozpočty nemôžu stavať na mediálnych vyhláseniach politikov.

Nejasnosti sa týkajú aj samotných čísel, keďže ministerstvo financií nevysvetlilo, z akých údajov premiér vychádza, a pochybnosti vyjadrila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Podľa nej má byť úniková klauzula určená na mimoriadne dodatočné výdavky, nie ako všeobecný nástroj na obchádzanie pravidiel dlhovej brzdy.

Viac informácií nájdete tu:

Igor Matovič menoval dvoch „užitočných idiotov“ v SaS. Konflikt v opozícii eskaluje, v PS žiadajú jeho odchod z politiky

V opozícii sa naplno rozhorel spor o to, či majú opoziční politici chodiť do televíznych diskusií s Tiborom Gašparom. Igor Matovič tvrdí, že takýmto spôsobom PS a SaS z Gašpara robia legitímneho partnera a pomáhajú mu pri obhajobe vlastnej minulosti aj pri spochybňovaní vyšetrovaní.

Matovič svoje výhrady vystupňoval sériou videí na sociálnych sieťach, kde ostro zaútočil na opozičných kolegov a dvoch predstaviteľov SaS označil za „užitočných idiotov“. Jeho kritika prišla aj v kontexte nových výpovedí v súdnych konaniach, ktoré opäť otvorili otázky okolo Tibora Gašpara a jeho pôsobenia v bezpečnostných zložkách.

PS aj SaS takýto prístup odmietajú a tvrdia, že bojkot diskusií by iba prenechal mediálny priestor Smeru bez akejkoľvek oponentúry. V PS zašli ešte ďalej a vyhlásili, že ak má opozícia uspieť proti Ficovi, najlepšie by bolo, keby Igor Matovič z politiky odišiel, pretože podľa nich práve on pomáha koalícii mobilizovať vlastných voličov.

Viac informácií nájdete tu:

Superblok okolo Michala Šimečku by zrejme potešil Roberta Fica, ukazuje prieskum

Hypotetický predvolebný blok piatich opozičných strán by podľa prieskumu Focusu síce voľby vyhral, no zároveň by prišiel o výraznú časť podpory. Spoločná kandidátka PS, SaS, Demokratov, KDH a Hnutia Slovensko by získala 37,8 percenta hlasov, čo je o desať bodov menej, než by tieto strany dosiahli samostatne.

Prieskum tak naznačuje fenomén „strateného voliča“, keď časť elektorátu odmieta predstavu, že by sa ideovo aj personálne odlišné subjekty spojili do jedného celku. Výsledkom by bolo, že niektorí voliči by dali hlas iným stranám alebo by na voľby vôbec neprišli, čo by oslabilo celý opozičný tábor.

Najviac by z takéhoto scenára profitovali Smer, Hlas a Republika, ktoré by spolu získali parlamentnú väčšinu 80 kresiel. Kým pri samostatnej kandidatúre by mala opozícia pohodlnú väčšinu, veľký blok by jej priniesol len 70 mandátov, a teda paradoxne by mohol uľahčiť návrat Roberta Fica k ešte silnejšej moci.

Viac informácií nájdete tu:

Na fotku Roberta Fica s Petrom Pellegrinim reaguje odborník na etiketu. Ponížil premiér prezidenta?

Stretnutie troch najvyšších ústavných činiteľov na Úrade vlády vyvolalo pozornosť nielen obsahom, ale aj samotným rozostavením politikov pred fotografmi. V strede stál premiér Robert Fico, po jeho pravici prezident Peter Pellegrini a po ľavici predseda parlamentu Richard Raši.

Práve toto usporiadanie kritizovali opoziční Demokrati aj odborník na etiketu Jakub Abrahám. Podľa neho by mal byť z protokolárneho hľadiska v strede prezident ako najvyšší ústavný činiteľ, pričom po jeho pravici by mal stáť predseda parlamentu a po ľavici predseda vlády.

Abrahám pripustil, že úlohu mohlo zohrať aj to, že stretnutie sa konalo na Úrade vlády, kde bol Fico hostiteľom. Zároveň však zdôraznil, že protokol má platiť rovnako všade, a preto bolo celé rozostavenie neštandardné a otvorilo otázku, či prezident nevyzeral voči premiérovi symbolicky oslabený.

Viac informácií nájdete tu:

Modžtabá Chameneí: Čas sa nedá vrátiť späť. Štáty Perzského zálivu už nebudú slúžiť ako štít pre americké základne

Iránsky najvyšší vodca Modžtabá Chameneí vyhlásil, že štáty Perzského zálivu už nebudú slúžiť ako ochranný štít pre americké základne a USA prídu o svoje bezpečné zázemie v regióne. Odkázal to v písomnom posolstve zverejnenom pri príležitosti sviatku íd al-adhá.

Jeho slová prichádzajú v čase pokračujúcich rokovaní medzi Washingtonom a Teheránom o mierovej dohode, no zároveň po období, keď Irán pravidelne útočil na americké základne v krajinách ako Katar, Saudská Arábia či Kuvajt. Vyjadrenie tak pôsobí ako silný geopolitický signál, že Teherán nechce návrat k predchádzajúcemu regionálnemu usporiadaniu.

Zaujímavé je aj to, že Chameneí naďalej nevystupuje verejne a komunikuje iba písomne. Podľa dostupných informácií sa na verejnosti neukázal od svojho vymenovania do funkcie po smrti svojho otca Alího Chameneího, pričom sa objavili aj správy, že bol pri americko-izraelských útokoch ťažko zranený.

Viac informácií nájdete tu:

Únia sa po rokoch môže rozrásť na ekonomického giganta. Sever sa chce pridať k nám, Briti chcú späť a príde aj na Balkán

Európska únia môže v najbližších rokoch čeliť novej vlne rozširovania, ktorá by sa tentoraz netýkala len Balkánu, ale aj bohatého severu Európy. V debate sa čoraz častejšie spomína Island, Nórsko či užšia spolupráca s Grónskom, pričom impulzom sú najmä meniace sa bezpečnostné a geopolitické pomery.

Najkonkrétnejší posun nastal na Islande, kde sa už 26. augusta 2026 uskutoční referendum o ďalšom smerovaní krajiny vo vzťahu k EÚ. V Nórsku zase silnie tlak proeurópskych aktivistov, ktorí tvrdia, že dnešná Únia je iná než tá, ktorú krajina odmietla v referende v roku 1994, a že nové hrozby vrátane Ruska či neistoty amerických garancií menia celú situáciu.

Na juhu kontinentu sa ako favorit ďalšieho rozšírenia črtá Čierna Hora, ktorá by mohla uzavrieť prístupové rokovania už v roku 2026. Článok zároveň pripomína aj rastúci „Bregret“ v Británii, teda ľútosť nad brexitom, čo oživuje úvahy o hlbšom návrate Spojeného kráľovstva do európskych štruktúr.

Viac informácií nájdete tu:

Zomrel operný spevák Pavol Dvorský, brat slávneho tenora Petra Dvorského

Slovenská kultúrna scéna zasiahla smutná správa o úmrtí operného speváka Pavla Dvorského, ktorý zomrel vo veku 71 rokov. O jeho odchode informovala banskobystrická Štátna opera, s ktorou bol počas svojej kariéry výrazne spätý.

Pavol Dvorský pochádzal zo známej hudobníckej rodiny a bol bratom renomovaného tenora Petra Dvorského, ako aj Miroslava a Jaroslava Dvorských. Po absolvovaní Konzervatória v Bratislave nastúpil spolu s manželkou Alenou Gallovou do operného súboru v Banskej Bystrici, kde sa presadil ako sólista s mäkkým a vrúcnym lyrickým barytónom.

Neskôr sa stal stabilným členom operného zboru Slovenského národného divadla v Bratislave a popri divadelnej práci koncertoval aj na prestížnych galavečeroch po boku svojich bratov. Štátna opera pripomenula, že patril k osobnostiam, ktoré zanechali výraznú stopu v histórii slovenského operného umenia.

Viac informácií nájdete tu: